NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Editoriál. Vedci zistili, že...

Nikdy nie je neskoro začať skúmať preskúmané. Úvodník vyšiel v augustovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2019/08.

Editoriál. Vedci zistili, že...

Foto: Fotolia

Približne pred dva a pol tisíc rokmi prišiel jeden špekulant zo skupiny pytagorejcov s odvážnou hypotézou, že Zem sa krúti okolo svojej osi, ktorú však nevedel empiricky dokázať. To sa viac-menej podarilo až pred približne 400 rokmi a odvtedy sa to považuje za v podstate dokázanú vec.

Ako to však už vo svete vedy chodí, nikdy nezaškodí objavovať to, čo už bolo objavené, aj ďalšie stáročia.

Napríklad nedávno vyšla v USA štúdia, podľa ktorej americká armáda vypúšťa viac skleníkových plynov ako Portugalsko či Dánsko. Aspoň tak jej výstupy prezentovali svetové aj slovenské médiá.

Napriek bombastickým nadpisom je samotný obsah štúdie celkom prostý. Jej autorka, profesorka politológie z Bostonskej univerzity, prišla totiž na to, že americká armáda spotrebováva energiu.

Tento prevratný objav, teda, že americké lietadlá a tanky nejazdia na vzduch, by jej však evidentne nevydal na publikáciu ani v univerzitnom klebetníku, preto sa rozhodla, že spočíta, koľko pohonných hmôt spotrebováva taká armáda. No a keďže je politologička, tak to prepočítala na emisie skleníkových plynov.

Radovan Kazda

Výsledkom dôsledného výskumu pani vedkyne je zistenie, že USA sú veľká a ekonomicky silná krajina, takže celkom prirodzene jeden segment jej hospodárstva – teda armáda – produkuje viac skleníkových plynov ako nejaká (v porovnaní s nimi) krpatá európska krajina, napríklad Dánsko či Portugalsko.

Prísť na to, že USA sú veľké, to si žiada celého človeka a rozpočet projektu aspoň na rok skúmania.

V závere štúdie autorka korektne dokladuje, že americká armáda ostatných 25 rokov (s výnimkou vojny v Perzskom zálive) nepretržite a významne znižuje produkciu skleníkových plynov, lenže táto informácia by sa zle predávala a vôbec nikto o ňu nestojí.

Ono s vynálezcami kolesa, ktorí sa snažia predstierať, že objavili nový druh kruhu, sa v ostatných rokoch roztrhlo v environmentalistike vrece.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

  1. zdruzenie-liehu@nextra.sk23.08.2019 (09:00)
    Vážený pán Kazda Keď ste sa dali na písanie o tom, že „nikdy nie je neskoro skúmať preskúmané“ tak by som si dovolil predložiť Vám lepši námet než je porovnávanie (armády) USA s Dánskom či Portugalskom, dokonca aj s tvrdeniami CEPTA. Ten námet sa nazýva znovu využívanie či recyklácia uhlíka ktorý sa zákonite produkuje pri akomkoľvek spaľovaní uzlíkatých materiálov (z uhlíkovej energetiky sa ľudstvo tak skoro „nevymoce“ ). Uhlík, ktorý sa nachádza v plynnom CO2 nám doteraz „recykluje“ príroda fotosyntézou, lenže jej potenciál už nie je v rovnováhe s produkciou CO2 čo dokazuje jeho nesporný nárast koncentrácie v ovzduší (našťastie ešte nedosiahol nedýchateľnú hranicu). Riešením je teda recyklácia uhlíka (analogicky zavedenej recyklácii kovov, skla, papiera, i plastov). Technológie sú známe, overené, umožňujúce nielen zužitkovanie CO2, ale aj uhlíkatých druhotných surovín – teda skládkovaných odpadov. Veď iba z kompresorov na Slovtransgas vo výfukových plynoch (sú bezpopolné) vypustime do atmosféry 1,5 miliónov ton za rok CO2. Ak k tomu pridáme všetky plynové kotolne a paroplynové cykly ako stacionárne zdroje získame úžasnú, jednoducho dostupnú surovinovú základňu pre recykláciu na výrobu syntetických, štruktúrou a vlastnosťami definovaných motorových palív (ktoré na rozdiel od palív ropných nedymia !) . Pomôžte spropagovať aj tieto myšlienky, ich realizácia nesporne zníži závisloť nielen od uhlia, ale aj od ostatných fosílnych zdrojov energie a prispeje v dosiahnutiu globálnej rovnováhy v uhlíkovej bilancii. Ak vás myšlienka zaujme, ozvite sa, rád poslúžim aj podrobnejšími informáciami. Priateľsky pozdravujem Ing. Julius Forsthoffer PhD, forsthoffer@nextra.sk
  2. peter.taus@tuke.sk23.08.2019 (14:00)
    Pán Kazda, ďakujem za trefný článok, ktorý hovorí presne o tom, čo sa tu dlhé, predlhé roky deje. Naša (nielen) krajina je všeobecne známa tým, že sa snažíme vymyslieť teplú vodu. A najlepšie sa teplá voda vymýšľa, keď sa na to nájdu obrovské peniaze z eurofondov. Takže skúmame, vypracúvame siahodlhé (ale i niekoľkostranové) štúdie, ktoré posudzujú to, čo už bolo posúdené, prípadne objavujú to, čo vo svete dlhé roky funguje! V ostatnom čase rezonuje na Slovensku bombastická téma energetického zhodnocovania odpadov. Som zvedavý, koľko prípadových štúdií dopadov na ŽP sa vyprodukuje na to, aby sme nakoniec len implementovali technológie, ktoré vo svete už roky fungujú. Napríklad ako v Kodani, kde spaľovaním cca 400 tis. ton odpadu ročne zásobujú domácnosti elektrinou (cca 60 tis.) a teplom (cca 160 tis.). Samozrejme, aby toho nebolo málo, "spaľovňa" je prakticky v centre mesta a že sa nebojí deklarovať čistotu technológie dokazuje aj lyžiarskym svahom na jej streche. Ale u nás najskôr zasviníme všetky doliny, ktoré vieme, skládkami a až keď sa nájde správny investor, začneme "skúmať", či sa to nedá aj inak! :)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Bez obalu nie je bez odpadu. Zohľadniť treba aj uhlíkovú stopu

Bez obalu nie je bez odpadu. Zohľadniť treba aj uhlíkovú stopu

To, že je nejaký produkt bez obalu, automaticky neznamená, že nevytvára odpad. Obaly, naopak, zabraňujú plytvaniu potravinami a môžu znížiť uhlíkovú stopu, tvrdí odborník Ivo Benda.

Elektroodpad z domácností. Čo o ňom viete?

Elektroodpad z domácností. Čo o ňom viete?

Ako máte nakladať s elektroodpadom? Kam s ním a aké sú vaše povinnosti?

Ceny za odpad porastú. Pocítia to peňaženky väčšiny občanov (Analýza)

Ceny za odpad porastú. Pocítia to peňaženky väčšiny občanov (Analýza)

Cena za skládkovanie sa v najbližších rokoch dotiahne na cenu za energetické zhodnocovanie odpadu, tvrdí Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.