NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Rastúci odpad nie je problémom. Boj proti nemu môže byť

Skládkovanie odpadov nie je nakladaním s odpadmi, ktorého by sme sa mali báť, alebo mu brániť. Strach z tvorby odpadov vychádza z ekonomického mýtu o vyčerpateľnosti zdrojov, píše Filip Vačko.

Rastúci odpad nie je problémom. Boj proti nemu môže byť

Foto: Fotolia

Denník Sme minulý týždeň zverejnil sériu článkov, v ktorých holandský fotograf Kadir Van Lohuizen predstavuje svoj pohľad na klimatické zmeny a situáciu s odpadmi vo svete.

Bratislavskej výstave sme sa venovali aj v denníku Odpady-portal.sk.

Autor Filip Vačko komentoval na webe Menejstatu.sk (odkaz pre predplatiteľov nižšie) niektoré články o výstave WASTELAND, ktorá prebieha v Bratislave. Z rozsiahleho textu vyberáme nektoré časti.

Výstava WASTELAND v Bratislave | Foto: Odpady-portal.sk

O topení sa v odpadoch

Lohuizenove fotky ukazujú skládky odpadu po celom svete, ako aj rôzne štádiá spracovania odpadu. Tieto fotky majú byť podľa SME ukážkou toho, že svet smeruje k apokalypse.

Varovný článok SME končí vetou: “Ak sa svet nezačne zamýšľať nad znižovaním odpadu a bude k nemu pristupovať ako k zdroju, ďalšie generácie sa utopia vo vlastnom odpade.”

Našťastie, problémy s tvorbou odpadu vo svete článok významne preceňuje a v skutočnosti žiadna apokalypsa nehrozí.

Skládky nezaplavia svet odpadom

Jedným z hlavných problémov, na ktorý kritici “nadmernej” produkcie odpadu upozorňujú, je práve vyššie zmieňované tvrdenie, že pokiaľ je odpad uložený na skládkach, tak zaberá miesto a prípadne aj poškodzuje životné prostredie únikmi škodlivých látok do pôdy alebo ovzdušia.

Skládkovanie odpadu sa považuje za neudržateľnú aktivitu, keďže odpad by nakoniec „zaplavil celú planétu“ a ľudia, ktorí by sa náhodou “neutopili vo vlastnom odpade”, by trpeli, keďže by museli bývať blízko skládky odpadu.

Našťastie, realita opäť nie je taká dramatická. Ako príklad si zoberme USA, v ktorých je produkcia odpadu na obyvateľa zásadne vyššia ako vo väčšine ostatného sveta. Ak by USA od dnešného dňa nerecyklovali ani jeden kilogram odpadu a všetok odpad by len skládkovali, odpad za 1000 rokov by sa dal uložiť na skládkach s rozlohou len 2500 štvorcových míľ.

Vzhľadom k tomu, že celkové územie USA má 3 794 083 štvorcových míľ, by tak išlo len o 0,066% celkového územia, čiže zhruba o tretinu menej ako tisícinu územia USA.

Z výstavy WASTELAND | Foto: Odpady-portal.sk

Spomenutých 2500 štvorcových míľ navyše predpokladá, že populácia USA sa zdvojnásobí a spolu s ňou aj tvorba odpadu.

Ani pri nerealistickom predpoklade nulovej recyklácie a ani v krajine, ktorá produkuje mimoriadne množstvo odpadu na obyvateľa, tak žiadne zaplavenie odpadom nehrozí.

Lohuizen však poukazuje na to, že okrem problému s tým, že odpad zaberá miesto, najmä otvorené skládky škodia životnému prostrediu: “Ani netreba pripomínať, že najmä otvorené skládky majú závažné environmentálne dosahy v dôsledku vypúšťania metánu. Škodlivé je aj otvorené spaľovanie pre jeho negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie.”

Takéto zdraviu škodlivé skládky alebo spaľovne sa však vyskytujú najmä v chudobných krajinách. V bohatších krajinách skládky odpadu životnému prostrediu často neškodia prakticky vôbec.

Modernejšie skládky navyše dokážu zachytiť spomínaný metán, ktorý sa v nich tvorí a využiť ho na výrobu elektrickej energie. Terminológiou Lohuizena – odpad sa stáva zdrojom aj pri jeho skládkovaní.

Navyše, ani necelá tisícina územia USA by v prípade tisícročného skládkovania nebola nevyužiteľnou. Bežnou praxou pri moderných skládkach totiž je to, že po ich naplnení sa zapečatia, aby do okolitého prostredia nemohli uniknúť škodlivé látky, a následne sa môžu zasypať hlinou a využiť napríklad ako golfové ihrisko, lyžiarska zjazdovka, parkovisko, alebo na iné účely.

Nie celkom vzdialená predstava, že buď budú ľudia odpad “ekologicky” recyklovať, alebo skončí na zdraviu škodlivých skládkach, či v spaľovniach, tak je falošnou dilemou.

Škodlivé skládky v chudobných krajinách rozhodne nebudú nahradené drahým recyklovaním, pri ktorom aj tak veľká časť odpadu končí opäť len na skládkach.

ZEVO je schodnejšou alternatívou

Realistickejšou alternatívou pre tieto krajiny sú modernejšie skládky, prípadne zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov (WtE, Waste to Energy – pozn. ed.).

Napríklad ako spaľovne, ktoré v Tokiu fotografoval aj Lohuizen. Tie sú voči životnému prostrediu také šetrné, že ich je možné stavať aj v husto osídlených oblastiach, bez obáv o zdravie ľudí:

“Spaľovňa Toshima je jedna z mnohých spaľovní v centrálnom Tokiu. Mesto Tokio vyhlasuje, že sú natoľko sofistikované, že je úplne bezpečné stavať ich v husto obývaných mestských oblastiach, a nepredstavujú žiadne zdravotné riziko.“

Neustále sa zvyšujúca produkcia odpadu tak rozhodne nepredstavuje riziko, že svet bude zaplavený odpadom.

Mýtus o šetrení zdrojov pre budúce generácie

Druhým z dvoch hlavných problémov, na ktorý kritici “nadmernej” produkcie odpadu upozorňujú je ten, že vysoká tvorba, prípadne nízka recyklácia odpadu vedie k vyčerpávaniu obmedzených zdrojov. To má v budúcnosti pripraviť ľudí o suroviny.

Paradoxne, napriek násobnému nárastu svetovej populácie a zároveň spotreby na obyvateľa planéty, sú dnes suroviny dostupnejšie ako pred 200 rokmi, prípadne ako počas celej predošlej histórie. Ceny surovín, očistené o infláciu, totiž v priebehu času klesajú.

Z výstavy WASTELAND | Foto: Odpady-portal.sk

Legendárnu stávku ekológ prehral

Aj to je aj dôvod, prečo ekológ Paul Ehrlich prehral stávku s ekonómom Julianom Simonom. Ehrlich totiž, podobne ako ekológovia dlhodobo pred ním a po ňom, vyhlasoval, že ceny surovín v budúcnosti stúpnu.

V roku 1980 ho tak Simon vyzval, aby sa za svoju predpoveď postavil aj finančne a aby si vybral akékoľvek suroviny a akýkoľvek budúci dátum, vzdialený viac ako 1 rok, a v prípade, že ceny týchto surovín stúpnu, Simon mu dá 10 000 dolárov. V prípade prehry mal Ehrlich zaplatiť Simonovi.

Ehrlich si vybral meď, chróm, nikel, cín a volfrám. Stávka sa uzavrela k 29. septembru 1980, pričom k vyhodnoteniu malo dôjsť o 10 rokov neskôr. Ehrlich nakoniec stávku kompletne prehral, keďže cena všetkých 5 surovín klesla a v prípade cínu a volfrámu dokonca o viac ako polovicu.

Z výstavy WASTELAND | Foto: Odpady-portal.sk

Cena reguluje zásoby zdrojov

Samozrejme, objem materiálnych surovín na tejto planéte je fyzicky obmedzený.

Lenže to, ako efektívne budú využívané (a či vôbec budú využívané), záleží od tej najdôležitejšej “suroviny” – ľudskej mysle. Len vďaka nej je možné prírodné zdroje využiť na produktívne účely.

Napríklad ropa bola počas prakticky celej ľudskej histórie len čiernou a smradľavou tekutinou, ktorá ľuďom neprinášala žiadny úžitok. No dnes, len vďaka inteligencii ľudskej mysle, ropa slúži, či už priamo alebo nepriamo, miliardám ľudí na svete.

Trh navyše prirodzene vedie ľudí k šetreniu zdrojov. Vyššia vzácnosť surovín sa totiž odrazí vo vyšších cenách týchto surovín, čo vedie k niekoľkým následkom:

  1. Ľudia spotrebovávajú menej danej suroviny a používajú, prípadne hľadajú k danej surovine alternatívy
  2. Vyššia cena suroviny motivuje k vývoju efektívnejších ťažobných technológií, vďaka ktorým je možné získať z daného zdroja viac surovín ako predtým
  3. Vyššia cena suroviny motivuje aj k využívaniu alebo hľadaniu ložísk surovín, ktoré dovtedy nebolo rentabilné využívať alebo hľadať
  4. Vyššia cena danej suroviny motivuje ľudí, aby ju sami od seba, čiže bez donútenia vlády a bez pocitu sebaobetovania, prirodzene viac recyklovali

Tieto princípy vedú k samoregulačnému systému, ktorý prakticky vylučuje nadmerné vyčerpávanie zdrojov v stave, kde je solídna ochrana súkromného vlastníctva a vláda trh príliš nedeformuje.

To je tiež dôvod, prečo sa napríklad ropa mala minúť už nespočetne veľa krát, no v skutočnosti sa zrejme neminie nikdy.

Z výstavy WASTELAND | Foto: Odpady-portal.sk

Nešetrime účelovo

Snažiť sa šetriť zdroje pre budúce generácie tak nie je potrebné. Tento proces totiž prebieha automaticky a jeho nepochopenie znamená to, že fakticky budúcim generáciám bude zanechaných menej zdrojov.

Obhajcovia netrhového šetrenia materiálnych zdrojov (čiže s iným ako ziskovým cieľom, pričom zisk znamená, že človek premenil existujúce zdroje na zdroje vyššej hodnoty) sú totiž na zlej strane histórie.

Trendy v priebehu ľudskej histórie sú jasné – ceny materiálnych surovín klesajú, zatiaľ čo ceny ľudských zdrojov stúpajú. Netrhová recyklácia tak využíva stále drahšie zdroje na “šetrenie” stále lacnejších zdrojov. 

Z výstavy WASTELAND | Foto: Odpady-portal.sk

Samonapĺňajúce sa proroctvo

Nie je preto práve netrhová recyklácia nezodpovedným drancovaním najmä, no nielen ľudských zdrojov, na úkor budúcich generácií? Nehovoriac o tom, že práve takýto prístup môže viesť k tomu, že ľudia skutočne budú zaplavení odpadom.

Z dôvodov rôznych “ekologických” iniciatív totiž ľudia majú doma často niekoľko smetných košov (na plast, papier, kovy, sklo, zmiešaný odpad, potravinový odpad,…) namiesto jedného a v rámci “ekologického” prístupu sa tiež často znižuje frekvencia odvozu odpadu.

Ľudia sú tak obklopení nielen väčším množstvom odpadu, ale aj po dlhší čas. To ich vracia do minulosti, keď sa nie z ekologických rozmarov, ale kvôli reálnym materiálnym obmedzeniam ľudia nemohli efektívne zbavovať odpadu (napríklad výkalov) zo svojho okolia, čo viedlo k šíreniu rôznych chôrob.

Takýto stav je možné do veľkej miery ešte stále vidieť v chudobných krajinách.

Navyše, recyklácia samotná je výrobným procesom. Na recyklovanie surovín je potrebné používať viac smetiarskych áut, ktoré v sumáre spália viac nafty a na výrobu ktorých sa spotrebovalo viac surovín.

Je potrebné postaviť triediace strediská a nakoniec miesta, kde sa bude vytriedený odpad transformovať na použiteľné suroviny. Zároveň sa mrhá obrovské množstvo ľudských zdrojov, keďže ľudia venujú svoj čas triedeniu a inému spracovávaniu odpadu doma.

V prípade, keď recyklácia prebieha len vďaka štátnym dotáciám alebo reguláciám (napr. ľudia musia povinne separovať odpad), to znamená, že všetky tieto veci dokopy spotrebujú viac vzácnych zdrojov ako by spotrebovalo vyhodenie daného odpadu a následne vytvorenie nových surovín.

Koľko ropy, ľudského času a iných zdrojov sú ľudia ochotní obetovať na zrecyklovanie jednej plastovej fľaše? V stave, keď vláda spomínanými dotáciami a reguláciami izoluje recykláciu od trhových signálov, neexistuje žiadny limit, aký by toto plytvanie mohlo dosiahnuť.

Navyše, toto potemkinovské “šetrenie zdrojmi” z dlhodobého hľadiska znamená menej reálne ušetrených zdrojov.

V prvom rade samozrejme kvôli tomu, že zdroje vyplytvané pri netrhovom recyklovaní by sa využili na riešenie prioritnejších problémov.

A v druhom rade kvôli tomu, že štát bráni vzniknutiu reálneho trhu s recyklovaním surovín, a tak aj hľadaniu spôsobov recyklovania, ktoré by mohli zdroje šetriť skutočne, čiže aj bez pomoci vlády.

Dostávame sa tak k tomu, že nie odpad samotný, ale neuvážený boj proti odpadu sám plytvá zdrojmi a vracia ľudí v tom najhoršom možnom zmysle do minulosti.

Pripomína to tak vtip: Viete, čím svietili socialisti pred tým, ako svietili sviečkami? Elektrinou.

Filip Vačko
(red. upravené, krátené)

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Bez obalu nie je bez odpadu. Zohľadniť treba aj uhlíkovú stopu

Bez obalu nie je bez odpadu. Zohľadniť treba aj uhlíkovú stopu

To, že je nejaký produkt bez obalu, automaticky neznamená, že nevytvára odpad. Obaly, naopak, zabraňujú plytvaniu potravinami a môžu znížiť uhlíkovú stopu, tvrdí odborník Ivo Benda.

Elektroodpad z domácností. Čo o ňom viete?

Elektroodpad z domácností. Čo o ňom viete?

Ako máte nakladať s elektroodpadom? Kam s ním a aké sú vaše povinnosti?

Ceny za odpad porastú. Pocítia to peňaženky väčšiny občanov (Analýza)

Ceny za odpad porastú. Pocítia to peňaženky väčšiny občanov (Analýza)

Cena za skládkovanie sa v najbližších rokoch dotiahne na cenu za energetické zhodnocovanie odpadu, tvrdí Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.