Je účelová finančná rezerva stále nejasná a otázna? | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Je účelová finančná rezerva stále nejasná a otázna?

Odborník v oblasti odpadov Marek Hrabčák píše o účelovej finančnej rezerve v oblasti skládkovania.

UFR - stále nejasná a otázna ?

Foto: Dreamstime

Prevádzkovateľ skládky odpadov musí každý rok podľa prijatého množstva odpadu na skládku vytvárať adekvátnu finančnú zábezpeku, z ktorej bude po skončení skládkovania financovaná rekultivácia skládky, jej monitoring po dobu 30-50 rokov a následná starostlivosť.

Po novele vyhlášky máme komplikovaný vzorec na ročný výpočet sumy "dal", ale stále nevieme presne povedať, koľko bude konečná suma na strane "má dať."

Ako na výpočet ÚFR?

Pred štyrmi rokmi sme priniesli niekoľko kritických pripomienok k novele výpočtu tzv. účelovej finančnej rezervy (ÚFR). 

V médiách sa občas objavujú správy o tom, že aj riadne uzavreté a rekultivované skládky zrazu opäť vyžadujú starostlivosť a ďalšie náklady. Aj niektoré verejne dostupné údaje o výpočte UFR a rozhodnutia štátnych orgánov budia prinajmenšom rozpaky, či si všetci účastníci tohto procesu uvedomujú, čo všetko pojem AFTER CARE resp. POST CLOSURE pre skládky predstavuje?

Stále sme toho názoru, že akékoľvek ďalšie koeficienty nespresnia výsledok výpočtu tejto zábezpeky. Zmena výpočtu až na štyri desatinné miesta predsa ešte nespresní výsledok, najmä ak je časť premenných len odhadovaná.

Účel a spôsob výpočtu ÚFR je podrobne popísaný v § 24 zákona o odpadoch č. 79/2015 Z.z., kde sa uvádza: "Prostriedky ÚFR sa použijú na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a zabezpečenie starostlivosti o skládku odpadov po jej uzavretí a na práce súvisiace s odvrátením havárie alebo obmedzením dôsledkov havárie hroziacej alebo vzniknutej po uzavretí skládky odpadov".

Slovenská odpadová legislatíva je však pomerne skromná z pohľadu metodiky a postupov po ukončení prevádzky skládky. Vo všeobecnosti sa po ukončení skládkovania vyžaduje podľa § 8 vyhlášky č. 382/2018 Z.z. uzavretie skládky, následný monitoring a nevyhnutnú starostlivosť o uzavretú skládku = „najmä pravidelné kosenie trávnatých porastov a odstraňovanie náletových drevín“.

Podľa posledných údajov MŽP SR sa na Slovensku okolo 54 % komunálnych odpadov zneškodňuje skládkovaním t. j. "väčšia polovica." Okrem toho aj množstvo ďalších skupín odpadov končí na skládkach. Skládky tak predstavujú stále významný prvok odpadového hospodárstva - počas svojej prevádzky ale aj po jej ukončení.

Správne určenie celkových nákladov po ukončení prevádzky skládky tak predstavuje významnú položku pre každého prevádzkovateľa. Stále sa však v praxi stretávame s otázkami, ako správne túto finančnú zábezpeku počítať podľa nového vzorca a na čo všetko ju bude možné použiť.

ÚFR v európskom kontexte

Termín finančnej zábezpeky priniesla smernica o skládkach 1999/31/EK. Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, (a teraz to vôbec nemyslíme ironicky), že samotná smernica o skládkach je ešte z minulého storočia (dokonca tisícročia!). Technologický pokrok za 21 rokov priniesol ohromné množstvo nových poznatkov, výsledkov meraní a nových koncepcií.

Na mnohých odborných fórach sa diskutovalo o rôznych metódach tesnenia, o nakladaní s priesakovými vodami, so skládkovým plynom, spôsobmi stabilizácie organickej hmoty v odpade, ťažbe skládok, udržateľnom skládkovaní atď.

A aj keď sa zdá, že jednotná európska smernica prináša rovnaké postupy do všetkých krajín EU, publikované poznatky poukazujú na to, že rôzne krajiny volia rôzne spôsoby prístupu k uzatváraniu a hlavne následnej starostlivosti o bývalé skládky.

Napríklad vo Veľkej Británii je lehota následnej starostlivosti o skládky nie - nebezpečného odpadu až 60 rokov! Alebo v susednom Česku, ktoré je nám zrejme najbližšie svojou legislatívou, sa v rámci IPPC povolenia pre zariadenie na zneškodňovanie odpadov (= skládky) rozlišujú tri etapy: etapa výstavby zariadenia, etapa prevádzky zariadenia a etapa uzavretia a následnej starostlivosti.

Už z toho je vidno, že aj konečná fáza prevádzky skládky nie je len nejaká malá bodka za vetou, ale rovnocenná technologická etapa, ako bola jej výstavba alebo prevádzka. Samozrejme každý z účastníkov tohto procesu vidí svoju obchodnú príležitosť v inej etape - napr. stavebné firmy pri výstavbe skládky a potom pri jej rekultivácií. Prevádzkovateľa skládky zrejme najviac zaujíma jej kapacita a rýchlosť zapĺňania a potom aj náklady na jej výstavbu a uzavretie.

Z environmentálneho pohľadu je však uzavretie, rekultivácia a následná starostlivosť o skládku rovnako dôležitá, ako bola jej výstavba alebo prevádzka. A tak sa pre mnohých prevádzkovateľov stáva informácia o tom, že náklady na rekultiváciu a následnú starostlivosť budú vyššie, ako boli náklady na výstavbu veľkou novinkou.

Z čoho sa ÚFR skladá ?

Zo znenia § 29 zákona o odpadoch vyplýva, že finančné prostriedky ÚFR sa použijú na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie, následnú starostlivosť a prípadnú haváriu. V samotnom vzorci v prílohe č. 5 k vyhláške 382/2018 Z.z. sa pri položke CN uvádzajú investičné náklady na rekultiváciu a prevádzkové náklady na monitoring a následnú starostlivosť.

Ako sme už vyššie uviedli, podľa § 8 vyhlášky č. 382/2018 Z.z. sa po ukončení skládkovania realizuje uzatvorenie skládky, ktoré je v zmysle integrovaného povolenia chápané ako stavba resp. stavebný objekt. Náklady na túto časť sú teda zdokumentované podrobným rozpočtom stavebných prác a použitých materiálov na rekultiváciu.

Tým, že technologický postup povrchového tesnenia skládky je popísaný v odstavcoch 1 až 3 tohto paragrafu, je možné stanoviť pomerne presne cenu za uzatvorenie skládky v prepočte na jednotku plochu skládky.

Podobne monitoring skládky po jej uzavretí je podrobne riešený v prílohe č. 4 tejto vyhlášky, takže finančné náklady na monitoring po uzatvorení skládky je taktiež možné dobre prepočítať na celé 30 ročné obdobie podľa požadovaného rozsahu sledovaných parametrov.

Poslednou položkou určujúcou výpočet ÚFR podľa vzorca v prílohe č. 5 sú prevádzkové náklady na následnú starostlivosť. Samotná príloha ich bližšie nešpecifikuje, ale priamo v § 8 odstavci 4 tejto vyhlášky sa spomína povinnosť pravidelného kosenia a odstraňovania náletových drevín.

Čo je to after care?

Termín AFTER CARE resp. následná starostlivosť o bývalú skládku je však v medzinárodnej odbornej branži chápaný oveľa komplexnejšie, ako len nejaké kosenie či trhanie náletov.

Ako vyplýva z viacerých zahraničných metodík k tejto problematike, najzákladnejšou a finančne najnáročnejšou položkou následnej starostlivosti je nakladanie s priesakovými vodami a potom nakladanie so skládkovým plynom, v oveľa menšej miere (finančne!) potom starostlivosť o povrch telesa (sadanie - udržiavanie), monitoring a reporting + ďalšie obslužné činnosti. Len ich zoznam a stručný popis už prekračuje rozsah povolený šéfredaktorom pre maximálnu dĺžku príspevku.

Najprv sa však zameriame na činnosti uvedené priamo vo vyhláške, ktoré sú z nášho osobného pohľadu prinajmenšom kontroverzné. Napríklad povinnosť prevádzkovateľa skládky po jej uzatvorení a rekultivácií o pravidelné kosenie je z nášho pohľadu kontraproduktívna a zbytočná.

Bohužiaľ sankčne vymáhateľná od prevádzkovateľa, keďže je taxatívne vymenovaná vo vyhláške a jej porušenie môže byť sankcionované zo strany kontrolných orgánov. Aký presný časový úsek ohraničuje slovo „pravidelné“? Dvakrát ročne? Každý mesiac vo vegetačnom období?

Účelom rekultivácie skládky nie je predsa vybudovať estetický prijateľný anglický trávnik, golfové ihrisko či produkčnú plochu hospodársky využívaných pastvín. Vegetačný kryt na konečnom povrchu rekultivovanej skládky plní predovšetkým protieróznu funkciu a druhá hlavná funkcia je evapotranspiračná = zachytávať, udržiavať a vyparovať zrážky z povrchu.

A ako poukazujú viaceré štúdie, práve vysoké trávy a hustá vegetácia majú oveľa vyššiu evapotranspiračnú kapacitu, ako nízko kosený anglický trávnik! Prvý rok po výsadbe má kosenie zmysel, ďalšie roky je už ale zbytočné.

Nehovoriac už o biodiverzite krajiny, kedy pravidelným kosením lúk dramaticky klesá druhová pestrosť bylín k monokultúre typickej pre golfové ihriská, čo určite nepoteší ochranárov. Ak chceme bývalú skládku vrátiť prírode, nechajme to na prírodu, čo sa tam uchytí a čo vyrastie.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

Z palív nepalivá a z odpadov neodpady?

Z palív nepalivá a z odpadov neodpady?

V ostatnom čase v médiách veľmi významne rezonuje diskusia o palivách vyrábaných z odpadu, tzv. druhotných palivách, a o zavedení ich zákazu. Článok advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v augustovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2022/08.

Skládok pri Senci je viacero, analýza zápachu je nekorektná (píše Peter Krasnec)

Skládok pri Senci je viacero, analýza zápachu je nekorektná (píše Peter Krasnec)

Prinášame reakciu generálneho riaditeľa spoločnosti AVE SK na článok „Záhada neznámeho zápachu v Senci je objasnená. Zdrojom má byť skládka odpadov.“

Zuzana Balková: Byrokracie v odpadoch pribúda. Firmy už majú v povinnostiach chaos

Zuzana Balková: Byrokracie v odpadoch pribúda. Firmy už majú v povinnostiach chaos

Keď si otvoríte zákon o odpadoch, nadobudnete pocit, že celý ISOH funguje, ale prax je iná, hovorí konzultantka a poradkyňa firiem v oblasti odpadov vo veľkom rozhovore pre Odpady-portal.sk.