Publikácia vychádza v období, keď sa pripravuje stratégia odpadového hospodárstva na ďalších päť rokov. O jej tvorbe a energetickom zhodnocovaní odpadov hovorí Ladislav Halász, regionálny riaditeľ spoločnosti ewia a.s.
Rakúsky model odpadového hospodárstva bez skládkovania komunálneho odpadu je vzorom a inšpiráciou aj pre Slovensko. Skúsenosti s technológiou energetického zhodnocovania odpadov Rakúšania zhŕňajú v takzvanej „Bielej knihe“, ktorá aktuálne vychádza prvý raz aj v slovenskej verzii, zohľadňujúc lokálne reálie.
O tvorbe „Bielej knihy“ a energetickom zhodnocovaní odpadov hovorí Ladislav Halász, regionálny riaditeľ spoločnosti ewia a.s., ktorá novú publikáciu vydala.
Vaša spoločnosť pred rokom a pol ohlásila zámer výstavby piatich Centier cirkulárnej ekonomiky s integrovaným Zariadením na energetické využitie odpadu (ZEVO). V akom stave sú jednotlivé projekty?
V súčasnosti máme už v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie dva projekty. Prvý projekt CCE sme naštartovali v roku 2019 v nitrianskom regióne. Začiatkom leta sme zároveň zverejnili náš druhý zámer projektu CCE, ktorý je lokalizovaný v trnavskom regióne.
Súčasne intenzívne pracujeme na príprave ďalších projektov. V budúcom roku plánujeme spustiť proces posudzovania vplyvov na životné prostredie pre ďalšie dve Centrá cirkulárnej ekonomiky. COVID-19 aj v našom segmente výrazne spomalil niektoré procesy.
Podpora energetického zhodnocovania odpadu sa dostala aj do programového vyhlásenia vlády. Cítite oproti minulosti zmenu postoja štátu v tejto otázke?
Asi prvýkrát v histórii Slovenska sa programové vyhlásenie tak detailne venuje nakladaniu s odpadmi. Vzhľadom na kritický stav, v akom sa nachádza odpadové hospodárstvo, je to pochopiteľné.
Veríme, že záväzok vlády zamerať sa na znižovanie skládkovania odpadov a vytvorenie podmienok na zvýšenie miery energetického zhodnocovania odpadov neostane len na papieri a z roviny diskusie sa posunie do roviny praktickej realizácie.
Ministerstvo životného prostredia má dnes jedinečnú príležitosť pretransformovať tieto záväzky do pripravovaného strategického dokumentu Program odpadového hospodárstva na roky 2021 – 2025.
Spoločnosti podnikajúce v odpadovom hospodárstve sú pripravené pomôcť napĺňať tieto záväzky vlády a je len na príslušných ministerstvách, do akej miery sa táto pomoc využije.
V týchto dňoch prinášate spomínanú publikáciu Biela kniha o energetickom využití odpadu. Prečo práve teraz?
Cieľom je vyplniť biele miesto v slovenskom odpadovom hospodárstve. Faktickým a zrozumiteľným spôsobom poskytnúť širokej verejnosti informácie o energetickom zhodnocovaní odpadov a o dlhoročných skúsenostiach s touto technológiou v zahraničí.
Prinášame ju práve v období, keď sa pripravuje stratégia odpadového hospodárstva na ďalších päť rokov. Tá by mala vychádzať zo záväzku vlády, že zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov budú podobne ako vo všetkých vyspelých krajinách EÚ integrálnou súčasťou zhodnocovania tých zložiek komunálneho odpadu, ktoré nemožno efektívne materiálovo recyklovať.
Biela kniha presne napĺňa túto myšlienku a zároveň špecifikuje potenciál využitia energetického zhodnocovania odpadov na Slovensku. Náš súčasný systém odpadového hospodárstva je totiž neudržateľný, ani po 30 rokoch sme sa nedokázali zbaviť závislosti od skládok a polovicu vyprodukovaného komunálneho odpadu stále skládkujeme.
Ide o pomerne obsiahly a komplexný materiál. Kto na ňom spolupracoval?
Slovenská Biela kniha vychádza z obdobnej rakúskej publikácie, ktorá v pravidelných intervaloch vychádza od roku 1999 pod záštitou rakúskeho ministerstva životného prostredia.
Rovnako ako na rakúskej publikácii, aj na slovenskej verzii spolupracoval tím profesionálnych odborníkov zo spoločnosti UVP pod vedením Helgy Stoiber a Geralda Kurza. S rakúskymi kolegami pracoval tím odborníkov zo spoločnosti ewia a.s. a spoločnosť Ekoconsult – enviro,a.s. zastupovala Viera Šimkovicová.
Prečo ste si ako inšpiráciu zvolili práve Rakúsko?
Inšpirácia rakúskou „Bielou knihou“ nebola pri tvorení nášho dokumentu náhodná. Rakúsky model vo svojom pragmatickom a konzistentnom prístupe pri budovaní integrovaného systému nakladania s odpadmi je cenným zdrojom skúseností, z ktorých môžeme čerpať pri modernizácii nášho odpadového hospodárstva a dosahovaní ambiciózneho cieľa klimaticky neutrálneho Slovenska.
Rakúsko nastúpilo na túto progresívnu cestu, charakterizovanú myšlienkou „Recyklujme, čo sa dá, a zvyšok premeňme na energiu“, pred takmer šesťdesiatimi rokmi. Vďaka širokému spoločenskému konsenzu postupne vybudovalo funkčný a úspešný integrovaný systém odpadového hospodárstva, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú zariadenia na energetické využitie odpadov.
Aké máte s Bielou knihou ďalšie zámery?
Nebudem skrývať ambíciu našej spoločnosti byť lídrom energetického zhodnocovania odpadov na Slovensku. Popularizácia tejto technológie nakladania s odpadom je neodmysliteľnou súčasťou našej komunikácie s verejnosťou.
Na vyvrátenie mýtov, poloprávd a výmyslov používame argumenty, fakty a čo je najdôležitejšie, skúsenosti z reálnych zariadení na energetické využitie odpadov vo vyspelých krajinách EÚ. Našou snahou je spolupracovať pri definovaní smerov pre ďalší rozvoj moderného integrovaného manažmentu odpadov.
Aké riešenie v tomto smere publikácia ponúka?
V Bielej knihe navrhujeme cestovnú mapu pre odklon odpadov od skládkovania na vyššiu hierarchickú úroveň v súlade s princípmi obehového hospodárstva. Tieto princípy rešpektujú celý životný cyklus výrobku od jeho dizajnu, výroby cez používanie a opravu až do momentu, keď jeho ďalšie použitie nie je možné.
Práve v tejto etape životného cyklu výrobku je nevyhnutné dôsledne aplikovať princípy obehového hospodárstva a vrátiť do obehu pôvodný materiál, respektíve surovinu alebo energiu, ktorá je potrebná na zachovanie tohto citlivého mechanizmu v trvalo udržateľnom pohybe. Akékoľvek odchýlky od týchto princípov majú negatívne environmentálne a ekonomické dôsledky.
Príkladom takejto odchýlky je skládkovanie odpadov, respektíve závislosť odpadového hospodárstva od skládkovania. Viac ako 50 percent komunálneho odpadu dnes opúšťa obehové hospodárstvo bez využitia jeho materiálového alebo energetického potenciálu.
Na udržanie hospodárstva v pohybe doň musia preto vstupovať stále nové a nové zdroje, takýto pohyb je však dlhodobo neudržateľný, pretože tieto zdroje sú obmedzené.
Výhodou Slovenska je, že nemusí túto koncepciu udržateľného odpadového hospodárstva definovať od nuly, stačí sa inšpirovať z úspešných koncepcií, neopakovať rovnaké chyby a využiť ponúkané skúsenosti.
Zdroj: ewia
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.