Pred viac ako dvadsiatimi rokmi začali vyspelé krajiny v západnej Európe rozmýšľať nad tým, akým spôsobom nakladať environmentálne priaznivejšie než spôsobom, aký bol stáročia zaužívaný, teda ukladať odpady na skládky.
Nebuďme však príliš úzkoprsí vo vzťahu ku skládkovaniu odpadov: technologický vývoj dospel do štádia, keď samotné skládkovanie nespôsobuje nijaké zásadné environmentálne záťaže.
Ide o zneškodňovanie odpadov, teda také nakladanie s nimi, ktoré nespôsobuje poškodzovanie životného prostredia alebo ohrozovanie zdravia ľudí. Navyše je energeticky najmenej náročné.
V moderných spoločnostiach začal rásť dopyt ľudí po zhodnocovaní odpadov, a preto sa do európskej smernice o skládkach dostalo už v roku 1999 ustanovenie, ktoré požaduje upravovať odpad pred skládkovaním tak, aby čo najmenej odpadu bolo týmto „starým“ spôsobom zneškodneného.
Členské štáty Európskej únie zareagovali pomerne promptne a vo veľkom začali budovať zariadenia na energetické zhodnocovanie/využitie odpadov, tzv. spaľovne (WtE alebo tiež ZEVO), vďaka ktorým dnes z podstatnej časti svojich vyprodukovaných odpadov vyrábajú elektrinu a teplo.
Tým sa do veľkej miery vyhli potrebe upravovať odpad komplikovanými a technicky ťažko realizovateľnými postupmi.
Ako to už býva zvykom, Slovensko tento trend nezachytilo včas. Európska únia už nepodporuje budovanie zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov, no v smernici zostáva povinnosť upravovať odpady.
Ako s tým naložiť? Zdá sa, že je to ťažký oriešok aj pre ministerstvo životného prostredia, preto príprava vyhlášky, ktorá by vytvorila pravidlá, trvá dlho.
Slovensko vo svojej vlaňajšej envirostratégii predstavilo plán znížiť do roku 2035 mieru skládkovania komunálneho odpadu na menej ako 25 %. Začať treba rýchlo, ale rozumne a postupne.
Najjednoduchším riešením by bolo dobehnúť trend vo zvýšení kapacít na energetické zhodnocovanie odpadov. Táto cesta vyzerá byť zatiaľ veľmi zarúbaná.
Nielen pre nesúhlas verejnosti, ale aj preto, lebo nemáme vytvorené podmienky na napojenie ZEVO na siete ani ekonomické prostredie, teda nástroje na efektívne dotovanie zhodnocovania odpadov v cene. Táto cesta je priechodná, len treba vynaložiť veľké úsilie.
Inou alebo paralelnou možnosťou je zamerať sa najprv na ťažkú frakciu komunálneho odpadu, teda biologicky rozložiteľný odpad, najmä tzv. kuchynský.
Povinnosť oddeľovať tento bioodpad sa nezadržateľne blíži, no Slovensko nemá dostatočné kapacity na zhodnotenie tohto odpadu ani na jeho dočasné uskladnenie aspoň dovtedy, kým nezíska vlastnosti, s ktorými by sa mohol umiestniť stabilizovaný na skládku.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.