Eversheds Sutherland
REDOX
INISOFT

Richard Biznár: MBÚ je pravdepodobne slepá ulička

O mechanicko-biologickej úprave (MBÚ) odpadu pred skládkovaním sme sa porozprávali s Richardom Biznárom zo spoločnosti KOSIT a.s.

Richard Biznár

Foto: Richard Biznár

Začnime azda najdôležitejšou otázkou: Je mechanicko-biologická úprava (MBÚ) odpadu pred skládkovaním prínosom pre ochranu životného prostredia?

Úlohou MBÚ je znížiť objem skládkovaného odpadu a v druhom kroku eliminovať nekontrolované emisie skleníkových plynov. Zároveň je úlohou MBÚ pokúsiť sa zo zmiešaného odpadu „vydolovať“ čo najviac materiálu, ktorý sa dá opätovne použiť.

Chybou v systéme je, že toto „dolovanie“ je tak nesmierne nákladné a energeticky náročné a výsledok neúčinný, že zanecháva väčšiu uhlíkovú stopu ako iné spôsoby nakladania s odpadom. Zariadenia ako drviče, triediče, a pod. spotrebúvajú obrovské množstvá energie.

Zamýšľala sa vaša spoločnosť nad výstavbou zariadení MBÚ?

Samozrejme. Už pred 5 - 6 rokmi sme riešili možnosti ďalšieho využitia takto získaných kvázi druhotných surovín.

Dokonca sme to konzultovali s odborníkmi zo zahraničia, ale v každom modeli nám MBÚ vychádzala ako slepá ulička z ekonomického i environmentálneho hľadiska. A to nie iba na Slovensku. MBÚ podľa mňa v Západnej Európe pomaly, ale isto končí.

V čom konkrétne ste narazili na problém?

Projektovali sme linku s kapacitou zhruba60.000 ton odpadu ročne v hodnote cca 20 mil. EUR. Návratnosť investície vychádzala nad 20 rokov a to dokonca aj keď sme rátali s viac ako 50 % spolufinancovaním prostredníctvom európskych fondov.

Treba navyše poznamenať, že príjmy za predaj druhotných surovín, ktoré by sa podieľali na financovaní technológie, boli vtedy podstatne vyššie ako dnes. Projekt ekonomicky znevýhodňovali najmä prevádzkové náklady (OPEX). Linka ako aj všetky ostatné zariadenia sú energeticky a prevádzkovo nákladné riešenie.

Prečo sa Slovensko pustilo touto cestou?

Niekoľko rokov starú smernicu EÚ sme museli zapracovať do našej legislatívy a Ministerstvo životného prostredia nemalo na výber. Prijali sme novelu zákona č. 460/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, ktorý zavádza povinnosť MBÚ pred uložením odpadu na skládky.

Týmto sme získali akoby polovicu Rubikovej kocky. Matematicky máte zo všetkých farieb polovicu, prakticky ale nedokážete zložiť ani jednu stranu.

Čo tým presne myslíte?

Novela ukladá pôvodcom odpadu alebo prevádzkovateľom skládok povinnosť investovať do zariadení MBÚ, kde sa zmiešaný komunálny odpad opäť roztriedi a na skládky môžu uložiť iba to, čo sa nedá použiť.

Ale zároveň nám EÚ dala ultimátum, aby sme do roku 2035 minimalizovali množstvo odpadu na skládkach na 10%. Čo je však najhoršie, prakticky len malý objem z vytriedenia z MBÚ sa dá plnohodnotne ďalej využiť –väčšia časť vytriedeného odpadu znova skončí na skládkach.

Pokúsiť sa vytriediť sklo, kov, papier zo zmiešaného odpadu je predsa ekologicky prijateľná cesta, nie?

Presvedčiť ľudí, aby triedili pri zdroji - doma, teda kovy, papier, sklo, plasty hneď po použití, to je ekologicky najprijateľnejšia cesta, ktorou sa úspešne už pred desiatkami rokov vybrali najvyspelejšie krajiny sveta. Dokonca si dovolím tvrdiť, že sa nám v tomto smere ako krajine taktiež začalo dariť.

Plné kontajnery na triedený odpad v našich obciach a mestách sú toho dôkazom. A oceňujem aj snahu o zálohovanie PET fliaš. Cesta MBÚ vyzerá na papieri perfektne, no absentujú pri nej poznatky z reálnej praxe. Výsledok je viac ako diskutabilný a to hlavne z ekologického pohľadu.

Foto: Richard Biznár

Prečo?

Pretože využitie biologickej zložky zo zmesového komunálneho odpadu je legislatívne zakázané Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1009 z 5. júna 2019, ktorým sa stanovujú pravidlá sprístupňovania EÚ produktov na hnojenie.

Dôvod je veľmi jednoduchý, biologická zložka po vytriedení zo zmesového komunálneho odpadu v MBÚ je kontaminovaná ťažkými kovmi, špecifickými organickými látkami a mikroplastami do takej miery, že sa ňou nedá hnojiť.

To je jeden z najsilnejších argumentov zástancov MBÚ, pretože štatistický podiel biozložky na zmesovom odpade je vyše 40%.

Pravdepodobne nepoteším istú skupinu ekologických nadšencov, pre ktorých je MBÚ niečo ako „svätý grál“. Kontaminácia biozložky z MBÚ napríklad mikroplastami je tak významná, že jej použitie by naopak spôsobovalo kontamináciu životného prostredia.

Viaceré vedecké štúdie upozorňujú, že napríklad výsledný digestát z takejto biozložky môže obsahovať až 140 mikročastíc na kilogram (častice plastu pod 5 mm), ktoré sa následne formou hnojiva dostávajú do životného prostredia.

Riziko kontaminácie ťažkými kovmi, alebo dokonca polyaromatickými uhľovodíkmi je ešte vyššie. Spomeňte si, čo všetko nachádzajú odpadárske spoločnosti v čiernych nádobách na zmesový komunálny odpad. Ceruzkové baterky, kozmetiku, prasknutý ortuťový teplomer, plechovku farby, rozbité rádio...?

Existuje v tomto smere medzi ekologickými organizáciami zhoda?

Práveže nie. Zástancovia pragmatického pohľadu, napríklad český Inštitút cirkulárnej ekonomiky, rovnako MBÚ kritizujú a považujú ju za cestu do minulosti. Naopak, pred MBÚ preferujú cestu energetického zhodnocovania odpadu v ZEVO.

Čo by sa teda s takouto biozložkou po MBÚ malo reálne diať?

Určite nebude môcť skončiť na poľnohospodárskej pôde. Podľa miery kontaminácie by mal výsledný produkt po spracovaní biozložky z MBÚ skončiť buď na komunálnej skládke, v Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO), alebo v najhoršom prípade na skládke nebezpečného odpadu.

Dostaneme úplne nevyužiteľný odpad, ktorého vytriedenie nás navyše bude stáť milióny eur investovaných do zariadení MBÚ.

Ilustračné foto: Depositphotos

Dá sa predpokladať, že obce a mestá budú môcť na zariadenia MBÚ čerpať z fondov EÚ?

Pravdepodobne nie. Minulý týždeň nám kolegovia z CEWEP (Európska konfederácia zariadení na energetické využitie odpadu) potvrdili, že začiatkom decembra tohto roka došlo v Bruseli k dohode ohľadom Kohézneho fondu a technológie na spracovanie reziduálneho odpadu z financovania po roku 2023 vypadli.

Materiál by mal byť zverejnený myslím až začiatkom roka 2021. Jednak to zrejme znamená stopku pre financovanie ZEVO z fondov, ale do kategórie technológie na spracovanie reziduálneho odpadu zrejme spadne aj MBÚ.

Zákaz financovania MBU je už dnes explicitne spomínaný (príloha V, článok B, bod 14)aj pre fondy EU Invest o ktorých EU ešte len rokuje. V januári budeme múdrejší. Akokoľvek, v prípade MBÚ sú fondy tak trocha danajským darom. Mesto, či obec, ktorá sa rozhodne pre MBÚ musí pamätať, že z fondov účet za spotrebu elektriny linky nezaplatí.

Prečo by podľa vás EÚ túto formu spracovania odpadu viac nepodporovala?

Myslím si, že staré členské štáty si takýmito experimentmi už v minulosti prešli a EÚ od nich získala cenné dáta. Tie dnes hovoria, že najlepší a najekologickejší spôsob triedenia je pri zdroji – v domácnostiach, priemysle, obchodoch a tak ďalej.

Všetky ostatné pokusy, vrátane MBÚ zanechávajú takú hlbokú uhlíkovú stopu, že prestávajú byť “zelené“, aj keď sa tak tvária. Taká je napríklad aj skúsenosť z Nemecka.

Ako to?

Nemecká rada pre životné prostredie už v roku 2008 negatívne zhodnotila využívanie MBÚ. Oficiálne stanovisko hovorí, že kvôli trvalým problémom s dodržovaním rámcových podmienok pre bezpečné odstraňovanie odpadov a hospodárnosť.

Preložené do ľudskej reči – MBÚ bola drahá, poruchová, neefektívna a využitie jednotlivých frakcií (najmä používanie spracovanej biozložky s vysokým obsahom nečistôt na hnojenie pôd) v praxi nebezpečné a teda zakázané.

A preto rada neodporučila ďalšiu výstavbu týchto zariadení, (Sachverständigenrat für Umweltfragen – SRU, r. 2008). Tým sa vlastne Nemci vrátili zo slepej uličky, do ktorej sa my chystáme.

Viacerí ekologickí aktivisti tvrdia, že MBÚ pred skládkovaním neznižuje objem odpadu iba o bio zložku, ale aj o tzv. ľahkú frakciu pre rôzne druhy zariadení na spoluspaľovanie odpadov, ako napríklad cementárne, vápenky a podobne.

Áno, ale opäť treba povedať B, pretože si idealizujeme riešenie, ktoré niekto vyslovil. Napríklad pre výrobné podniky spaľujúce odpad je ideálnym „odpadovým“ palivom tzv. tuhé alternatívne palivo (TAP). Ekonomicky, ale aj v najlepšej kvalite sa dá vyrobiť z priemyselného odpadu.

Ľahká frakcia, teda plasty, papier, guma, drevo sú už vytriedené zvyčajne priamo u pôvodcu resp. výrobcu. V určených pomeroch sa spracujú na požadovanú frakciu a všetko funguje perfektne.

Potom je tu zmiešaný komunálny odpad, kde tieto zložky predtým ako ich spálite vo výrobnom podniku musíte vytriediť a spracovať. Stále však nebude natoľko kvalitatívne vhodné a príťažlivé palivo ako TAP z priemyselného odpadu.

Nie sú teda vhodné na spracovanie komunálneho odpadu?

Výrobné podniky sú vhodné na spracovanie homogénneho priemyselného odpadu, teda nie zmiešaného (kontaminovaného) komunálneho odpadu s vysokou vlhkosťou.

Opakujem, pre výrobu TAP sa používajú hlavne priemyselné odpady, ktoré nie sú kontaminované biologickým odpadom, kovmi, ťažkými kovmi, plastmi s obsahom chlóru a inými nebezpečnými látkami.

Veľa minutej energie a peňazí – malý a otázny efekt a ešte otáznejší ekologický význam. To neznamená, že napríklad cementárne a vápenky nemajú svoj význam v odpadovom hospodárstve, práve naopak.

Odhliadnuc od triedenia/recyklácie a nevhodného skládkovania, ktoré formy spracovania odpadu sú dnes technologicky aj ekologicky prijateľné?

V závislosti od druhu odpadu určite kompostárne, bioplynové stanice a zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Kompostovanie je aeróbna fermentácia čiže prirodzený rozklad organickej hmoty v prírode. Kvalita kompostu je však rozhodujúca. Ak použijete na jeho výrobu posekanú trávu a konáre z prírody je to v poriadku. Ak ale použijete znečistený biologický odpad, ktorý oddelíte pomocou drahej MBÚ od zvyšného mixu z čiernej nádoby, kvalita je diskutabilná.

Nehovoriac o tom, že budeme musieť riešiť praktickú otázku – čo budeme robiť s obrovskou masou vyprodukovaného kompostu.

To isté platí aj v prípade bioplynových staníc. Tie fungujú na rovnakej báze ako kompostárne, akurát bez prístupu vzduchu.

Čo sa týka ZEVO, v súčasnosti sú to najviac využívané zariadenia na premenu odpadu na energiu, ktoré v mnohých krajinách úspešne nahradili komunálne skládky. Nepotrebujú energeticky náročnú úpravu odpadu pred jeho využitím, uhlíková stopa je v porovnaním s ostatnými energetickými podnikmi naozaj veľmi nízka.

Kým sa na Slovensku postavia nové zariadenia, ubehnú roky. Slovensko sa s povinnosťou úpravy odpadu musí vysporiadať už teraz. Čo je teda riešením?

V rámci MPK sa diskutuje vyhláška, ktorá dáva do roku 2023 šancu triedeniu pri zdroji. V tomto by sme mali pokračovať. Sú krajiny a koncepcie, ktoré dokážu dosiahnuť viac ako 50% mieru triedenia už pri zdroji.

Pozrime sa na napríklad na Taliansko. Miesto mega-investícií poďme investovať do systému zberu odpadu door-to-door, investujme do osvety a vzdelávania, modernizujme systém zberu, aplikujme smart riešenia ako váženie odpadu, monitoring naplnenosti zberných nádob, aplikácie pre obyvateľov, či vedenie miest a obcí.

Možností je neúrekom. Som si istý, že ak pôjdeme touto cestou, v horizonte niekoľkých rokov vôbec nebude nutné investovať do MBÚ.

Richard Biznár pôsobí v oblasti odpadov od roku 2017 na pozícii CFO skupiny KOSIT. V roku 2000 absolvoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Počas 20 ročnej praxe pôsobil v oblasti financií vo viacerých spoločnostiach ako ČSOB Leasing, alebo Pricewaterhouse Coopers a v riadiacich pozíciách vo firmách Ivensys, HTC holding, Lenovo, či Asseco Solutions.


Spoločnosť KOSIT je komunikačným partnerom denníka Odpady-portal.sk.


Diskusia (4)

  1. odpadovy pohlad11.12.2020 (10:02)
    Vo viacerých článkoch sme od odborníkov na OH doposiaľ čítali takmer vždy, že MBÚ je slepá ulička, nemci, ktorí do toho investovali utlmujú tento spôsob nakladania s odpadom, ale najmä z toho vyplýva, že každá sofistikovaná krajina na západ od nás triedi viac pri zdroji a nakladá so zbytkom efektívne. To znamená, že ak nemá skončiť ZKO na skládke tak ho premieňa na energiu, čo je reálna cesta v severských krajinách aj v západných starých krajinách EU. Nie je trochu na hlavu, že len legislatíva MŽPSR a ekofriendly podporovatelia a teroretici sa tešia z MBU? Pozrime sa na to, že čo to prinesie občanovi - zvýšené náklady na dopravu a úpravu na MBÚ, náklady na spálenie v cementárni alebo vápenke (keďže dnes za to inkasujú, že pália odpad zo zahraničia), náklady na skládkovanie zvyšku... namiesto toho, aby sa viac triedilo pri zdroji a nevytriedený ZKO, (ktorého bude rozhodne menej pri vyššom podiely triedenia) premenil na energiu. Štát by mal nastaviť systém koncepčne na desiatky rokov v prospech ľudí a nie len urobiť kozmetické úpravy aby to nepresiahlo 3-4 roky a nedobehlo to politikov. Cestou sú moderné ZEVO o ktorých koncesiu by mali súťažiť kvalitné firmy z EU a štát na tom ešte samozrejme získa zdroje + obyvateľ nebude preplácať nezmyselnú úpravu
  2. VÚMZ SK, Nitra12.12.2020 (09:25)
    Sme slovenska vyrobna spolocnost, zaoberajuca sa navrhmi , vyrobou a dodavkou recyklacnych liniek a mnohych zariadeni pre odpadovy priemysel. Dovolim si preto reagovat na uvedeny clanok. Suhlasime s tym, ze system dnes nie je dobre nastaveny a je potreba ho prave nastavit ho tak, aby fungoval . Recyklacne spolocnosti musia byt systemovo a teda aj financne motivovane spracovanim zmesneho komunalneho odpadu (ZKO) alebo ostatnych predseparovanych zloziek odpadu prave jeho jeho dobrym pretriedenim, systemom "vytiahutia" vsetkych zhodnotitelnych zloziek , ktore sa daju dalej zhodnotit (doma alebo v zahranici). A to co trh uz nie je schopny odobrat a spracovat je spravne dalej vyuzit ako W2E - teda jeho spalenim a vyrobenim energie s min.pozadovanou ucinnostou premeny. Nemozeme suhlasit s prezentovanymi cislami -CAPEX , OPEX a rovnako ani s energetickou narocnostou potrebnou na spracovanie mnozstva odpadu. kedze, ako som zmienil v uvode, recyklacne linky navrhujeme a vyrabame (nie sme obchodnici ), teda o realnych cislach aj nieco vieme. Pravda je taka, ze v minulosti boli investicie do roznych projektov na "zhodnotenie odpadu" deformovane spolufinancovanim nie na zakalde jeho ekonomiky a "zeleneho" nastavenia toho ktoreho projektu, ale inymi kriteriami. Pocet recyklacnych liniek vo svete neklesa, ale naopak rastie,. Opticke zariadenia ale aj ine (sita, dopravniky, rozrusovace, atd) priamo vyrabame a vidime stale stupajuci dopyt cisla v objednavkach, kde je tlak nielen na cenu ale aj na ich energeticku potrebu a ich stupna inovacie (mnohi zakaznici maju obmedzenia na strane rezervovanej kapacity,, cize zohladnujeme v mnohych navrhoch aj tieto poziadavky). Preto ,ak sa mame bavit o pravdivych udajoch, bolo by korektne oslovit do debaty aj druhu stranu barikady, a to tych, ktori sa navrmi, dodavkami a aj prevadzkou takychto recyklacnych liniek zaoberaju.a chcu zaoberat, pretoze vytiahnut z odpadu to co ma hodnotu, pred jeho spalenim je urcite racionalnejsie ako to vsetko len spalit. A ak sa mame bavit o spaleni, mame na mysli skutocne spalenie systemom W2E , kde je ucinnost spalovania >70% . Take na Slovensku nemame.a z hladiska investicii vzhladom k vysokym poziadavkam na ochranu ZP, kde je nutne osadenie spalovne systemom top technologii (BAT),. Tie v dohladnej dobe nebudeme mat. Cize zostanme na zemi a snazme sa tradsej nastavit system tak, aby sme vedeli spracovatelov motivovat hladat co najuspornejsie navrhy na zhodnotenie tony odpadu a ziskat tym spravnu kombinaciu jeho spracovania (aj s jeho koncovkou) , a tym uzavriet system cirkularnej ekonomiky, tak ako je to dnes vo svete mozne. To znamena vytiahnutie z odpadoveho prudu to, co vieme spracovat, vyrobit z neho druhotnu surovinu alebo palivo - mechanickou (TDP, TAP) alebo chemickou cetou (parametricky kvalitny olej.alebo synt. plyn) a tento premenit na elektricku alebo tepelnu energiu (teplo/chlad) systemom podpornych alebo ostrovnych zariadeni do vhodne urcenych lokalit, a tym znizit potrebu primarnych zdrojov.. Zaujimave je aj to, ze na uvedene formy mame na Slovensku zhodou okolnosti priamo aj vyrobcov a teda mnoho zo zariadeni nemusi byt nakupovanych zo zahranicia.
  3. S pravdou von17.12.2020 (09:24)
    "Spoločnosť KOSIT je komunikačným partnerom denníka Odpady-portal.sk." - Ak si urobíte vlastný portál, prípadne ho sponzorujete, tiež môžete písať podobné nezmysly. - Veľmi rád by som sa pozrel na energetickú náročnosť ZEVO a porovnal s MBU - Je asi náhoda, že EU ďaľej odmieta financovať spalovne:) - KOSIT by sa mal prestať chytať slamky, odložiť klapky z očí a otvoriť ich novým technológiam. - Prepáčte ale nedá sa pozerať na tieto manipulatívne články zo strany KOSIT, ako sa snažia "vzdelávať" čítateľov, pričom ich akúrat zavádzajú - Stačí sa pozrieť na novú legislatívu, smernice EU, taxonómiu atď. a uvedomiť si najmä fakt, že žiadne spalovne resp. centrá energetického zhodnocovania, ako to radi sofistikovane nazývate, nie sú súčasťou CIRKULÁRNEJ EKONOMIKY!. Očákavam zmazanie komentu. Zrejme sa nebude páčiť komunikačným partnerom tohto denníka:)
  4. info@odpadovyhospodar.sk18.12.2020 (08:39)
    Ja by som to tak zhrnul, že pravda je niekde uprostred. V čom ja vidím problém je to, že o tejto téme sa odborne debatuje cez portály a diskusie na FB, no malo by to robiť Ministerstvo. Vyzerá že nemáme ujasnené nič. Žiadnu stratégiu. Ministerstvo sa nechce prikloniť k ničomu a táto ich nečinnosť len prispieva k neistote a nervozite trhu. Síce sa oddialil zákaz skládkovania neupraveného odpadu o dva roky, ale to uplynie raz dva. Otázka, čo sa za tie dva roky stihne pripraviť. Nedávno som v jednom rozhovore použil paralelu s kuchárom. Jednoducho na Slovensku nemáme šéfkuchára, ale len kopec pomocníkov, ktorí akokoľvek sa snažia, nevedia to jedlo správne osoliť a okoreniť a teda to jedlo je také nijaké a nechutí. Šéfkuchár následne príde a bude sa pýtať: "kto za toto môže?". Odpoveď nechám na čitateľa.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Na skládkach odpadov sa mrhá energiou

Na skládkach odpadov sa mrhá energiou

Slovensko sa zaviazalo znižovať mieru skládkovania. Reálne sa však produkuje čoraz viac odpadu. Hoci sa triedi, objem na skládkach sa zvyšuje.

Navštívili sme vlajkovú loď energetického zhodnocovania odpadov. Takto vyzerá kodanské ZEVO (FOTO)

Navštívili sme vlajkovú loď energetického zhodnocovania odpadov. Takto vyzerá kodanské ZEVO (FOTO)

Amager Bakke je najčistejším zariadením na energetické využitie odpadu v Európe, možno aj na celom svete. Nazreli sme do srdca tohto unikátneho projektu.

Roman Malček: Kompostovacia linka prináša viaceré výhody, riešime aj odsáčkovanie

Roman Malček: Kompostovacia linka prináša viaceré výhody, riešime aj odsáčkovanie

Súčasťou je veľkokapacitný drvič, ktorý za rýchly čas dokáže podrviť materiál na dvanásť milimetrov. Linka však spĺňa aj iné dôležité atribúty.