Richard Biznár: MBÚ je pravdepodobne slepá ulička

Začnime azda najdôležitejšou otázkou: Je mechanicko-biologická úprava (MBÚ) odpadu pred skládkovaním prínosom pre ochranu životného prostredia?

Úlohou MBÚ je znížiť objem skládkovaného odpadu a v druhom kroku eliminovať nekontrolované emisie skleníkových plynov. Zároveň je úlohou MBÚ pokúsiť sa zo zmiešaného odpadu „vydolovať“ čo najviac materiálu, ktorý sa dá opätovne použiť.

Chybou v systéme je, že toto „dolovanie“ je tak nesmierne nákladné a energeticky náročné a výsledok neúčinný, že zanecháva väčšiu uhlíkovú stopu ako iné spôsoby nakladania s odpadom. Zariadenia ako drviče, triediče, a pod. spotrebúvajú obrovské množstvá energie.

Zamýšľala sa vaša spoločnosť nad výstavbou zariadení MBÚ?

Samozrejme. Už pred 5 - 6 rokmi sme riešili možnosti ďalšieho využitia takto získaných kvázi druhotných surovín.

Dokonca sme to konzultovali s odborníkmi zo zahraničia, ale v každom modeli nám MBÚ vychádzala ako slepá ulička z ekonomického i environmentálneho hľadiska. A to nie iba na Slovensku. MBÚ podľa mňa v Západnej Európe pomaly, ale isto končí.

V čom konkrétne ste narazili na problém?

Projektovali sme linku s kapacitou zhruba60.000 ton odpadu ročne v hodnote cca 20 mil. EUR. Návratnosť investície vychádzala nad 20 rokov a to dokonca aj keď sme rátali s viac ako 50 % spolufinancovaním prostredníctvom európskych fondov.

Treba navyše poznamenať, že príjmy za predaj druhotných surovín, ktoré by sa podieľali na financovaní technológie, boli vtedy podstatne vyššie ako dnes. Projekt ekonomicky znevýhodňovali najmä prevádzkové náklady (OPEX). Linka ako aj všetky ostatné zariadenia sú energeticky a prevádzkovo nákladné riešenie.

Prečo sa Slovensko pustilo touto cestou?

Niekoľko rokov starú smernicu EÚ sme museli zapracovať do našej legislatívy a Ministerstvo životného prostredia nemalo na výber. Prijali sme novelu zákona č. 460/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, ktorý zavádza povinnosť MBÚ pred uložením odpadu na skládky.

Týmto sme získali akoby polovicu Rubikovej kocky. Matematicky máte zo všetkých farieb polovicu, prakticky ale nedokážete zložiť ani jednu stranu.

Čo tým presne myslíte?

Novela ukladá pôvodcom odpadu alebo prevádzkovateľom skládok povinnosť investovať do zariadení MBÚ, kde sa zmiešaný komunálny odpad opäť roztriedi a na skládky môžu uložiť iba to, čo sa nedá použiť.

Ale zároveň nám EÚ dala ultimátum, aby sme do roku 2035 minimalizovali množstvo odpadu na skládkach na 10%. Čo je však najhoršie, prakticky len malý objem z vytriedenia z MBÚ sa dá plnohodnotne ďalej využiť –väčšia časť vytriedeného odpadu znova skončí na skládkach.

Pokúsiť sa vytriediť sklo, kov, papier zo zmiešaného odpadu je predsa ekologicky prijateľná cesta, nie?

Presvedčiť ľudí, aby triedili pri zdroji - doma, teda kovy, papier, sklo, plasty hneď po použití, to je ekologicky najprijateľnejšia cesta, ktorou sa úspešne už pred desiatkami rokov vybrali najvyspelejšie krajiny sveta. Dokonca si dovolím tvrdiť, že sa nám v tomto smere ako krajine taktiež začalo dariť.

Plné kontajnery na triedený odpad v našich obciach a mestách sú toho dôkazom. A oceňujem aj snahu o zálohovanie PET fliaš. Cesta MBÚ vyzerá na papieri perfektne, no absentujú pri nej poznatky z reálnej praxe. Výsledok je viac ako diskutabilný a to hlavne z ekologického pohľadu.

Foto: Richard Biznár

Prečo?

Pretože využitie biologickej zložky zo zmesového komunálneho odpadu je legislatívne zakázané Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1009 z 5. júna 2019, ktorým sa stanovujú pravidlá sprístupňovania EÚ produktov na hnojenie.

Dôvod je veľmi jednoduchý, biologická zložka po vytriedení zo zmesového komunálneho odpadu v MBÚ je kontaminovaná ťažkými kovmi, špecifickými organickými látkami a mikroplastami do takej miery, že sa ňou nedá hnojiť.

To je jeden z najsilnejších argumentov zástancov MBÚ, pretože štatistický podiel biozložky na zmesovom odpade je vyše 40%.

Pravdepodobne nepoteším istú skupinu ekologických nadšencov, pre ktorých je MBÚ niečo ako „svätý grál“. Kontaminácia biozložky z MBÚ napríklad mikroplastami je tak významná, že jej použitie by naopak spôsobovalo kontamináciu životného prostredia.

Viaceré vedecké štúdie upozorňujú, že napríklad výsledný digestát z takejto biozložky môže obsahovať až 140 mikročastíc na kilogram (častice plastu pod 5 mm), ktoré sa následne formou hnojiva dostávajú do životného prostredia.

Riziko kontaminácie ťažkými kovmi, alebo dokonca polyaromatickými uhľovodíkmi je ešte vyššie. Spomeňte si, čo všetko nachádzajú odpadárske spoločnosti v čiernych nádobách na zmesový komunálny odpad. Ceruzkové baterky, kozmetiku, prasknutý ortuťový teplomer, plechovku farby, rozbité rádio...?

Existuje v tomto smere medzi ekologickými organizáciami zhoda?

Práveže nie. Zástancovia pragmatického pohľadu, napríklad český Inštitút cirkulárnej ekonomiky, rovnako MBÚ kritizujú a považujú ju za cestu do minulosti. Naopak, pred MBÚ preferujú cestu energetického zhodnocovania odpadu v ZEVO.

Čo by sa teda s takouto biozložkou po MBÚ malo reálne diať?

Určite nebude môcť skončiť na poľnohospodárskej pôde. Podľa miery kontaminácie by mal výsledný produkt po spracovaní biozložky z MBÚ skončiť buď na komunálnej skládke, v Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO), alebo v najhoršom prípade na skládke nebezpečného odpadu.

Dostaneme úplne nevyužiteľný odpad, ktorého vytriedenie nás navyše bude stáť milióny eur investovaných do zariadení MBÚ.

Ilustračné foto: Depositphotos

Dá sa predpokladať, že obce a mestá budú môcť na zariadenia MBÚ čerpať z fondov EÚ?

Pravdepodobne nie. Minulý týždeň nám kolegovia z CEWEP (Európska konfederácia zariadení na energetické využitie odpadu) potvrdili, že začiatkom decembra tohto roka došlo v Bruseli k dohode ohľadom Kohézneho fondu a technológie na spracovanie reziduálneho odpadu z financovania po roku 2023 vypadli.

Materiál by mal byť zverejnený myslím až začiatkom roka 2021. Jednak to zrejme znamená stopku pre financovanie ZEVO z fondov, ale do kategórie technológie na spracovanie reziduálneho odpadu zrejme spadne aj MBÚ.

Zákaz financovania MBU je už dnes explicitne spomínaný (príloha V, článok B, bod 14)aj pre fondy EU Invest o ktorých EU ešte len rokuje. V januári budeme múdrejší. Akokoľvek, v prípade MBÚ sú fondy tak trocha danajským darom. Mesto, či obec, ktorá sa rozhodne pre MBÚ musí pamätať, že z fondov účet za spotrebu elektriny linky nezaplatí.

Prečo by podľa vás EÚ túto formu spracovania odpadu viac nepodporovala?

Myslím si, že staré členské štáty si takýmito experimentmi už v minulosti prešli a EÚ od nich získala cenné dáta. Tie dnes hovoria, že najlepší a najekologickejší spôsob triedenia je pri zdroji – v domácnostiach, priemysle, obchodoch a tak ďalej.

Všetky ostatné pokusy, vrátane MBÚ zanechávajú takú hlbokú uhlíkovú stopu, že prestávajú byť “zelené“, aj keď sa tak tvária. Taká je napríklad aj skúsenosť z Nemecka.

Ako to?

Nemecká rada pre životné prostredie už v roku 2008 negatívne zhodnotila využívanie MBÚ. Oficiálne stanovisko hovorí, že kvôli trvalým problémom s dodržovaním rámcových podmienok pre bezpečné odstraňovanie odpadov a hospodárnosť.

Preložené do ľudskej reči – MBÚ bola drahá, poruchová, neefektívna a využitie jednotlivých frakcií (najmä používanie spracovanej biozložky s vysokým obsahom nečistôt na hnojenie pôd) v praxi nebezpečné a teda zakázané.

A preto rada neodporučila ďalšiu výstavbu týchto zariadení, (Sachverständigenrat für Umweltfragen – SRU, r. 2008). Tým sa vlastne Nemci vrátili zo slepej uličky, do ktorej sa my chystáme.

Viacerí ekologickí aktivisti tvrdia, že MBÚ pred skládkovaním neznižuje objem odpadu iba o bio zložku, ale aj o tzv. ľahkú frakciu pre rôzne druhy zariadení na spoluspaľovanie odpadov, ako napríklad cementárne, vápenky a podobne.

Áno, ale opäť treba povedať B, pretože si idealizujeme riešenie, ktoré niekto vyslovil. Napríklad pre výrobné podniky spaľujúce odpad je ideálnym „odpadovým“ palivom tzv. tuhé alternatívne palivo (TAP). Ekonomicky, ale aj v najlepšej kvalite sa dá vyrobiť z priemyselného odpadu.

Ľahká frakcia, teda plasty, papier, guma, drevo sú už vytriedené zvyčajne priamo u pôvodcu resp. výrobcu. V určených pomeroch sa spracujú na požadovanú frakciu a všetko funguje perfektne.

Potom je tu zmiešaný komunálny odpad, kde tieto zložky predtým ako ich spálite vo výrobnom podniku musíte vytriediť a spracovať. Stále však nebude natoľko kvalitatívne vhodné a príťažlivé palivo ako TAP z priemyselného odpadu.

Nie sú teda vhodné na spracovanie komunálneho odpadu?

Výrobné podniky sú vhodné na spracovanie homogénneho priemyselného odpadu, teda nie zmiešaného (kontaminovaného) komunálneho odpadu s vysokou vlhkosťou.

Opakujem, pre výrobu TAP sa používajú hlavne priemyselné odpady, ktoré nie sú kontaminované biologickým odpadom, kovmi, ťažkými kovmi, plastmi s obsahom chlóru a inými nebezpečnými látkami.

Veľa minutej energie a peňazí – malý a otázny efekt a ešte otáznejší ekologický význam. To neznamená, že napríklad cementárne a vápenky nemajú svoj význam v odpadovom hospodárstve, práve naopak.

Odhliadnuc od triedenia/recyklácie a nevhodného skládkovania, ktoré formy spracovania odpadu sú dnes technologicky aj ekologicky prijateľné?

V závislosti od druhu odpadu určite kompostárne, bioplynové stanice a zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO).

Kompostovanie je aeróbna fermentácia čiže prirodzený rozklad organickej hmoty v prírode. Kvalita kompostu je však rozhodujúca. Ak použijete na jeho výrobu posekanú trávu a konáre z prírody je to v poriadku. Ak ale použijete znečistený biologický odpad, ktorý oddelíte pomocou drahej MBÚ od zvyšného mixu z čiernej nádoby, kvalita je diskutabilná.

Nehovoriac o tom, že budeme musieť riešiť praktickú otázku – čo budeme robiť s obrovskou masou vyprodukovaného kompostu.

To isté platí aj v prípade bioplynových staníc. Tie fungujú na rovnakej báze ako kompostárne, akurát bez prístupu vzduchu.

Čo sa týka ZEVO, v súčasnosti sú to najviac využívané zariadenia na premenu odpadu na energiu, ktoré v mnohých krajinách úspešne nahradili komunálne skládky. Nepotrebujú energeticky náročnú úpravu odpadu pred jeho využitím, uhlíková stopa je v porovnaním s ostatnými energetickými podnikmi naozaj veľmi nízka.

Kým sa na Slovensku postavia nové zariadenia, ubehnú roky. Slovensko sa s povinnosťou úpravy odpadu musí vysporiadať už teraz. Čo je teda riešením?

V rámci MPK sa diskutuje vyhláška, ktorá dáva do roku 2023 šancu triedeniu pri zdroji. V tomto by sme mali pokračovať. Sú krajiny a koncepcie, ktoré dokážu dosiahnuť viac ako 50% mieru triedenia už pri zdroji.

Pozrime sa na napríklad na Taliansko. Miesto mega-investícií poďme investovať do systému zberu odpadu door-to-door, investujme do osvety a vzdelávania, modernizujme systém zberu, aplikujme smart riešenia ako váženie odpadu, monitoring naplnenosti zberných nádob, aplikácie pre obyvateľov, či vedenie miest a obcí.

Možností je neúrekom. Som si istý, že ak pôjdeme touto cestou, v horizonte niekoľkých rokov vôbec nebude nutné investovať do MBÚ.

Spoločnosť KOSIT je komunikačným partnerom denníka Odpady-portal.sk.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.