NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Editoriál. Máme poriadok v argumentácii o potrebných kapacitách ZEVO?

Od roku 2025 bude Slovensku chýbať spracovateľská kapacita na nerecyklovateľný odpad v objeme až do 700-tisíc ton KO ročne. Úvodník vyšiel v júlovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2021/07.

Editoriál. Máme poriadok v argumentácii o potrebných kapacitách ZEVO?

Foto: Odpady-portal.sk

Program odpadového hospodárstva (POH) do roku 2025 predstavuje dôležitú základnú os, po ktorej sa bude sektor v nasledujúcich rokoch uberať.

Jeho návrh je už niekoľko týždňov v štádiu vyhodnocovania medzirezortného pripomienkového konania (MPK), čo je pomerne prirodzené, keďže spracovanie takéhoto dôležitého strategického dokumentu si vyžaduje dôkladné zváženie všetkých argumentov, ktoré zazneli v rámci MPK.

Veď predstavme si čisto hypoteticky bod, v ktorom by Ministerstvo životného prostredia SR bez akejkoľvek argumentácie uviedlo, že do roku 2025 plánuje začať s výstavbou nových zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) v Trenčíne, Banskej Bystrici, Nitre, Poprade a v Nižnej Myšli s celkovou kapacitou 650-tisíc ton zmesového komunálneho odpadu (ZKO) a priemyselného odpadu ročne.

Logickou reakciou by bolo vznesenie nespočetného množstva pripomienok zo strany viacerých subjektov. Tie by okrem iného zaujímalo, ako ministerstvo prišlo k takejto kapacite či rozmiestneniu zariadení.

Keď však ministerstvo v programe skonštatuje, že podporuje energetické zhodnocovanie odpadu, ale len v existujúcich zariadeniach, lebo kapacity budú plne postačovať, pričom uvedie vecné argumenty, len málokomu by napadlo oponovať. Ako je to však s tými argumentmi v skutočnosti?

Téme POH bola venovaná aj diskusia na nedávnej konferencii Odpady 2021. Štátny tajomník MŽP SR Juraj Smatana na nej zdôraznil už dlhšiu dobu rezonujúci názor ministerstva, že podporuje energetické zhodnocovanie odpadu, ale len v existujúcich zariadeniach.

Kapacity by tak mali byť podľa rezortu dostačujúce. Možnosťou je napríklad využívanie cementární. Podporou argumentu J. Smatanu boli závery štúdie Žilinskej univerzity, ktorú si dalo vypracovať ešte predchádzajúce vedenie MŽP.

V tomto prípade však argumentácia nesedí. Autori v závere štúdie jasne uvádzajú, že investovať do prevádzok ZEVO sa oplatí. Vhodným príkladom sú krajiny ako Švédsko, Fínsko či Rakúsko, kde existujú desiatky týchto zariadení a práve vďaka kombinácii recyklovania a energetického využitia sa v nich podarilo znížiť skládkovanie na minimum.

Autori tiež poukazujú na analýzy, podľa ktorých by o 16 rokov mohol byť problém so spracovaním až 40 miliónov ton odpadu v rámci EÚ. Zároveň dodávajú, že z hľadiska kapacít na energetické využitie odpadu je na tom Slovensko ešte horšie ako zvyšok Únie.

Skládkovanie je považované za najhorší spôsob nakladania so ZKO, avšak v roku 2018 dosiahlo až 55 % podiel z vyprodukovaného ZKO. Podľa autorov je tak tento stav dôvodom, prečo vznikol dopyt po zvýšení kapacity ZEVO. Okrem toho v slovenskom priemysle nie je možné využiť všetok recyklovateľný odpad.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Bez zavedenia RZV by boli aktuálne poplatky občanov za odpad vyššie

Bez zavedenia RZV by boli aktuálne poplatky občanov za odpad vyššie

Zavedenie systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov zreálnilo náklady obcí na odpadové hospodárstvo. Triedený zber v mestách a obciach funguje dobre a každoročne narastá.

Nákupy zero waste v čase koronavírusu: Ako riešia situáciu bezobalové obchody?

Nákupy zero waste v čase koronavírusu: Ako riešia situáciu bezobalové obchody?

Bezobalové obchody sa ocitli pod značným tlakom. Novej situácii sa prispôsobili však pomerne rýchlo. Zvyšok zostáva na zákazníkoch.

Boli sme v závode, kde vracajú PET fľašiam nový život. Ako to funguje? (FOTO)

Boli sme v závode, kde vracajú PET fľašiam nový život. Ako to funguje? (FOTO)

Správnym postupom sa dá PET fľaša recyklovať takmer donekonečna.