Eversheds Sutherland
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Editoriál. Máme poriadok v argumentácii o potrebných kapacitách ZEVO?

Od roku 2025 bude Slovensku chýbať spracovateľská kapacita na nerecyklovateľný odpad v objeme až do 700-tisíc ton KO ročne. Úvodník vyšiel v júlovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2021/07.

Editoriál. Máme poriadok v argumentácii o potrebných kapacitách ZEVO?

Foto: Odpady-portal.sk

Program odpadového hospodárstva (POH) do roku 2025 predstavuje dôležitú základnú os, po ktorej sa bude sektor v nasledujúcich rokoch uberať.

Jeho návrh je už niekoľko týždňov v štádiu vyhodnocovania medzirezortného pripomienkového konania (MPK), čo je pomerne prirodzené, keďže spracovanie takéhoto dôležitého strategického dokumentu si vyžaduje dôkladné zváženie všetkých argumentov, ktoré zazneli v rámci MPK.

Veď predstavme si čisto hypoteticky bod, v ktorom by Ministerstvo životného prostredia SR bez akejkoľvek argumentácie uviedlo, že do roku 2025 plánuje začať s výstavbou nových zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) v Trenčíne, Banskej Bystrici, Nitre, Poprade a v Nižnej Myšli s celkovou kapacitou 650-tisíc ton zmesového komunálneho odpadu (ZKO) a priemyselného odpadu ročne.

Logickou reakciou by bolo vznesenie nespočetného množstva pripomienok zo strany viacerých subjektov. Tie by okrem iného zaujímalo, ako ministerstvo prišlo k takejto kapacite či rozmiestneniu zariadení.

Keď však ministerstvo v programe skonštatuje, že podporuje energetické zhodnocovanie odpadu, ale len v existujúcich zariadeniach, lebo kapacity budú plne postačovať, pričom uvedie vecné argumenty, len málokomu by napadlo oponovať. Ako je to však s tými argumentmi v skutočnosti?

Téme POH bola venovaná aj diskusia na nedávnej konferencii Odpady 2021. Štátny tajomník MŽP SR Juraj Smatana na nej zdôraznil už dlhšiu dobu rezonujúci názor ministerstva, že podporuje energetické zhodnocovanie odpadu, ale len v existujúcich zariadeniach.

Kapacity by tak mali byť podľa rezortu dostačujúce. Možnosťou je napríklad využívanie cementární. Podporou argumentu J. Smatanu boli závery štúdie Žilinskej univerzity, ktorú si dalo vypracovať ešte predchádzajúce vedenie MŽP.

V tomto prípade však argumentácia nesedí. Autori v závere štúdie jasne uvádzajú, že investovať do prevádzok ZEVO sa oplatí. Vhodným príkladom sú krajiny ako Švédsko, Fínsko či Rakúsko, kde existujú desiatky týchto zariadení a práve vďaka kombinácii recyklovania a energetického využitia sa v nich podarilo znížiť skládkovanie na minimum.

Autori tiež poukazujú na analýzy, podľa ktorých by o 16 rokov mohol byť problém so spracovaním až 40 miliónov ton odpadu v rámci EÚ. Zároveň dodávajú, že z hľadiska kapacít na energetické využitie odpadu je na tom Slovensko ešte horšie ako zvyšok Únie.

Skládkovanie je považované za najhorší spôsob nakladania so ZKO, avšak v roku 2018 dosiahlo až 55 % podiel z vyprodukovaného ZKO. Podľa autorov je tak tento stav dôvodom, prečo vznikol dopyt po zvýšení kapacity ZEVO. Okrem toho v slovenskom priemysle nie je možné využiť všetok recyklovateľný odpad.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Používajú recyklovaný stavebný materiál. Oprava ciest je rýchlejšia a lacnejšia

Používajú recyklovaný stavebný materiál. Oprava ciest je rýchlejšia a lacnejšia

Ako sa stavebný odpad z ciest mení na recyklovaný materiál používaný pri opravách vozoviek.

Kde je hranica medzi zberným dvorom a inými formami zberu? (PRÁVNY POHĽAD)

Kde je hranica medzi zberným dvorom a inými formami zberu? (PRÁVNY POHĽAD)

Článok Márie Sadloňovej z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland vyšiel v júnovom vydaní časopisu Odpadové hospodárstvo 04-06/2024 a zaoberá sa problematikou dvoch foriem zberu.

Zbyněk Kozel: Nariadenie o obaloch veľmi nezmení zber, no prináša tlak na triedičky

Zbyněk Kozel: Nariadenie o obaloch veľmi nezmení zber, no prináša tlak na triedičky

Samostatná recyklácia obalových odpadov bude znamenať triediace linky pre najmenej 12 druhov obalov, upozorňuje šéf českej OZV.

X
X
X
X