Aká je skutočná cena plastov? Analytici spočítali ich dopady na životné prostredie

Celospoločenské náklady na plasty vyrobené v roku 2019 dosiahli okolo 3 700 miliárd, pričom za každý dolár, ktorý výrobcovia zaplatia za plast, vynaložia vlády a spoločnosť najmenej desaťkrát toľko na to, aby napravili negatívne vplyvy plastov.

Vyplýva to z dnes zverejnenej štúdie „Plasty: skutočná cena pre spoločnosť, životné prostredie a ekonomiku“, ktorú pre environmentálnu organizáciu WWF vypracovali analytici zo spoločnosti Dalberg.

V tomto článku sa dozviete:

• aké sú podľa analytikov celkové náklady spojené so životným cyklom plastov,
• ako sa budú tieto náklady vyvíjať v najbližších desaťročiach,
• koľko plastov končí v prírode alebo zhorí na neriadených skládkach,
• v akom štádiu je dohoda štátov OSN o plastovom znečistení,
• čo má nová dohoda priniesť,
• prečo WWF rozbehla petíciu.

Náklady sú v biliónoch a majú rásť

Súčasná globálna produkcia plastov, z ktorej vychádzali autori štúdie, ročne predstavuje viac ako 200 miliónov ton plastového odpadu. Pre ilustráciu: tento objem zodpovedá zhruba 523 biliónom plastových slamiek, ktoré by obopli celú planétu približne 2,8-miliónkrát, ak by boli slamky spojené jedna za druhou.

„Až 41 percent z tohto odpadu neskončí v kontrolovanom zbere, ale zhorí na veľkých neriadených skládkach, alebo skončí voľne v prírode. Len v oceánoch ročne pribudne 11 miliónov ton plastov,“ upozorňuje WWF.

Výroba, spotreba a likvidácia plastov majú podľa autorov štúdie významný negatívny vplyv na spoločnosť, životné prostredie, ako aj na hospodárstvo, pričom tieto vplyvy nie sú v súčasnosti nie sú zahrnuté v cene plastov.

„Za každý dolár, ktorý výrobcovia zaplatia za plast, zaplatia vlády a spoločnosť najmenej desaťkrát toľko, aby napravili negatívne vplyvy.“

Celospoločenské náklady na plasty vyrobené v roku 2019 analytici odhadli na 3 700 miliárd amerických dolárov (v prepočte približne 3 120 miliárd eur), čo je viac ako HDP celej Indie.

Zdroj: WWF / Dalberg

Autori štúdie pritom upozorňujú, že ide o konzervatívny výpočet a pokiaľ nedôjde k zmene, náklady budú rásť.

„Ak sa neudejú zásadné zmeny v spôsobe akým produkujeme plasty a ako nakladáme s plastovým odpadom, do roku 2040 totiž dôjde k zdvojnásobeniu výroby,“ upozorňuje WWF. V prípade plastov vyrobených v roku 2040 štúdia odhaduje nárast nákladov na riešenie negatívnych dôsledkov na dvojnásobok, teda na 7 100 miliárd amerických dolárov.

Dopady znášajú najmä rozvojové štáty

V priebehu celého životného cyklu je plast podľa analytikov zodpovedný za produkciu 1,8 miliardy ton emisií skleníkových plynov ročne. To je viac ako ročné emisie z leteckej a lodnej dopravy dohromady.

Plast pritom podľa autorov štúdie prispieva ku klimatickej zmene na viacerých frontoch – na jednej strane pri produkcii, na druhej pri spracovaní odpadu, a zároveň môže plastový odpad a mikroplasty z neho prispievať k zhoršovaniu schopnosti oceánom pohlcovať CO2 z atmosféry. Oceány pritom patria k najväčší prírodným pohlcovačom CO2.

Dopady plastov na životné prostredie a ľudské zdravie sú pritom podľa analytikov rozložené nerovnomerne a výraznejšie ich znášajú menej rozvinuté krajiny a chudobné komunity, a to aj vzhľadom na objem plastového odpadu exportovaného z bohatých krajín do takých, ktoré nemajú dostatočné kapacity a technológie na jeho spracovanie.

„Napríklad vo Vietname, ktorý je jednou z cieľových krajín, sa až 72 % plastového odpadu nespracuje a znečistí životné prostredie. Pre Vietnam a ďalšie cieľové krajiny to má množstvo dôsledkov vrátane kontaminácie vody či chorôb dýchacích ciest spôsobených horiacim odpadom, upozorňuje WWF.

Chcú dohodu, ktorá zastaví znečisťovanie

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.