NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Aká je skutočná cena plastov? Analytici spočítali ich dopady na životné prostredie

Skutočné náklady plastov pre spoločnosť sú najmenej desaťkrát vyššie ako trhová cena novovyrobených plastov, uvádza štúdia.

plasty

Foto: ©Vincent Kneefel / WWF

  • Publicistika |  06.09.2021 |  Radovan Potočár / TS WWF

Celospoločenské náklady na plasty vyrobené v roku 2019 dosiahli okolo 3 700 miliárd, pričom za každý dolár, ktorý výrobcovia zaplatia za plast, vynaložia vlády a spoločnosť najmenej desaťkrát toľko na to, aby napravili negatívne vplyvy plastov.

Vyplýva to z dnes zverejnenej štúdie „Plasty: skutočná cena pre spoločnosť, životné prostredie a ekonomiku“, ktorú pre environmentálnu organizáciu WWF vypracovali analytici zo spoločnosti Dalberg.

V tomto článku sa dozviete:

  • aké sú podľa analytikov celkové náklady spojené so životným cyklom plastov,
  • ako sa budú tieto náklady vyvíjať v najbližších desaťročiach,
  • koľko plastov končí v prírode alebo zhorí na neriadených skládkach,
  • v akom štádiu je dohoda štátov OSN o plastovom znečistení,
  • čo má nová dohoda priniesť,
  • prečo WWF rozbehla petíciu.

Náklady sú v biliónoch a majú rásť

Súčasná globálna produkcia plastov, z ktorej vychádzali autori štúdie, ročne predstavuje viac ako 200 miliónov ton plastového odpadu. Pre ilustráciu: tento objem zodpovedá zhruba 523 biliónom plastových slamiek, ktoré by obopli celú planétu približne 2,8-miliónkrát, ak by boli slamky spojené jedna za druhou.

„Až 41 percent z tohto odpadu neskončí v kontrolovanom zbere, ale zhorí na veľkých neriadených skládkach, alebo skončí voľne v prírode. Len v oceánoch ročne pribudne 11 miliónov ton plastov,“ upozorňuje WWF.

Výroba, spotreba a likvidácia plastov majú podľa autorov štúdie významný negatívny vplyv na spoločnosť, životné prostredie, ako aj na hospodárstvo, pričom tieto vplyvy nie sú v súčasnosti nie sú zahrnuté v cene plastov.

„Za každý dolár, ktorý výrobcovia zaplatia za plast, zaplatia vlády a spoločnosť najmenej desaťkrát toľko, aby napravili negatívne vplyvy.“

Celospoločenské náklady na plasty vyrobené v roku 2019 analytici odhadli na 3 700 miliárd amerických dolárov (v prepočte približne 3 120 miliárd eur), čo je viac ako HDP celej Indie.

Zdroj: WWF / Dalberg

Autori štúdie pritom upozorňujú, že ide o konzervatívny výpočet a pokiaľ nedôjde k zmene, náklady budú rásť.

„Ak sa neudejú zásadné zmeny v spôsobe akým produkujeme plasty a ako nakladáme s plastovým odpadom, do roku 2040 totiž dôjde k zdvojnásobeniu výroby,“ upozorňuje WWF. V prípade plastov vyrobených v roku 2040 štúdia odhaduje nárast nákladov na riešenie negatívnych dôsledkov na dvojnásobok, teda na 7 100 miliárd amerických dolárov.

Dopady znášajú najmä rozvojové štáty

V priebehu celého životného cyklu je plast podľa analytikov zodpovedný za produkciu 1,8 miliardy ton emisií skleníkových plynov ročne. To je viac ako ročné emisie z leteckej a lodnej dopravy dohromady.

Plast pritom podľa autorov štúdie prispieva ku klimatickej zmene na viacerých frontoch – na jednej strane pri produkcii, na druhej pri spracovaní odpadu, a zároveň môže plastový odpad a mikroplasty z neho prispievať k zhoršovaniu schopnosti oceánom pohlcovať CO2 z atmosféry. Oceány pritom patria k najväčší prírodným pohlcovačom CO2.

Dopady plastov na životné prostredie a ľudské zdravie sú pritom podľa analytikov rozložené nerovnomerne a výraznejšie ich znášajú menej rozvinuté krajiny a chudobné komunity, a to aj vzhľadom na objem plastového odpadu exportovaného z bohatých krajín do takých, ktoré nemajú dostatočné kapacity a technológie na jeho spracovanie.

„Napríklad vo Vietname, ktorý je jednou z cieľových krajín, sa až 72 % plastového odpadu nespracuje a znečistí životné prostredie. Pre Vietnam a ďalšie cieľové krajiny to má množstvo dôsledkov vrátane kontaminácie vody či chorôb dýchacích ciest spôsobených horiacim odpadom, upozorňuje WWF.

Chcú dohodu, ktorá zastaví znečisťovanie

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Na skládkach odpadov sa mrhá energiou

Na skládkach odpadov sa mrhá energiou

Slovensko sa zaviazalo znižovať mieru skládkovania. Reálne sa však produkuje čoraz viac odpadu. Hoci sa triedi, objem na skládkach sa zvyšuje.

Navštívili sme vlajkovú loď energetického zhodnocovania odpadov. Takto vyzerá kodanské ZEVO (FOTO)

Navštívili sme vlajkovú loď energetického zhodnocovania odpadov. Takto vyzerá kodanské ZEVO (FOTO)

Amager Bakke je najčistejším zariadením na energetické využitie odpadu v Európe, možno aj na celom svete. Nazreli sme do srdca tohto unikátneho projektu.

Roman Malček: Kompostovacia linka prináša viaceré výhody, riešime aj odsáčkovanie

Roman Malček: Kompostovacia linka prináša viaceré výhody, riešime aj odsáčkovanie

Súčasťou je veľkokapacitný drvič, ktorý za rýchly čas dokáže podrviť materiál na dvanásť milimetrov. Linka však spĺňa aj iné dôležité atribúty.