Recyklačné poplatky sú formou nepriameho zdanenia výrobcov a nemali by byť nástrojom konkurenčného boja medzi výrobcami, hovorí v rozhovore riaditeľ OZV NATUR-PACK Michal Sebíň.
Pomaly sa končiaci kalendárny rok 2021 priniesol do oblasti rozšírenej zodpovednosti výrobcov opäť množstvo zmien.
O tom, ako sa zmenilo fungovanie organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV) a ako sa zmeny prejavili na výsledkoch triedenia a recyklácie odpadov, sme sa rozprávali s riaditeľom OZV NATUR-PACK, Michalom Sebíňom.
V rozhovore priblížil:
- akú najväčšiu zmenu v oblasti odpadov očakáva v roku 2022,
- prečo konanie niektorých OZV považuje za nelogické a zavádzajúce pre výrobcov,
- čo podľa neho ukázal vývoj na trhu v septembri a októbri 2021,
- ako ovplyvní systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov ekomodulácia,
- prečo Slovensko podľa neho dosiahne ciele EÚ bez zásadnej reformy.
Začnime trochu zoširoka. Ako hodnotíte končiaci sa rok 2021?
Aj keď už máme november, na hodnotenie roku 2021 je ešte príliš skoro. Aktuálne spracúvame materiálové toky za 3. štvrťrok. Ale podľa dát, ktoré máme k dispozícii sa ukazuje, že sa opäť zvýšilo vytriedené množstvo odpadu. Žiaľ jeho recyklácia, najmä pri plastoch, rastie výrazne pomalšie.
Na tomto mieste by som rád pripomenul, že medzi rokmi 2019 a 2020 sa v našich samosprávach zvýšila úroveň vytriedenia o 18 %. Verím, že tento rok to bude ešte lepšie.
Ak sa však mám predsa vrátiť k súčasnému roku tak sa nám podarilo ukončiť jeden dlhotrvajúci spor uzatvorením dohody o mimosúdnom vyrovnaní, ktorý sa týkal používania ochrannej známky Zelený bod.
Veríme, že v nadväznosti na uzatvorenie dohody o urovnaní sa už označenie Zelený bod nestane prostriedkom, ktorý by mohol v praxi vytvárať konfliktné situácie, a to či už vo vzťahu k ostatným OZV, ale hlavne k samotným výrobcom.
Aj rok 2022 prinesie veľa zmien. Na čo sa aktuálne pripravujete?
Najvýznamnejšou zmenou bude spustenie zálohovania nápojových plastových a kovových obalov. Tie sa postupne presunú z farebných kontajnerov a z vriec,do ktorých ich aktuálne triedia občania priamo v obciach a mestách do zberu v predajniach. S touto zmenou bude plnenie limitov recyklácie za plastové a kovové obaly pre všetky OZV určite náročnejšie a preverí to aj fungovanie systému.
Osobne som veľmi zvedavý ako sa bude celkovo vyvíjať slovenský trh, na ktorom pôsobí viacero OZV. Čo sa týka výrobcov, tak mesiace september a október v tomto roku boli, poviem to čo najslušnejšie, veľmi dynamické, nakoľko akvizičná činnosť OZV bola veľmi intenzívna.
Čo tým myslíte?
Považujem za prekvapivé a nepochopiteľné, vzhľadom na zmeny, ktoré nás čakajú, že mnohé OZV sa predháňali v znižovaní ponúkaných sadzieb obalov a neobalových výrobkov platných pre rok 2022 výrobcom. Mnohé ponúkané sadzby absolútne nekorešpondovali s cenníkmi, ktoré majú OZV uverejnené na svojich webstránkach.
Samozrejme, ostro to kontrastuje s rastúcimi cieľmi zberu a limitov, ktoré od nás vyžaduje Európska únia. Systém takto prichádza o nie malé finančné zdroje. Takéto konanie považujem za nelogické, ale hlavne zavádzajúce pre výrobcov.
Prečo podľa vás vaši konkurenti takto postupujú?
Ja na to odpovedať neviem. Či je to v súlade so zákonom by mali posúdiť kontrolné orgány. Čo vieme z verejných zdrojov, aj v tomto čase sú OZV, ktoré neplnia ciele zberu a stále fungujú.
Ak neplníte svoje povinnosti ako OZV, je jasné, že viete výrobcom ponúknuť nižšie poplatky. Veľký rozdiel je aj v tom, či financujete triedený zber na úrovni samospráv a snažíte sa ho každý rok zlepšovať alebo si kupujete tzv. priemyselné potvrdenky. Práve o potrebe regulácie potvrdenkového biznisu sa snažíme komunikovať aj s MŽP SR.
Aké to má dôsledky?
Treba povedať, že OZV fungujú na regulovanom trhu. Služba, ktorú poskytujú sa nedá tendrovať tak ako nákup toaletného papiera. Nejaká základná cenová úroveň je daná zákonmi a vyhláškami. Fungujú základné princípy ako vyrovnanosť počtu obyvateľov, ciele zberu a limity zhodnotenia a recyklácie. Alebo princíp nediskriminačných podmienok.
Výrobcovia v rámci jednej OZV by mali mať rovnaké podmienky. V septembri sme videli, že sa to nedodržiava a sadzby za obaly a neobalové výrobky sa tvorili situačne na rokovaniach s výrobcami. Tento poplatok je pritom iba iná forma nepriameho zdanenia. Nemal by byť nástrojom konkurenčného boja. Ani jednému výrobcovi by sa nepáčilo, keby jeho konkurent platil nižšie dane pretože sa dohodol s daňovým úradom.
Stretli sme sa však aj s takými bizarnými tvrdeniami, že povinnosti výrobcov sa dajú plniť lokálne alebo regionálne. To je vo väčšine prípadov absolútne nemožné, zbytočne to mätie výrobcov a je to aj v priamom rozpore s princípom fungovania OZV, ktoré majú zabezpečiť fungovanie triedeného zberu všade tam, kde odpad môže vzniknúť.
Nakoniec aj vzdelávacie aktivity robia OZV aj na celoslovenskej úrovni. Niekedy sa nečudujem, že ministerstvo zavádza ďalšie a ďalšie regulácie. To je bohužiaľ dôsledok takýchto pokusov.
A čo ekomodulácia? Tá by mohla problém vyriešiť.
Zavedenie ekomodulácie sa nedávno prijatou novelou zákona o odpadoch odložilo na rok 2023. Aktuálne sa čaká na usmernenie z Bruselu. Bude to však veľmi dôležitý mechanizmus a myslím, že pri súčasnom nastavení systému aj veľmi komplikovaný.
Ešte ekomoduláciu ani nemáme zavedenú a už OZV „ekomodulujú“ svoje sadzby pre výrobcov podľa potreby či skôr požiadaviek klienta.
Preto je dôležité aby sa ekomodulácia nestala iba ďalším nástrojom konkurenčného boja medzi OZV, ale aby priniesla to čo priniesť má – zrušenie krížového financovania a väčšiu spravodlivosť, transparentnosť a motiváciu pre výrobcov nahrádzať ťažko recyklovateľné obaly tými, ktoré sa dajú recyklovať bez väčších problémov resp. sa vôbec recyklovať dajú.
Čo považujete za najväčšiu výzvu pre fungovanie systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov do budúcna?
Myslím, že budem iba opakovať to, čo pravidelne zaznieva na rôznych odborných podujatiach. Systém triedeného zberu založený na každoročnom prerátavaní trhových podielov a prerozdeľovaní obyvateľov je nestabilný a diskriminačný voči samosprávam. Toto treba zmeniť ako prvé a pre inšpiráciu netreba chodiť ďaleko.
Druhým dôležitým krokom je spravodlivé nastavenie poplatkov pre výrobcov, čo by mala priniesť ekomodulácia, o ktorej sme už hovorili a samozrejme zvýšená potreba vymáhania povinností a sankcionovania ich porušenia. Tu sme veľmi laxní a preto sa stále skúšajú rôzne spôsoby ako pravidlá obchádzať.
Skrátka som presvedčený, že rastúce ciele, ktoré nám definovala EÚ, nedosiahneme bez poriadnej reformy súčasného systému.
To znie akoby súčasný systém vôbec nefungoval.
To určite nie. Ale aby som nehovoril iba o pocitoch, treba sa pozrieť na čísla.
Je to iba niekoľko dní čo EUROSTAT publikoval výsledky za odpady z obalov za rok 2019. Európsky priemer recyklácie všetkých odpadov z obalov je vo výške 64,8%, Slovensko dosiahlo mierny nadpriemer 67,5%. Najlepšie výsledky dosahujeme pri recyklácii plastových odpadov z obalov a to 52,8% pri priemere EÚ vo výške 41%.
To sú čísla za rozšírenú zodpovednosť výrobcov pre obaly. Pri recyklácii celkového komunálneho odpadu však zaostávame a aj preto sa netreba týmito číslami upokojiť. Naopak, treba využiť čas, čakajú nás vyššie ciele recyklácie odpadov z obalov aj recyklácie komunálneho odpadu, ktoré bez zásadnej zmeny systému dosiahneme zrejme iba veľmi ťažko.
NATUR-PACK je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.