NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Editoriál. Behanie s hnedými kýblikmi je super, kým odpad nezačne smrdieť

Od roku 2023 sa má zaviesť povinná predúprava odpadu pred skládkovaním. Úvodník vyšiel v novembrovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2021/11.

Editoriál. Behanie s hnedými kýblikmi je super, kým odpad nezačne smrdieť

Ilustračné foto: Depositphotos

Zavedenie zberu bioodpadu z kuchýň domácností má znižovať množstvo zmesového odpadu v čiernych kontajneroch, ktorý končí na skládkach.

Keďže biologicky rozložiteľné smeti tvoria až takmer polovicu obsahu týchto nádob, prípadný úbytok by mohol byť významný. Možno až tak, že v niektorých obciach by mohli ľudia platiť za odpad menej. Aspoň taká je ideálna predstava.

Realita vyzerá podstatne inak. Ľudia triedia zanedbateľné minimum odpadu z kuchyne. Odhady o niekoľkých stovkách tisíc ton vytriedeného materiálu vyzerajú ako z krajiny zázrakov.

Pár mesiacov po spustení zberu sa čísla vytriedenosti pohybujú okolo 3 – 5 %, žiadnych 40 – 50 %, či ani len tretina. Ak budeme veľkí optimisti, zo skládok tak môže zmiznúť v najbližšom období nanajvýš tak 100 000 až 200 000 ton bioodpadu ročne.

Prečo iba toľko? Ak ešte nepatríte k tým, ktorí si vyhadzovanie a uchovávanie zvyškov ovocia, zeleniny, jedla či pokazených potravín neotestovali na vlastných zmysloch, vyskúšajte.

Pohľad na často zapáchajúce hnedé nádoby plné červov a vytekajúcej tekutiny na kontajneroviskách asi nepridáva nikomu na ochote zhŕňať osobitne zvyšky jedla a behať s hnedým kýblikom v rámci voľnočasových aktivít. Zvlášť na sídliskách. Niet veľmi divu, že v niektorých mestách ľudia až tak odmietajú tento druh aktivity, že spisujú petíciu proti takémuto spôsobu triedenia.

Iba na dokreslenie kontextu zberu kuchynského odpadu v globálnom meradle je dobré si povedať, že takýto zber nie je plošne zavedený v žiadnej krajine na svete. Áno, existuje pár miest v Taliansku, Rakúsku či Nemecku. Ale nikde to štát nestanovuje povinne pre všetky samosprávy, ako je to na Slovensku. A už vôbec neurčuje, do akej nádoby zbierať, či ako často vyvážať.

Ako ukazujú aj príklady z Rakúska, každý región a obec má iné podmienky na nakladanie s odpadom a samotné si určujú, čo a ako budú realizovať. Vrátane rozhodnutia, či vôbec zbierať samostatne odpad z kuchyne alebo akú časť bioodpadu.

Zber kompletného kuchynského odpadu, teda rastlinnej aj živočíšnej zložky, vôbec nie je bežnou praxou. Vidieť to aj na rozdielnych prístupoch samospráv na Slovensku. Niekde nechcú v hnedých nádobách vedľajšie živočíšne produkty ako mäso, vajcia, tuky či kosti. Inde to nie je problém. Práve táto časť spôsobuje nepríjemný zápach a vznik baktérií, červov v nádobách. Preto sa musí hygienizovať a špeciálne s ňou nakladať. To stojí ďalšie peniaze.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 10-12/2023

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 10-12/2023

Čo obsahuje štvrté tohtoročné vydanie magazínu o odpadovom hospodárstve, energetike a vodách?

Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov trpí nedostatkami, myslí si starosta obce

Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov trpí nedostatkami, myslí si starosta obce

Podľa zástupcu samosprávy je nemožné, aby akákoľvek obec priamo alebo nepriamo nedoplácala na odpady z obalov.

Rumunsko spustilo zálohovanie, využíva softvérové riešenie slovenskej firmy

Rumunsko spustilo zálohovanie, využíva softvérové riešenie slovenskej firmy

Ide o najväčší centralizovaný zálohový systém na svete, hovorí Martin Basila zo spoločnosti Sensoneo.