Od roku 2023 sa má zaviesť povinná predúprava odpadu pred skládkovaním. Úvodník vyšiel v novembrovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2021/11.
Zavedenie zberu bioodpadu z kuchýň domácností má znižovať množstvo zmesového odpadu v čiernych kontajneroch, ktorý končí na skládkach.
Keďže biologicky rozložiteľné smeti tvoria až takmer polovicu obsahu týchto nádob, prípadný úbytok by mohol byť významný. Možno až tak, že v niektorých obciach by mohli ľudia platiť za odpad menej. Aspoň taká je ideálna predstava.
Realita vyzerá podstatne inak. Ľudia triedia zanedbateľné minimum odpadu z kuchyne. Odhady o niekoľkých stovkách tisíc ton vytriedeného materiálu vyzerajú ako z krajiny zázrakov.
Pár mesiacov po spustení zberu sa čísla vytriedenosti pohybujú okolo 3 – 5 %, žiadnych 40 – 50 %, či ani len tretina. Ak budeme veľkí optimisti, zo skládok tak môže zmiznúť v najbližšom období nanajvýš tak 100 000 až 200 000 ton bioodpadu ročne.
Prečo iba toľko? Ak ešte nepatríte k tým, ktorí si vyhadzovanie a uchovávanie zvyškov ovocia, zeleniny, jedla či pokazených potravín neotestovali na vlastných zmysloch, vyskúšajte.
Pohľad na často zapáchajúce hnedé nádoby plné červov a vytekajúcej tekutiny na kontajneroviskách asi nepridáva nikomu na ochote zhŕňať osobitne zvyšky jedla a behať s hnedým kýblikom v rámci voľnočasových aktivít. Zvlášť na sídliskách. Niet veľmi divu, že v niektorých mestách ľudia až tak odmietajú tento druh aktivity, že spisujú petíciu proti takémuto spôsobu triedenia.
Iba na dokreslenie kontextu zberu kuchynského odpadu v globálnom meradle je dobré si povedať, že takýto zber nie je plošne zavedený v žiadnej krajine na svete. Áno, existuje pár miest v Taliansku, Rakúsku či Nemecku. Ale nikde to štát nestanovuje povinne pre všetky samosprávy, ako je to na Slovensku. A už vôbec neurčuje, do akej nádoby zbierať, či ako často vyvážať.
Ako ukazujú aj príklady z Rakúska, každý región a obec má iné podmienky na nakladanie s odpadom a samotné si určujú, čo a ako budú realizovať. Vrátane rozhodnutia, či vôbec zbierať samostatne odpad z kuchyne alebo akú časť bioodpadu.
Zber kompletného kuchynského odpadu, teda rastlinnej aj živočíšnej zložky, vôbec nie je bežnou praxou. Vidieť to aj na rozdielnych prístupoch samospráv na Slovensku. Niekde nechcú v hnedých nádobách vedľajšie živočíšne produkty ako mäso, vajcia, tuky či kosti. Inde to nie je problém. Práve táto časť spôsobuje nepríjemný zápach a vznik baktérií, červov v nádobách. Preto sa musí hygienizovať a špeciálne s ňou nakladať. To stojí ďalšie peniaze.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.