O riešeniach pre potravinový odpad v domácnostiach, zbere kuchynského odpadu a zákone o odpadoch diskutovali Zuzana Čachová, Martina Gaislová, Daniel Kleman a Alexandra Kollárik.
Obchodný reťazec Tesco pod záštitou Svetového fond na ochranu prírody (WWF Slovensko) už po štvrtýkrát zorganizoval odbornú diskusiu pri okrúhlom stole k téme znižovania množstva potravinového odpadu.
Vo štvrtok 28. októbra 2021 v bratislavskej Mlynici diskutovali nielen zástupcovia reťazca, ale i štátnej a verejnej správy, európskych inštitúcií, ako aj odborníci z neziskového sektora.
Potravinový odpad je horúca téma
Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že ročne sa v celom dodávateľskom reťazci, z farmy až na tanier, vyhodí 1,3 miliardy ton potravín. Podľa novej štúdie WWF ďalších 1,2 miliardy ton skončí ako odpad na farmách.
„Tieto čísla sú alarmujúce – nielen zo sociálneho a ekonomického hľadiska, ale aj z pohľadu zmien klímy, pretože potraviny, ktoré skončia ako odpad alebo strata, sú zodpovedné za viac ako 8 % globálnych emisií CO2. Preto je dôležité znižovať straty a plytvanie potravinami v celom dodávateľskom reťazci, nielen v maloobchode, ale i v spotrebe či na strane dodávateľov,“ uviedol Martin Kuruc, generálny riaditeľ Tesca na Slovensku.
Martin Kuruc | Foto: Odpady-portal.sk
V Slovenskom kontexte je problematika potravinového odpadu horúcou témou aj kvôli novej povinnosti, ktorá v tomto roku začala platiť pre väčšinu miest a obcí na Slovensku. Je ňou triedený zber kuchynského bioodpadu z domácností. A práve tejto téme bola venovaná aj značná časť diskusie štvorice odborníkov.
Experti načrtli riešenia
V diskusii na tému „Potravinový odpad v domácnostiach – nástroj, riešenia a skúsenosti. Zákon o odpadoch a zavedenie zberu kuchynského odpadu na Slovensku“ sa stretli:
- Zuzana Čachová, expertka na odpady v Únii miest Slovenska a špecialistka na odpadové hospodárstvo mesta Trenčín,
- Martina Gaislová, riaditeľka spoločnosti JRK Slovensko,
- Daniel Kleman, vedúci Oddelenia životného prostredia na Magistráte hlavného mesta SR Bratislava
- a Alexandra Kolarik, štatutárka občianskeho združenia Free Food.
Pozrite si záznam z diskusie.
Slovensko sa môže inšpirovať
Podľa Martiny Gaislovej, riaditeľky JRK, sa Slovensko môže inšpirovať zberom kuchynského bioodpadu tam, kde už funguje, napríklad v samosprávach Talianska, ale aj Rakúska či Veľkej Británie.
„Máme dve možnosti. Buď sa poučíme a uchopíme model, ktorý sa osvedčil v praxi, alebo budeme hľadať nejaký vlastný,“ uviedla M. Gaislová. Najvhodnejším riešením podľa skúseností JRK je implementovať taliansky model tak, ako už bol zavedený a osvedčený v praxi.
„V Taliansku dokážu vyzbierať 105 kg kuchynských odpadov na obyvateľa na rok,“ podotkla M. Gaislová s tým, že ak by podobné výsledky priniesol zber kuchynského odpadu aj na Slovensku, zo skládok by sa dokázalo odkloniť veľké množstvo odpadu.
„Ak raz existuje recept na jedlo, ktoré idem uvariť prvýkrát, nemala by som vymýšľať. Prvýkrát by som mala variť podľa receptu, ktorý je overený, ktorý už niekto predo mnou mnohokrát vyskúšal. Neskôr si môžem niečo upraviť podľa svojej chuti,“ priblížila riaditeľka JRK na príklade.
Samosprávy vplývajú na obyvateľov
Ako uviedla Z. Čachová z Únie miest Slovenska, samosprávy sa usilujú klásť veľký dôraz na osvetu a vzdelávanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.