OZV ENVI - PAK spúšťa novú kampaň, v ktorej apeluje na zodpovednejšie triedenie plastového a kovového odpadu v domácnostiach a radí im, ako triediť konkrétne obaly obľúbených produktov.
Nekrčíme, nezahadzujeme, zálohujeme. S touto vetou sa stretol už asi každý Slovák, keďže Slovensko od januára oficiálne odštartovalo zálohovanie jednorazových plastových fliaš a hliníkových plechoviek od nápojov.
Určite to však neznamená, že zvyšné druhy plastového či kovového odpadu by sme mali prestať triediť. Z celkovej hmotnosti uvedenej na trh tvoria totiž PET fľaše a plechovky spolu iba necelých osem percent.
Stále tu teda ostáva veľké množstvo odpadu, s ktorým je aj po zavedení zálohovania potrebné nakladať v rámci zásad štandardného systému triedeného zberu. Poukazuje na to aj nová kampaň organizácie zodpovednosti výrobcu (OZV) ENVI - PAK, v ktorej spojila sily s vybranými výrobcami s cieľom informovať širokú verejnosť, že aj po zavedení zálohovania patrí väčšina obalov z plastov a kovov do triedeného zberu.
O spustení novej kampane, ako aj o tom, ako Slováci triedia, dnes (14. júna) spoločne informovali na tlačovej konferencii.
Väčšina ľudí deklaruje, že pravidelne triedi
OZV ENVI - PAK v apríli tohto roka uskutočnila prieskum o triedení odpadu na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov. „Z nich až 92 % uviedlo, že odpad triedi pravidelne, dokonca 46,3 % ľudí zaujíma, čo sa s tým odpadom v skutočnosti deje po tom, ako sa vytriedi, teda či sa obaly dajú recyklovať, ako sa dajú recyklovať a podobne,“ vysvetľuje Katarína Kretter, riaditeľka oddelenia komunikácie OZV ENVI - PAK.
Podľa K. Kretter zodpovednosť ľudí v tejto oblasti kontinuálne stúpa. OZV totiž realizovala takýto prieskum s rovnakými otázkami aj pred dvoma rokmi. V tom čase bol podiel respondentov, ktorí pravidelne triedia, o päť percentuálnych bodov nižší.
Zľava Matej "Sajfa" Cifra, Katarína Kretter z OZV ENVI - PAK a Roman Kýr zo spoločnosti Henkel
Výsledky prieskumu ukázali, že ľudia triedia najmä plasty. Ďalej je to sklo, ale aj papier či nápojové kartóny. „Na druhej strane v triedení bioodpadu, šatstva a textilu máme ako Slovensko ešte rezervy,“ dodáva.
Najviac triedia v Trenčianskom a Žilinskom kraji
Samotný plastový odpad vždy vytriedi 79 % respondentov. „Výsledky sa mierne líšia v závislosti od veku, ale aj bydliska. Plasty netriedia ľudia s nižším vzdelaním,“ hovorí K. Kretter.
V prípade kovového odpadu sa hlási k triedeniu 53 % respondentov. „To znamená, že mnoho ľudí ani nevie, ktoré kovové obaly patria do triedeného zberu, dokonca si myslia, že v niektorých mestách a obciach sa kovový odpad vôbec netriedi, lebo nemajú červené kontajnery,“ zdôrazňuje ďalej.
Paradoxom tiež je, že obyvatelia Bratislavského kraja triedia kovový odpad najmenej často. Dôvodom môže byť fakt, že v Bratislave sa triedia kovové obaly spoločne s plastmi.
Prieskum tiež ukázal, že plastový aj kovový odpad najčastejšie triedia obyvatelia Trenčianskeho a Žilinského kraja. „Tam majú červené kontajnery,“ pripomína K. Kretter.
Hoci až 79 % ľudí deklaruje, že plasty triedi vždy, stále vidíme určité rezervy. Neznamená to totiž, že triedia všetky druhy plastových obalov, ktoré im v domácnosti vzniknú. Niektoré plastové obaly triedia lepšie, iné zase horšie.
„Pokiaľ ide o plastový odpad, ľudia najviac triedia nezálohované plastové nápojové obaly. Potom sú to obaly z čistiacich prostriedkov a pracích práškov, mikroténové vrecúška, obaly z kozmetiky, potravín, syrov, ale napríklad blistre od liekov sú len na úrovni 36 %. Je to možno preto, lebo ľudia nevedia, kam patria,“ vysvetľuje.
V prípade kovového odpadu ľudia najčastejšie triedia konzervy (84 %). Nasledujú nezálohované nápojové plechovky a ďalšie obaly. Najhoršie sú na tom obaly z potravy pre zvieratá, ktoré sú na úrovni 34 %.
„Pri triedení plastového odpadu stále vidíme aj zálohované nápojové obaly, ktoré sú na úrovni 53 %. Ťažko povedať, či sa tým mysleli zálohované obaly, ktoré už mali na sebe symbol „Z“, alebo sú to tie, ktoré budú v budúcnosti zálohované. Obávame sa však, že niektorí ľudia si stále povedia, že kôš na plastový odpad majú doma v kuchyni, kým zálohované obaly musia doniesť do obchodu,“ hovorí ďalej.
Znamená to teda, že stále je tu priestor pre Správcu zálohového systému, aby edukoval ľudí v tejto oblasti. Rovnako je to aj v prípade kovového odpadu, aj keď tu ide o nižšie percento zálohovaných nápojových plechoviek (36 %).
OZV ENVI - PAK tiež zaujímalo, čo najväčšmi tvorí odpad v jednotlivých domácnostiach. Až dve pätiny ľudí si uvedomujú, že plasty tvoria v ich domácnosti najväčšiu odpadovú položku. Nie je to však v prepočte na hmotnosť, ale na objem vyprodukovaného odpadu.
Spustili kampaň. Povzbudzuje ľudí k triedeniu
„Od 1. januára na Slovensku zálohujeme. Ešte stále tu máme odpad, ktorý treba triediť, rovnako do 30. júna máme prechodné obdobie, takže tento mesiac môžete na pultoch predajní ešte stále nájsť nápojové obaly, ktoré sú zálohované, ale aj tie, ktoré sú nezálohované. Stále je však viac ako 90 % takých obalov, ktoré treba správne triediť,“ zdôrazňuje K. Kretter.
Z tohto dôvodu OZV ENVI - PAK iniciovala kampaň „Zálohujme, ale nezabúdajme triediť“. Jej cieľom je povzbudiť ľudí k tomu, aby aj popri zálohovaní nezanevreli na štandardné triedenie odpadu.
„Zamerali sme sa na dva druhy odpadu – na kovový odpad a na plastový odpad. Je to práve preto, lebo tieto dva druhy sú aj zálohované,“ dodáva s tým, že aj po zavedení zálohovania patrí väčšina obalov z plastov a kovov do triedeného zberu. „Ľudí to budeme učiť na obaloch konkrétnych výrobkov, ktoré majú reálne doma a ktoré veľmi často nakupujú. Pri tomto odpade treba naozaj urobiť návyk, aby ľudia triedili automaticky bez zbytočného rozmýšľania,“ hovorí.
OZV zvolila viaceré komunikačné kanály, prostredníctvom ktorých chce šíriť osvetu. Súčasťou je online kampaň. ENVI - PAK vytvoril aj vlastnú webovú podstránku https://envipak.sk/zalohujme-ale-nezabudajme-triedit. „Pre mladšiu generáciu zapojíme influencerov,“ vysvetľuje K. Kretter.
Súčasťou budú aj interné kampane pre rôzne firmy a podniky, v rámci ktorých môžu zamestnanci na vlastných výrobkoch vidieť, ako s nimi nakladať. Záštitu nad touto kampaňou prebralo Ministerstvo životného prostredia SR. Partnerom projektu je Správca zálohového systému. „My nie sme konkurencia, ale navzájom sa podporujeme,“ zdôrazňuje.
Do projektu sa zapojili aj veľkí výrobcovia
Iniciátormi kampane z radov výrobcov sú spoločnosti Henkel, Unilever a Nestlé, ktorých produkty sa používajú takmer v každej domácnosti. Spoločne podpísali memorandum, v ktorom sa zaviazali, že budú rozvíjať triedený zber a propagovať ho interne aj externe.
Zľava M. Cifra, K. Kretter, R. Kýr, Ľubica Novotná zo spoločnosti Nestlé Slovensko a Denisa Kotrlová zo spoločnosti Unilever
„Keďže výrobcovia nesú zodpovednosť za väčšinu životného cyklu svojich výrobkov, touto iniciatívou by sme chceli našim spotrebiteľom poradiť, ako použité obaly správne vytriediť po tom, ako sa stanú odpadom. Domnievame sa, že osveta vo vzťahu k širokej verejnosti je veľmi dôležitá. Spoločne tak prispievame k ich opätovnému zhodnocovaniu,“ tvrdia v spoločnom vyhlásení firiem.
Zaujímavosťou napríklad je, že Nestlé na trhu neponúka žiadne výrobky, ktoré by vstupovali do systému zálohovania. Aj to je dôkaz toho, že zálohované nápojové obaly tvoria len menšiu časť z celkového objemu obalov. „Znamená to teda, že všetky naše výrobky sa musia klasicky triediť,“ zdôrazňuje Ľubica Novotná zo spoločnosti Nestlé Slovensko.
Ako správne triediť?
Ak chcú domácnosti správne triediť odpad, nemali by zabudnúť na niekoľko základných zásad a krokov. ENVI - PAK pripomína, že jemne znečistené obaly z plastu stačí opláchnuť úžitkovou vodou. Nie je teda nutné ich dôkladne umývať.
Netreba však zabúdať na to, že obaly z nezálohovaných plastov treba pred vyhodením do zbernej nádoby poriadne stlačiť alebo zašliapnuť, čím sa zmenší ich objem. Nestlačené obaly totiž zaberajú zbytočne veľa miesta a oveľa skôr zaplnia odpadový kontajner alebo vrece.
Na tlačovej konferencii si mohli triedenie v praxi vyskúšať aj novinári. Aj Sajfa
ENVI - PAK okrem toho pripomína, že triedenie obalov sa v mestách a obciach môže líšiť. Preto sa pri triedení treba vždy riadiť pokynmi danej samosprávy. Všetky rady môžete nájsť na spomínanej webovej stránke OZV ENVI - PAK.
OZV ENVI - PAK je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.