Samotný nápad využívať odpady ako náhradu fosílnych palív je správny, píše Juraj Číž.
Tuhé druhotné palivá (TDP) sú palivá vyrobené z odpadu, ktoré dosiahli stav konca odpadu. Na rozdiel od tzv. „alternatívnych palív“ musia spĺňať prísnejšie kvalitatívne kritéria, ale na druhej strane sa na ich spoluspaľovanie v elektrárňach či teplárňach až také prísne kritéria nekladú.
Toto by nebol problém, pokiaľ by sme nežili na Slovensku, kde aplikačná prax poskytuje široký priestor na špekulácie s týmto štatútom, hlavne pri TDP vyrábaných z plastov a iného priemyselného odpadu (najmenej kontroverzné sú asi tuhé druhotné palivá na báze drevnej biomasy).
Kvalita TDP, ktorá sa nedá vyrobiť v dostatočnom množstve
V súčasnosti je kvalita TDP stanovená vyhláškou MŽP SR č. 228 o kvalite palív. Kvalitatívne požiadavky, ktoré musí TDP splniť, sú natoľko prísne (napríklad obsah chlóru, vybrané ťažké kovy), že na jeho výrobu môžu byť použité len špecifické druhy priemyselných odpadov, čistých technologických odpadov, plastov, papiera či celulózy.
Odpadu s takýmito kvalitatívnymi parametrami je na trhu veľmi obmedzené množstvo, čiže je nereálne, aby výrobcovia TDP boli schopní vyrobiť a uviezť na trh dostatočné množstvo TDP pre veľké spaľovacie zariadenia, ktoré potrebujú rádovo desiatky tisíc ton paliva ročne. Dostupnosť podobného odpadu v zahraničí je takisto značne obmedzená.
Dovozy odpadu zo zahraničia bez kontroly
Aj keby bol v zahraničí tento vhodný odpad dostupný, tak jeho dovoz podlieha povoľovaniu na cezhraničnú prepravu odpadov – predpokladám že by šlo o dovoz odpadu na zelenom zozname pod katalógovým číslom 19 12 04 – plasty a guma, ktorý nevyžaduje súhlas dotknutých orgánov povoľovacích orgánov.
Na druhej strane ale platí obmedzenie, že ak predmetný odpad obsahuje viac než 5 % iných odpadov než plastov a gumy, tak sa už jedná o dovoz odpadu na žltom zozname, pri ktorom sa súhlas vyžaduje. O kontrole takéhoto dovozu odpadu na zelenom zozname, ktorý by slúžil na výrobu TDP, rozhodne skôr náhoda ako riadený prístup kontrolných úradov.
V prípade, že by už šlo o hotové palivo zo zahraničia, ktoré dosiahlo stav konca odpadu, tak to sa prepravuje prakticky bez akéhokoľvek povolenia, evidencie s obmedzenou možnosťou jeho kontroly. Súlad s povinnosťami v súvislosti s nariadením REACH sú tiež diskutabilnou témou.
Emisné limity musia byť na rovnakej úrovni ako pri spoluspaľovaní odpadu
Samotný nápad využívať odpady ako náhradu fosílnych palív je správny. Roky sa využíva v cementárňach a elektrárňach. Implementácia európskej legislatívy na spaľovanie a spoluspaľovanie odpadu garantuje prísne emisné limity na znečisťujúce látky. Podobný prístup musí platiť aj pri využívaní TDP.
Ani relatívne nižší obsah škodlivín v palive TDP nesmie viesť k nižšej miere kontroly znečisťovania ovzdušia než pri spoluspaľovaní odpadov. Cementárne ako zariadenia na spoluspaľovanie odpadu – alternatívnych palív, musia spĺňať omnoho prísnejšie emisné limity ako keby používali iba uhlie. Historicky investovali milióny eur do systémov na monitorovanie a čistenie spalín. Ten istý princíp sa musí vyžadovať aj pri zariadeniach využívajúcich TDP.
Výroba TDP nie je recyklácia
Paradox výroby TDP je, že sa považuje za proces recyklácie. V skratke hovorí o tom, že odpad sa zrecykluje, vyrobí sa z neho výrobok – palivo, ktoré sa následne spáli za účelom výroby energie.
Takisto hrozí, že sa potvrdenka za takto recyklované komunálne plasty použije na vykázanie plnenia cieľa recyklácie obalov pre organizáciu zodpovednosti výrobcov. Okrem toho, že sa jedná o kontroverznú recykláciu, značne by sa tým zdeformoval aj trh recyklácie. Prebytok takýchto recyklačných potvrdení by diskriminoval poctivých recyklátorov a absolútne demotivoval k akémukoľvek triedeniu plastov.
Tento ťažko kontrolovateľný dovoz TDP zo zahraničia pripomína občas hru na schovávačku a ukazuje ako veľmi kreatívni dokážu byť niektorí dodávatelia. Aj preto by bolo skutočne najlepším riešením zakázať uvádzanie týchto druhotných palív na slovenský trh. A o to viac, že pričasto vidíme reportáže o tom, ako výsledky tohto „biznisu“ končia v rôznych skladoch poľnohospodárskych družstiev.
Keďže hlavným cieľom konečných užívateľov je náhrada fosílnych palív palivami vyrobenými z nerecyklovateľného odpadu bez ohrozenia životného prostredia, určite má zmysel dať zariadeniam využívajúcim TDP čas, aby získali potrebné súhlasy na využívanie odpadu plne v súlade s európskymi smernicami a BAT.
Juraj Číž
Zväz výrobcov cementu
Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Odpady-portal.sk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.