Ak má mesto spaľovňu, zbierať kuchynský odpad je neefektívne (píše Roman Malček) | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Názor. Zber kuchynského odpadu v mestách so spaľovňou je neefektívny, neekologický a drahý

Bioodpad sa hodí ako nosič energie, ktorej je v Európe nedostatok, píše odborník na odpadové hospodárstvo a majiteľ spoločnosti Redox Roman Malček.

Roman Malček

Roman Malček / Foto: archív autora

Hlavným cieľom triedenia, zberu a zhodnotenia bioodpadu a kuchynského odpadu je jeho vrátenie do zeme po jeho hygienizácii. Slovensko však disponuje len niekoľkým bioplynovými stanicami, schopnými spracovať kuchynský odpad. Preto nám zostáva len jedna možnosť ako s ním odborne nakladať. Tou je spracovanie a zhodnotenie v riadenej priemyselnej kompostárni. 

Domáce kompostovanie totiž nenaplnilo sľubované ciele. Hoci boli do domácností rozdané desiatky tisíc kompostérov, sľubované výsledky sa nedostavili. A tie boli naozaj odvážne. Predpokladali, že s pomocou domácich a zodpovedných obyvateľov, sa zníži produkcia komunálneho odpadu o 10 až 20 % odpadu na jedného obyvateľa.

Rovnako sa neosvedčilo ani komunitné kompostovanie na veľkých sídliskách. Je to totiž práve anonymita sídliska, ktorá výrazne zhoršuje čistotu kompostovania a najmä, čo je dôležité spomenúť, sídliskové kompostéry si neporadia so živočíšnymi zložkami kuchynského odpadu. Kosti, zvyšky mäsa či nedojedenú paradajkovú omáčku od obeda, do kompostéra obyvatelia hodiť nemôžu. Tieto a im podobné zložky, ktoré sú pritom veľkou, ak nie väčšinovou zložkou odpadu domácností, dokáže spracovať len riadená kompostáreň alebo bioplynka.

Spomínané pravidlá platia pre regióny, ktoré zmesový komunálny odpad skládkujú. Naopak, v mestách, ktoré disponujú spaľovňou, je zber spomínaného kuchynského odpadu zbytočný, neenviromentálny a najmä drahý. Prečo? Spaľovňa vybudovaná na spaľovanie zmesového komunálneho odpadu totiž pre svoj optimálny proces horenia potrebuje vlhký odpad, ktorý garantuje stanovenú maximálnu teplotu. No ak z komunálneho odpadu odstránime biozložky, zvýšime jeho výhrevnosť a teplota horenia sa výrazne zvýši. A práve preto musia spaľovne vyzbieraný komunálny odpad dodatočne upravovať alebo zvlhčovať. Čo logicky celý proces výrazne predražuje.

Na druhej strane, ak takýto komunálny odpad neupravia, môžu znížiť životnosť kotlov, čo je pre každého podnikateľa či obec doslova strašiak. A to nie je všetko. Po prvé, delený zber kuchynského odpadu vytvára ďalší uhlíkovú stopu. Po druhé, kompost obsahujúci živočíšnu časť kuchynských odpadov nie je možné aplikovať do poľnohospodárskej pôdy. Čiže logicky, takýto druh odpadu je ideálne spáliť. A nejde pritom o žiadny svetoborný nápad. Robia to tak Nemci, Rakúšania či krajiny Škandinávie.

Osobne som presvedčený, že zber kuchynského odpadu v mestách, kde je fungujúca spaľovňa, je výrazne kontraproduktívny, neefektívny, neekologický a drahý. Navyše, v dnešnej dobe sa spoločnosti bioodpad hodí ako nosič energie, ktorej je nielen v Európe nedostatok. Zber kuchynských odpadov v západnej časti EU je zameraný výlučne na rastlinné zložky, živočíšne zložky(ako tuky, omáčky, kosti, mäso) putujú prevažne do spaľovní odpadu.

Preto sa pýtam a zároveň nerozumiem, prečo sme ako krajina pápežskejší ako pápež a vymysleli sme si „skvelú“ zákonnú povinnosť, ktorou sme si skomplikovali nakladanie s týmto druhom odpadu. Živočíšna časť kuchynských odpadov totiž vyžaduje úplne iné spracovanie, ako tá rastlinná. Čo si asi málokto uvedomuje. Energeticky nákladné hygienizovanie, teda podrvenie na 12 mm veľkú frakciu a následné zohriatie na 70 stupňov Celzia, extrémne zdražuje celkové nakladanie s bioodpadom.

A čo ešte mnohí ľudia nevedia? Celý proces nakladania s týmto druhom odpadu dozoruje Štátna veterinárna správa, ktorá ho vníma ako nebezpečný odpad. Pýtam sa preto, prečo keď tak často uvádzame ako príklad rôzne fungujúce procesy u našich susedov Rakúsku, prečo sme sa touto krajinou neinšpirovali aj v tejto problematike? Na hnedých bio nádobách, len pár kilometrov na západ od Bratislavy, si nemôžete nevšimnúť nálepku, ktorá zakazuje do nich vhadzovať živočíšne zložky tvoriace kuchynský bioodpad. Tieto totiž putujú do spaľovne, ako súčasť zmesového komunálneho odpadu.

Samostatný zber všetkých kuchynských odpadov je zavedený takmer výhradne len v lyžiarskych strediskách, kde je množstvo hotelov. No to je už iný príbeh. Bohužiaľ, v čase krízy je pozornosť spoločnosti zameraná na úplne iné témy a odpady zostávajú mimo bodu záujmu. A ľudia? Tí ich vnímajú ako niečo čo sa nejak vyrieši, samo, automaticky. No je možné, že prvého januára nasledujúceho roka, budú obyvatelia Slovenska prinajmenšom prekvapení, ak si v schránke nájdu nový cenový výmer.

Roman Malček
Zakladateľ a majiteľ spoločnosti Redox


Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Odpady-portal.sk.



Diskusia (2)

  1. tsdoprava@levoca.eu20.07.2022 (09:20)
    plne súhlasím. Namiesto toho aby sme radikálne obmedzili skládkovanie na Slovensku a plne podporili spaľovanie KO dáme spaľovniam komplikáciu, ktorú v zvýšených poplatkoch opäť prenesú na ľudí :(
  2. zemanpavel894@gmail.com21.07.2022 (10:23)
    Pri všetkej úcte - oficiálne propagované kompostovanie je problém, často neriešiteľný (žiadna alebo nedostatočná hygienizácia, problém so zberom a prepravou BRKO, obsah cudzorodých látok predovšetkým plastov a mikroplastov vo výsledných kompostoch, užitie kompostov v krajine...). Po rokoch propagovania a minutých miliónoch eúr to dnes oficiálne miesta nemôžu a nechcú priznať. Bioplynové stanice - iba špecializované. Terajšie poľnohospodárske sú na spracovanie BRKO nevhodné. Technológia čistenia odpadových vôd - pri dodržaní určitých technických podmienok áno. Problém je či sa existujúce kanalizačné zariadenia môžu použiť k distribúcii BRKO. Spaľovanie (nech už tento proces nazveme akokoľvek) problém rieši. Ovšem na technicky kvalitných spaľovacích zariadeniach, zodpovedne(!) prevádzkovaných.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Prehľad správ. Budajov odpadový ÚRSO a telenovela ISOH

Prehľad správ. Budajov odpadový ÚRSO a telenovela ISOH

Komentovaný prehľad nových textov v denníku Odpady-portal.sk.

Komentár. Poslanec Taraba chce zoštátňovať. To je cesta k šafáreniu

Komentár. Poslanec Taraba chce zoštátňovať. To je cesta k šafáreniu

Odmietavý postoj k návrhu je zo strany envirorezortu veľmi správny.

Editoriál. Odpady nebude kam ukladať a ministerstvo hrá mŕtveho chrobáka

Editoriál. Odpady nebude kam ukladať a ministerstvo hrá mŕtveho chrobáka

Táto odpadová téma rezonuje tým viac, čím bližšie je prvý január budúceho roku. Úvodník vyšiel v novembrovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2022/11.