Názor. Treba posilniť kontrolu, pomohli by audity OZV, výrobcov a zberových spoločností

V poslednom období sa ozývajú hlasy z odbornej obce ohľadom aktuálnej situácie spustenia plne funkčného Informačného systému odpadového hospodárstva (ISOH) zo strany Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR). Určite súhlasím s elektronickou evidenciu odpadov ako aj celkovou digitalizáciou evidencie tokov jednotlivých odpadov. Považujem to dokonca za kľúčový element k celkovému zlepšeniu systému fungovania OH na Slovensku.

Tento projekt, ktorý má okrem iného priniesť odbúranie administratívne záťaže firiem a obcí, ako aj možnosť efektívnejšej kontroly dát zo strany štátnych orgánov, je však aj po viac ako piatich rokoch stále sfunkčnený iba z malej časti. Doposiaľ posledným termínom, ku ktorému MŽP SR sľubovalo plnohodnotné sprevádzkovanie systému bol 30. jún 2022, žiaľ ani tento termín nebol dodržaný a hrozí omeškanie s rizikom ďalšieho legislatívneho posunu termínu 1. januára 2023, tak aby si mohli elektronicky plniť ohlasovacie a evidenčné povinnosti všetky relevantné subjekty.

Považujem sa za človeka, ktorý má celkom slušné a úspešné skúsenosti s implementáciou, udržiavaním a zlepšovaním integrovaného manažérskeho systému v rámci organizácie. Stretávam sa aj s názorom, že manažérske systémy sú zbytočné a veľmi byrokratické. Osobne mám však rád vo veciach poriadok a myslím si, že vo všeobecnosti je dôležité „mať veci pod kontrolou“ a systémovo k veciam pristupovať.

Veľakrát sa to dá nastaviť tak, aby to bolo aj jednoduché a zbytočne to nezaťažovalo okolie, možno aj lepšou digitalizáciou procesov. Jedným z nástrojov manažérstva kvality je aj všeobecne známy Demingov cyklus (PDCA), ktorý sa skladá zo štyroch základných krokov Plan-Do-Check-Act. Používa sa na riadenie podnikových a výrobných procesov, alebo procesov kontinuálneho zlepšovania.

Skúsim to demonštrovať na konkrétnom príklade oblasti odpadového hospodárstva a systémov nastavenia „kontroly“, ktorú považujem za kľúčovú aj v nadväznosti na vyššie uvedený princíp neustáleho zlepšovania. Úloha Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) je vo veci kontrol nepostrádateľná, ale v rámci lepšej kontroly je možno kľúčové aj posilnenie nezávislej kontroly najrelevantnejších hráčov v rámci systému odpadového hospodárstva a to výrobcov, organizácií zodpovednosti výrobcov ako aj samotných zberových spoločností. Preto ponúkam pár myšlienok a návrhov na zamyslenie v rámci konkrétnych legislatívnych téz.

1. Audity organizácií zodpovednosti výrobcov

Výsledky a činnosť organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV) musia byť dôveryhodné a preto je nevyhnutné, aby ich výsledky boli kontrolované nezávislými subjektmi. Takýmito subjektmi sú audítorské spoločnosti. V praxi by to znamenalo, že výsledky činnosti OZV by podliehali ich kontrole.

KC Obaly by mohla byť tým orgánom, ktorý by schvaľoval zoznamov tzv. audítorských spoločností, ktorých úlohou bude kontrolovať všetkých aktérov systému (OZV, výrobcov, zberové spoločnosti), vrátane určovania jednotnej metodiky podľa ktorej by bola kontrola vykonávaná.

Nástrojom na transparentnosť OZV by bola správa špeciálneho audítora, pričom by sa upustilo od vyhotovovania správ o činnosti OZV – ktoré majú formalizovaný charakter a údaje v nich sú zobrazované nesúrodo postrádajúc jednotnú metodiku výpočtu zverejňovaných údajov.

Audítorské spoločnosti by mohli potvrdzovať pravdivosť údajov poskytnutých OZV. To znamená, že audítorské spoločnosti musia overiť pravdivosť informácií o splnení/nesplnení limitov zberu a zhodnocovania odpadov z obalov, cieľov zberu, ako i priemerných nákladoch na zber, vytriedenie a recykláciu odpadov.

Audit by tiež slúžil na odhalenie nevyrovnanosti v systéme tzv. pripravenosť na plnenie cieľov zberu v príslušnom roku, to znamená či má alebo nemá OZV dostatok zazmluvnenej infraštruktúry na to, aby bola schopná plniť povinnosti pre výrobcov – klientov, s ktorými má uzatvorené zmluvy o plnení vyhradených povinností. Vykonávanie auditov by bolo hradené subjektom, u ktorého sa audit vykonáva.

Konkrétny návrh štruktúry výkonu a formy auditu

• zameranie / cieľ auditu:

1. Balans obce vs klienti
2. Schopnosť plniť ciele zberu na príslušný rok
3. Splnenie limitov

• auditované skutočnosti:

1. Počet zazmluvnených obyvateľov na daný rok v zazmluvnených obciach vs zazmluvnení klienti – sleduje sa % pokrytie v oboch oblastiach, ktoré musí byť v tolerovanej odchýlke definovanej manuálom na výkon auditu
2. Plnenie štandardov zberu na úrovni zazmluvnených obcí v rozsahu splniteľnosti cieľov zberu (kritériá pripravenosti plnenia cieľov zberu budú dohodnuté na KC alebo stanovené ministerstvom)
3. Objednaný (zazmluvnený) rozsah služby tj. objednané plnenie minimálne vo výške štandardov zberu u zberovej spoločnosti v kontexte s plnením cieľov zberu
4. Splnenie limitov za predchádzajúce obdobie (materiálový tok)
5. Splnenie cieľov zberu za predchádzajúci rok(ak to nebude možné skontrolovať cez informačný systém)

• termín

Výkon auditu jedenkrát ročne v nadväznosti na termín stanovených cieľov zberu a termín podania hlásenia o limitoch, ktoré sa posiela do konca februára, preto v nadväznosti na vyššie uvedené je vhodný termín výkonu auditu v priebehu 2. kvartálu nasledujúceho roka.

• podmienky/výsledok

Stanovený uzavretý zoznam akceptovaných audítorov/firiem na úrovni KC Obaly.

Stanovená jednotná metodika výkonu auditu v súlade, s ktorou musí byť audit vykonaný.

Výsledky auditu oznámené OZV, Kontrolnej rade KC Obaly ako aj MŽP SR/SIŽP, ktoré rozhodne o ďalšom postupe vzhľadom na výsledok auditu.

2. Audity výrobcov

Za kľúčové považujem aj nezávislé vykonávanie kontroly (formou auditu) výrobcov vyhradených výrobkov, prostredníctvom nezávislých audítorských spoločností. Na základe toho by sa zrušila povinnosť OZV ustanovená v § 28 odsek 4 písm. j) zákona o odpadoch – povinnosť vykonávať pravidelne overenie správnosti údajov poskytnutých zastúpenými výrobcami, nakoľko overovanie správnosti údajov by kontrolovali nezávislé audítorské spoločnosti. 

Boli by stanovené kritériá veľkosti výrobcov (napr. ročné množstvo výrobkov uvedených na trh), podľa ktorých vznikne výrobcom povinnosť auditu spolu s určením frekvencie auditu (napr. jedenkrát za tri roky alebo každoročne).

Cieľom auditov výrobcov by bolo overenie správnosti vedenia evidencie poskytnutej OZV o množstve a druhoch obalov uvádzaných na trh.Vykonávanie auditov by bolo hradené subjektom, u ktorého sa audit vykonáva.

Konkrétny návrh štruktúry výkonu a formy auditu:

• zameranie/cieľ auditu a auditované skutočnosti

1. skontrolovať objemy uvedené na trh a správnosť vykazovania evidencie a periodicity
2. kontrola zmluvných vzťahov s OZV kontrola plnenia povinností
3. po zavedení ekomodulácie – kontrola zloženia obalov a ich správne vykazovanie do systému RZV

• termín

Výkon auditu kedykoľvek počas roka, ale so splnením stanovenej periodicity.

• podmienky/výsledok

Stanovený uzavretý zoznam akceptovaných auditorov/firiem na úrovni KC Obaly.

Stanovená jednotná metodika výkonu auditu v súlade s ktorou musí byť audit vykonaný.

Audítorské správy – výsledky by boli oznamované auditovaným výrobcom, ich OZV a Kontrolnej rade KC. V prípade výkonu auditu OZV , by boli výsledky oznámené kontrolovanej OZV, Kontrolnej rade KC. V prípade, ak kontrolovaný subjekt „neprejde“ auditom budú vyvodené príslušné opatrenia a sankcie na základe oznámenia podnetu na SIŽP(MŽP SR).

3. Audit zberových spoločností

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.