Plytvaním potravinami vyhodí priemerná domácnosť aj 500 eur ročne, tvrdí odborníčka | ODPADY-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Plytvaním potravinami vyhodí priemerná domácnosť aj 500 eur ročne, tvrdí odborníčka

O transformácii poľnohospodárstva a udržateľných potravinových systémoch diskutovali experti na konferencii v Bratislave.

Plytvaním potravinami vyhodí priemerná domácnosť aj 500 eur ročne, tvrdí odborníčka

Andrea Porcella Čapkovičová | Foto: Odpady-portal.sk

Európska komisia predstavila v máji 2020 v rámci Európskej zelenej dohody stratégiu Z farmy na stôl, ktorej zámerom je posun súčasného potravinového systému EÚ smerom k udržateľnému modelu. Ako dosiahnuť udržateľnejšiu výrobu a spotrebu potravín na Slovensku, v podmienkach EÚ?

O prechode na ekologickejší potravinový systém, ktorý prináša nové podnikateľské príležitosti pre subjekty v agrosektore a potravinárstve, ako aj o tom, čo tieto zmeny znamenajú pre Slovensko, debatovali odborníci a odborníčky v rámci konferencie s názvom Udržateľnosť na tanieri, ktorú organizovala spoločnosť Tesco spolu s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Konferencie sa zúčastnili:

  • Martin Kuruc, generálny riaditeľ, Tesco Slovensko
  • Martin Kováč, štátny tajomník, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
  • Ladislav Miko, poradca ministra životného prostredia Českej republiky
  • Andrea Porcella Čapkovičová, analytička Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI), Európska komisia
  • Denisa Petrakovičová, generálna riaditeľka sekcie potravinárstva a obchodu, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
  • Zuzana Madajová, programová manažérka, Free Food

Potravinové systémy súvisia s klimatickou zmenou

Spôsob, akým dnes vyrábame, distribuujeme a konzumujeme potraviny tvorí významnú časť našej ekologickej stopy. Až 40 % potravín, ktoré sa vo svete vyrobia, sa neskonzumujú a končia ako odpad. K vzniku potravinového odpadu dochádza na strane farmárov, v potravinárskom priemysle, v maloobchode, až po domácnosti.

Zuzana Madajová upozorňuje, že hoci už v súčasnosti sa vyrába dostatočné množstvo potravín pre viac ako desať miliárd ľudí, do roku 2050 bude na svete viac ako deväť miliárd ľudí a produkciu potravín bude potrebné navýšiť o viac ako 60 %.

„Potraviny, ktoré neskonzumujeme, produkujú až 10 % globálnych emisií uhlíka, to znamená, že zásadne prispievajú ku klimatickej zmene. Namiesto toho, aby tieto potraviny aspoň sčasti nakŕmili tých približne 800 miliónov ľudí, ktorí dnes na svete stále hladujú, zásadne prispievajú ku globálnemu otepľovaniu,“ uvádza generálny riaditeľ Tesco na Slovensku Martin Kuruc.

„Ak všetci nezmeníme svoje správanie, potraviny budú do roku 2030 najväčším prispievateľom ku globálnej klimatickej zmene. Na druhej strane, naše potravinové systémy predstavujú tú najväčšiu príležitosť – môžu priniesť obrovské výhody a byť jedným z kľúčových riešení klimatickej krízy,“ pokračuje.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Pomohli zberne a výkupne kovov i triedenie bioodpadu. Mestá líčia, ako zvýšili úroveň vytriedenia

Pomohli zberne a výkupne kovov i triedenie bioodpadu. Mestá líčia, ako zvýšili úroveň vytriedenia

Oslovili sme päť slovenských miest, ktoré za vlaňajšok vykázali viac vytriedeného odpadu. Zaujímalo nás, akým opatreniam to pripisujú.

Raz zažiť je viac, než stokrát počuť

Raz zažiť je viac, než stokrát počuť

SEWA už niekoľko rokov úspešne vzdeláva žiakov a študentov v oblasti správneho nakladania s elektroodpadmi v rámci projektu Elektroodpad – dopad, ktorý realizuje so svojím partnerom – CEEV Živica.

Ako triedia odpad slovenské mestá? Tu sú najnovšie čísla (+MAPA +GRAFY)

Ako triedia odpad slovenské mestá? Tu sú najnovšie čísla (+MAPA +GRAFY)

Pozreli sme sa na úroveň vytriedenia komunálnych odpadov v 30 najväčších mestách na Slovensku.