Ako trestať a postihovať činy, ktoré poškodzujú (nielen) životné prostredie? (PRÁVNY POHĽAD)

Aké odpovede ponúka právny poriadok na výzvy, ako je neoprávnené nakladanie s odpadom? Kde je hranica medzi správnym deliktom a trestným činom a aké dôsledky sú s tým spojené?

Plasty, gumy, toxické látky, prípadne iné druhy odpadu na pozemku, ktorý na to nie je určený. Nedostatočné opatrenia na elimináciu negatívnych vplyvov na životné prostredie. V kontexte odpadového hospodárstva vedú takéto situácie často k negatívnym vplyvom na životné prostredie a verejné zdravie. Z uvedeného dôvodu neprekvapí, že sa dostávajú do pozornosti orgánov presadzovania práva.

Správny delikt vs trestný čin

V prvom rade je vhodné ozrejmiť rozdiel medzi administratívnou a trestnoprávnou zodpovednosťou. Administratívnu zodpovednosť je možné vyvodiť voči správnym deliktom, ktoré je možné nájsť v predpisoch upravujúcich rôzne úseky verejnej správy. Trestnoprávnu zodpovednosť je možné vyvodiť iba v súvislosti s trestnými činmi, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone. O trestných činoch rozhodujú výlučne súdy.¹

Na rozdiel od správnych deliktov sú následky trestných činov často spojené s intenzívnymi zásahmi do osobnej slobody v podobe trestu odňatia slobody. Spoločenská stigma spojená s trestnými činmi nevyprchá nevyhnutne ani po odpykaní trestu odňatia slobody. Údaje o právoplatnom odsúdení v trestnom konaní sú súčasťou evidencie registra trestov a sú relevantné pri preukazovaní bezúhonnosti.²

Hranicu, kedy ešte ide o správny delikt a kedy už o trestný čin, je nutné hľadať v Trestnom zákone, ktorý ustanovuje, že nejde o trestný čin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná³. Cieľom tejto úpravy je nekriminalizovať bagateľné delikty, ktoré je možné efektívne postihnúť aj v rámci priestupkového konania⁴.

Regulácia odpadového hospodárstva v správnom práve

Oblasť odpadového hospodárstva je predmetom komplexnej právnej regulácie, ktorej ústredným pilierom je zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“). Predmetný zákon upravuje okrem iného aj zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva.

Zákon o odpadoch umožňuje uložiť osobe zodpovednej za správny delikt finančnú sankciu (predovšetkým vo forme pokuty), ako aj opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania. Prihliada sa „najmä na závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho konania.“⁵ Výška pokuty môže pri určitých správnych deliktoch dosiahnuť až sumu 350 000 eur.⁶

Z pohľadu osoby zodpovednej za správny delikt (nielen) na úseku odpadového hospodárstva je tak podstatné vnímať, že jej konanie bude mať predovšetkým finančné následky spojené s prípadnou povinnosťou vykonať kroky na nápravu protiprávneho konania. Zásadný je tiež fakt, že správne delikty uvedené v zákone o odpadoch môže spáchať len podnikateľ, či už ako SZČO alebo právnická osoba, a často je prípadná finančná sankcia už zohľadnená v rozpočte.

Trestné činy proti životnému prostrediu

Trestné činy proti životnému prostrediu sú na vnútroštátnej úrovni upravené v šiestej hlave Trestného zákona. Trestné činy podľa Trestného zákona môžu spáchať len fyzické osoby. Sú však uvedené aj v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb.⁷

Skutkové podstaty trestných činov proti životnému prostrediu nadväzujú na osobitnú úpravu v predpisoch spadajúcich do oblasti správneho práva. Napr. trestný čin neoprávneného nakladania s odpadmi v § 302 Trestného zákona uvádza, že „kto, čo aj z nedbanlivosti, nakladá s odpadmi [...] v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, potrestá sa odňatím slobody [...].“

Dĺžka trestu odňatia slobody sa odvíja hlavne od rozsahu činu⁸, škody⁹ a toho, či takéto konanie vedie k ťažkej ujme na zdraví alebo smrti. Napr. v prípade kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi je možné uložiť trest odňatia slobody v hornej hranici trestnej sadzby až vo výške ôsmich rokov. Aktuálne je v legislatívnom procese novela Trestného zákona, ktorá plánuje zvýšenie tejto hornej hranice trestnej sadzby až na dvanásť rokov.

V porovnaní s pokutou má trest odňatia slobody výraznejší odstrašujúci účinok. Smernica 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva stanovuje, že za trestné činy proti životnému prostrediu sa majú ukladať „účinné, primerané a odradzujúce sankcie.“¹⁰ Hrozba trestom odňatia slobody túto požiadavku nepochybne spĺňa.

Možnosť paralelného trestania vo svetle judikatúry ESĽP

Môže byť osoba právoplatne sankcionovaná v správnom konaní stíhaná a odsúdená za ten istý skutok aj v trestnom konaní?

Relevantný v tomto kontexte je všeobecne uznávaný princíp ne bis in idem, teda nie dvakrát v tej istej veci. Tento princíp v zásade zakazuje opakované stíhanie a odsúdenie za ten istý skutok.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozsudku vo veci A a B proti Nórsku¹¹ však naznačil, za akých podmienok je možné považovať konanie o správnom delikte a trestné konanie v tej istej veci za prípustné. Sťažovatelia v predmetnom prípade zaplatili pokutu v (správnom) daňovom konaní.

Ilustračné foto: Depositphotos

Zároveň boli v trestnom konaní odsúdení na trest odňatia slobody za daňový podvod v tej istej veci. ESĽP zohľadnil, že správne a trestné sankcie plnia rozdielny účel. Účelom pokút v daňovom konaní je predovšetkým zabezpečiť riadne fungovanie daňového systému ako predpokladu pre fungovanie štátu a spoločnosti. Účelom odsúdenia v trestnom konaní je pôsobiť odstrašujúco a podčiarknuť represívnu funkciu trestu.

Z pohľadu ESĽP bolo dôležité, že paralelný postup bol v danom kontexte predvídateľný. ESĽP zároveň vnímal paralelný systém správnych a trestných sankcií ako vnútorne koherentný celok. Dôležitým aspektom bolo, že súd pri ukladaní trestu v trestnom konaní bral do úvahy sankciu uvalenú v daňovom konaní.

V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že v doterajšej judikatúre, či už našich súdov, alebo aj samotného ESĽP, výrazne prevyšuje vyššie uvedený princíp, ktorý kumulovanie trestania prostredníctvom sankcií správneho a trestného práva vylučuje. Nie je však možné vylúčiť, že trend bude smerovať inam.

JUDr. Marek Prítyi, advokátsky koncipient
Mag. Annamária Tóthová, partnerka
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.