Aká je poplatková povinnosť obce za komunálne odpady? Kto má komu za čo platiť? (PRÁVNY POHĽAD)

Podľa zákona o poplatkoch¹ znáša poplatok za uloženie odpadu na skládku odpadov alebo poplatok za uloženie odpadu na odkalisko posledný držiteľ odpadu (ďalej ako „poplatník“), pričom poplatníkom za komunálne odpady je obec.

V súlade so zákonnou úpravou prevádzkovateľ skládky odpadov vystaví doklad o výške poplatku za uloženie odpadu na skládku odpadov do 15 dní po ukončení mesiaca, v ktorom bol odpad uložený na skládku poplatníkovi, t. j. obci. V prípade, ak prevádzkovateľ skládky odpadov nevystaví doklad za uloženie odpadu na skládku odpadov poplatníkovi včas a v plnej výške, bude mu uložená pokuta vo výške od 1.000 do 30.000 EUR.

Poplatník je následne povinný zaplatiť vystavený doklad o výške poplatku za uloženie odpadu na skládku, teda faktúru, prevádzkovateľovi skládky do 45 dní po ukončení mesiaca, v ktorom bol odpad uložený.

Uloženie komunálneho odpadu na skládku by tak de iure malo prebiehať medzi obcou ako poplatníkom a prevádzkovateľom skládky odpadov, ktorému zákonná úprava ukladá povinnosť vypočítať poplatok za uloženie odpadov a vystaviť o tom doklad na poplatníka. Obec ako poplatník za komunálne odpady je následne povinná zaplatiť uvedený poplatok priamo prevádzkovateľovi skládky v súlade s vystaveným dokladom.

De facto však fungovanie odvozu odpadu, ukladanie poplatku za jeho skládkovanie a platba prebieha prevažne inak. Do vzťahu medzi obec a prevádzkovateľa skládky odpadu ako dotknuté povinné subjekty vstupuje spoločnosť vykonávajúca zber komunálneho odpadu v príslušnej obci (ďalej ako „zberová spoločnosť“).

Po vyzbieraní odpadu v obci odovzdá zberová spoločnosť odpad prevádzkovateľovi skládky. Prevádzkovateľ skládky vypočíta poplatok a vystaví doklad o výške poplatku za uloženie odpadu priamo zberovej spoločnosti (na jej meno). Zberová spoločnosť poplatok podľa vystaveného dokladu následne prevádzkovateľovi skládky odpadov aj priamo zaplatí. Zberová spoločnosť a príslušná obec sa finančne vyrovnajú na základe osobitného zmluvného vzťahu. Nie je pritom jasné, či obec vôbec vie, akú čiastku zberová spoločnosť uhradila prevádzkovateľovi skládky za uloženie odpadu.

Obec ako poplatník, zberová spoločnosť a prevádzkovateľ skládky odpadov sa tak dostávajú do situácie, ktorá podľa nášho názoru nie je v súlade so zákonnými ustanoveniami. Navyše takéto nastavenie môže viesť ku situácii, že systém poplatkov naviazaný na úroveň vytriedenia odpadov, teda zvýhodňovanie obcí a jej občanov za to, že dobre odpad triedia a naopak vyššie poplatky pre obce, ktoré triedia slabo, nemusí byť danej obci ani známy a stimul, ktorý bol takto zákonodarcom zvolený, nevedie k požadovaným výsledkom.

Vzniká tiež viacero otázok, na ktoré zákonná úprava neposkytuje jednoznačnú odpoveď.

Vzťah obec - zberová spoločnosť

Prvou je vzťah medzi obcou a zberovou spoločnosťou a skutočnosť, že zberová spoločnosť bežne neodovzdá doklad o zaplatení poplatku obci. Ako už bolo uvedené, medzi obcou a zberovou spoločnosťou vzniká zmluvný vzťah, a to najčastejšie na základe uzatvorenej nepomenovanej zmluvy. Na základe analogickej aplikácie zákonných ustanovení² je možné vyvodiť povinnosť zberovej spoločnosti odovzdať doklad vystavený prevádzkovateľom skládky odpadov dotknutej obci.

Vzťah obec - prevádzkovateľ skládky

Druhá rovina je vzťah medzi obcou a prevádzkovateľom skládky odpadov. Vystavenie dokladu za uloženie odpadu a jeho platba bez účasti samotnej obce nie je v súlade so zákonom o poplatkoch. Doklad by mal byť vystavený na meno príslušnej obce ako poplatníka. Poplatková povinnosť je totiž verejnoprávnou povinnosťou, ktorú nie je možné previesť na iné subjekty.³ Finančnú zodpovednosť voči prevádzkovateľovi skládky odpadov tak znáša obec, a preto by mal byť i doklad vystavený na jej meno. Tento názor zastáva aj Ministerstvo životného prostredia SR.

Vzťah zberová spoločnosť - prevádzkovateľ skládky

V neposlednom rade sa je treba zaoberať vzťahom medzi zberovou spoločnosťou a prevádzkovateľom skládky odpadov. Samotnú povinnosť platenia poplatku je však s ohľadom na judikatúru⁴ možné posúdiť ako zastupiteľnú povinnosť, ktorú za poplatníka (t. j. obec) môže vykonať i iný subjekt (t. j. zberová spoločnosť).

Prevádzkovateľ skládky odpadu pritom podľa názoru Ministerstva životného prostredia SR nie je povinný preverovať ani pôvod odpadu, teda či skutočne pochádza z obce oznámenej zberovou spoločnosťou, ako ani existenciu právneho vzťahu medzi poplatníkom a subjektom, ktorý poplatok skutočne zaplatil. Dôvodom má byť skutočnosť, že tieto povinnosti explicitne právne predpisy neupravujú. V prípade nezaplatenia poplatku je však zodpovedným subjektom naďalej príslušná obec.

Pre zabezpečenie súladu s právnou úpravou ako aj reálneho uplatňovania motivačných prvkov v našej legislatíve by malo byť prvoradým záujmom príslušnej obce, aby disponovala relevantnými údajmi. Doklad (faktúra) o výške poplatku za uloženie odpadu na skládku vystavený prevádzkovateľom skládky by tak mal byť zasielaný buď priamo prevádzkovateľom skládky dotknutej obci alebo by mal byť obci doručovaný prostredníctvom zberovej spoločnosti, pričom adresátom dokladu (faktúry) by mala byť vždy jednoznačne obec ako platiteľ poplatku.

Keďže výška poplatku sa odvíja od množstva uloženého odpadu na skládku a od úrovne vytriedenia komunálnych odpadov, doklad (faktúra) o výške poplatku za uloženie odpadu tak nepochybne plní kontrolnú funkciu vo vzťahu zberová spoločnosť – obec, a to aj v prípadoch, že príslušná obec má zavedené váženie odpadu pri jeho zbere.

Uvedený spôsob je tak jediný relevantný kontrolný mechanizmus, prostredníctvom ktorého môže obec preveriť, či množstvá odpadu a sumy, ktoré platí zberovej spoločnosti, korešpondujú s množstvom uloženého odpadu na skládku a úrovňou vytriedenia odpadov v obci.

1 Zákon č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
2 § 727 Občianskeho zákonníka alebo § 569 Obchodného zákonníka
3 Pozri napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Sž-o-KS 56/04: „Daňová povinnosť je verejnoprávnou povinnosťou, preto dohoda uzavretá s treťou osobu o prevode daňovej povinnosti je voči daňovému orgánu právne neúčinná.“
4 Pozri napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 23 Cdo 1917/2015: „Je možné, aby byl soudní poplatek účastníka zaplacen prostřednictvím třetí osoby, úkon zaplacení soudního poplatku je úkon zastupitelný. Není proto třeba zjišťovat, zda je mezi účastníkem řízení a osobou, která za něj zaplatila soudní poplatek, právní vztah, který by úhradu soudního poplatku upravoval.“

Mag. Annamária Tóthová, partnerka
Mgr. Martina Ovečková, advokátska koncipientka
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.