NATUR-PACK
MEVA SK
INISOFT

Reakcia: Ad: Je to utópia s množstvom nepresností a chýb, reaguje ZOP na štúdiu IEP

Inštitút environmentálnej politiky (IEP) reaguje na tlačovú správu Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) zverejnenú na Odpady-portal.sk. Reakciu IEP prinášame v plnom znení.

Ministerstvo životného prostredia

Ministerstvo životného prostredia SR / Foto: Odpady-portal.sk

  • Spravodajstvo |  27.09.2023 |  IEP / titulok a perex: redakcia

Odpoveď IEP na zavádzajúcu kritiku Zväzu odpadového priemyslu

Inštitút environmentálnej politiky si prešiel všetky pripomienky ZOP SR uvedené v tlačovej správe publikovanej na odpady-portal.sk dňa 25. 9. 2023. Radi by sme uviedli, že cieľom štúdie bolo vytvoriť podklad, ktorý poukáže na neprehľadnú situáciu v odpadovom hospodárstve a predstaví východiskový stav pre tvorbu stratégie odpadového hospodárstva, ktorá bude kľúčovým dokumentom pre ďalšie smerovanie sektora.

Štúdia žiadnym spôsobom nepodporuje budovanie zariadení na mechanicko-biologickú úpravu na úkor zariadení na energetické využitie. Samotné výsledky hovoria o predimenzovaných plánovaných kapacitách aj v rámci mechanicko-biologickej úpravy.

Taktiež nie je pravda, že štúdia bola robená na “zákazku” ministra alebo ministerstva alebo že by bola robená narýchlo. Inštitút sa odpadovému hospodárstvu venuje dlhodobo, publikoval v tejto téme viacero analýz a touto štúdiou chcel predstaviť celený pohľad na vývoj a nakladanie s komunálnymi odpadmi. Práce na tejto štúdii sa začali už na začiatku roku 2021, po prestávke sa opäť obnovili na jar 2023. 

Nižšie v texte reagujeme na konkrétne pripomienky.

Štúdia podporuje budovanie MBÚ a nie ZEVO 

Všeobecne sa v článku uvádza, že štúdia podporuje a preferuje MBÚ a nepodporuje výstavbu ZEVO, čo nie je pravda. V štúdii vychádzame z toho, že by sa kapacity cementární a teplární pre nízkovýhrevné tuhé alternatívne palivo mali prednostne naplniť odpadom zo Slovenska a nie zahraničným odpadom. Pre výrobu TAP tak budú potrebné zariadenia na mechanicko-biologickú úpravu, aj tu však upozorňujeme na to, že plánované kapacity výrazne prevýšia potreby. Následne zvyšnú časť nerecyklovateľného odpadu, ktoré nechceme skládkovať, je potrebné umiestniť na priame energetické zhodnocovanie, s ktorým štúdia počíta. 

Cieľom štúdie bolo poukázať na neprehľadnú situáciu na Slovensku v dôsledku chýbajúcej dlhodobej stratégie. Na jednej strane máme z krátkodobého hľadiska chýbajúce kapacity pre spracovanie nerecyklovateľného odpadu mimo skládkovania, na strane druhej plány týchto zariadení vrátane MBÚ presahujú potreby Slovenska. 

Výroba TAP vo výške 45 % zo vstupného množstva nie je realistická 

Informácia o využití 45 % za účelom energetického zhodnocovania sa vyskytuje priamo v Bielej knihe energetického zhodnocovania, ktorú vydala spoločnosť Ewia v roku 2020. Tento údaj tak korešponduje s predpokladom v štúdii, ale nie s informáciou v článku.

Uvádza sa tu tiež, že výstup z úpravy nie je kvôli vyššej výhrevnosti vhodný pre ZEVO (ktoré sú nadimenzované na nižšiu výhrevnosť), ale môžu nahradiť primárne zdroje palív v cementárňach. Biela kniha následne tiež spomína, že po MBÚ končí 20 až 30 % odpadu na skládke, čo nie je jednotné s informáciou v článku, ktorá uvádza, že až 65-75 % končí na skládke. V rámci našej štúdie sme uvažovali práveže vyššiu hodnotu 50 %.

Žilinská tepláreň vie spracovať priamo neupravený zmesový komunálny odpad, nie je preto potrebné budovať MBÚ

Na základe zámeru dostupného na Enviroportal bude môcť tepláreň spracovávať odpad iba v podobe TAP, o priamom zhodnocovaní komunálneho odpadu sa v zámere nehovorí. 

Scenár s dodatočnými opatreniami je príliš idealistický

Štúdia uvádza dva scenáre, pre oba môžu byť dopočítané kapacity. Uvádzame kapacity iba v rámci scenára s dodatočnými opatreniami, keďže z dlhodobého hľadiska by mala byť toto preferovaná voľba MŽP SR so snahou vytriediť a recyklovať čo najviac odpadu. Tento scenár vychádza z priemerných kvantifikovateľných vplyvov opatrení v rámci odpadového hospodárstva, pričom mnohé ďalšie opatrenia nie je možné kvantifikovať, ale môžu prispieť k ďalšiemu vytriedeniu. 

Odpad po mechanicko-biologickej úprave „zmizol“ z evidencie a výpočtov miery skládkovania

Na str. 37 štúdie uvádzame, že v tomto prípade, keby sa najskôr zameriavame na využitie kapacít cementární a teplárni, bude miera skládkovania dosahovať vyššie hodnoty, konkrétne 12 %. Uvádzame to aj vo vete: „Úroveň skládkovania by sa následne pohybovala v rozmedzí 4 % až 12 % v závislosti od využitia kapacít spoluspaľovní prostredníctvom úpravy odpadu a kapacít zariadení na energetické využitie. Ciele recyklácie by sa tak nepodarilo splniť, cieľ skládkovania by mal byť splnený.“

Z toho vyplýva, že aj keď po MBÚ sa katalógové číslo odpadu zmení, v rámci modelu sme stále počítali aj s týmto katalógovým číslom pri vyhodnocovaní miery recyklácie a skládkovania, k žiadnemu „zmiznutiu“ odpadu tak nedochádza. 

Priemyselný odpad 

Okrem komunálneho odpadu je v modeli zahrnutý čiastočne aj priemyselný odpad a to odpad po dotriedení (keďže nie všetok odpad po dotriedení je možné recyklovať, platí to najmä pre plasty) a tento odpad po dotriedení sa už oficiálne počíta ako priemyselný odpad.

Okrem toho ďalšie priemyselné odpady, pri ktorých vzniká záujem o ich energetické využitie, sa jedná najmä o zmiešané obaly a odpad po mechanickom spracovaní, pričom tieto odpady tvoria celkovo približne 140-tisíc ton. Údaje k priemyselnému odpadu však považujeme dlhodobo za nepresné v dôsledku zlého vykazovania, ktoré zahŕňa aj kódy nakladania, ktoré nie je koncové.

V rámci pracovných skupín pri príprave stratégie je možné s relevantnými subjektami konzultovať tieto potreby a následne model aktualizovať.

Veľká časť uvedených „editorských chýb“ nie je pravdivá

Pripomienka: „V dokumente sa objavujú rôzne čísla efektu množstvového zberu (tabuľka 3 a 18)“ 

Údaje uvedené v tabuľke 3 (resp. 16 v technickej prílohe) a tabuľke 18 v technickej prílohe sú odhadované vplyvy vychádzajúce z dvoch modelov - jeden skúmal iba vplyv množstvového zberu, pričom bol delený na dva typy, druhý model skúmal vplyv množstvového zberu všeobecne a zberu od dverí k dverám. Keďže sa jedná o namodelované vplyvy, je bežné, že výsledné čísla nie sú úplne rovnaké. 

Pripomienka: „alebo rôzne percentá vplyvu triedeného zberu kuchynského odpadu pre jednotlivú zástavbu (text na strane 23 a tabuľka 7)“ 

V rámci textu uvádzame vytriedenie z potenciálu v zmesovom komunálnom odpade, zatiaľ čo v tabuľke 7 je vplyv na zníženie zmesového komunálneho odpadu. Tieto dve čísla tak uvádzajú rôzne informácie – údaj v tabuľke 7 je vypočítaný na základe vytriedenia z potenciálu a prenásobenia tohto čísla s odhadovaným podielom BRKO v zmesovom komunálnom odpade. 

PripomienkaTo, že je raz na mape Slovenska 24 (graf 18) a v tabuľke 27 kompostárni (tabuľka 27), alebo 12 a potom 13 bioplynových staníc sú, veríme, iba editorské chyby a nie neporiadok v IEP.“ 

Ďakujeme za upozornenie, údaje v tabuľke sú správne, pri vytváraní máp v softvéri došlo k problému, ktorý napravíme a verziu dokumentu aktualizujeme. 

Pripomienka „Kým v textovej časti štúdie sa uvádza prognózovaná hodnota produkcie komunálneho odpadu pre rok 2035 na úrovni 2 721 tis. ton, v grafickej prílohe je pre ten istý rok uvádzaná hodnota 2 853 tis. ton odpadov“ 

Ďakujeme za upozornenie, vo výpočtovom exceli, ako aj v texte sú správne informácie, ktoré sme omylom neaktualizovali v grafe, resp. v grafovej prílohe. Tieto odhady boli aktualizované na základe nedávno získaných údajov od ŠÚ SR a Envirofondu za rok 2022 o produkcii komunálnych odpadov, ako aj ekonomickej prognózy. Údaj v grafe opravíme v aktualizovanej verzii. 

PripomienkaRovnako nie je jasné ako autori štúdie dospeli k údaju 1 024 tis. ton“ 

Tento údaj vychádza zo súčtu zložiek komunálneho odpadu, ktoré nie sú recyklované, vrátane zmesového komunálneho odpadu, objemného odpadu, ale aj zložiek triedeného zberu, ktoré nie sú recyklované, keďže nie 100% odpadu v triedenom zbere sa dá recyklovať. Odhadované nakladanie so zložkami v triedenom zbere vychádza z hlásení OZV a možno ho nájsť v tabuľke 27 v technickej prílohe. 


Svoju reakciu na tlačovú správu ZOP Inštitút environmentálnej politiky doručil redakcii Odpady-portal.sk a v utorok 26. septembra a takisto ju publikoval aj na sociálnej sieti.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Pripravujú závod na recykláciu zmiešaného plastového odpadu. Má vyrásť u susedov

Pripravujú závod na recykláciu zmiešaného plastového odpadu. Má vyrásť u susedov

Energetický koncern vsádza na chemickú recykláciu.

Ako funguje odpadové hospodárstvo v Spojenom kráľovstve?

Ako funguje odpadové hospodárstvo v Spojenom kráľovstve?

V krajine majú viac než stovku zariadení na materiálovú recykláciu odpadov.

Z vriec na odpad vyrábajú nové prepravné fólie

Z vriec na odpad vyrábajú nové prepravné fólie

Plastové vrecia sa doteraz menili na produkt nižšej kvality alebo končili v spaľovni. Nový recyklovaný obal bude drahší.

X
X
X
X