NATUR-PACK
REDOX
INISOFT

Je to utópia s množstvom nepresností a chýb, reaguje Zväz odpadového priemyslu na štúdiu IEP

Podľa záverov štúdie treba ignorovať európske trendy technologickej modernizácie a naďalej plniť skládky cez MBÚ linky, aby sme na smetisku ostali čo najdlhšie, tvrdí ZOP.

analýza, štúdia

Foto: Depositphotos

  • Servisné témy |  25.09.2023 |  Tlačová správa ZOP / titulok a perex: redakcia

Začiatkom augusta 2023 Zväz odpadového priemyslu zverejnil rozsiahlu a komplexnú 280-stranovú analýzu stavu nakladania s odpadom na Slovenku pod názvom Biela kniha odpadového hospodárstva v Slovenskej republike. Tá ukázala, že Ministerstvo životného prostredia sa pod vedením Jána Budaja namiesto technologickej modernizácie odpadového hospodárstva spoliehalo na rozširovanie skládok odpadov, ktorých kapacity majú napĺňať zariadenia na mechanicko-biologickú úpravu odpadov pred skládkovaním (MBÚ).

Výťažnosť recyklovateľných zložiek odpadov z MBÚ liniek je pod úrovňou 5 % a približne 40 % ťažkej frakcie po biologickej stabilizácii je tak kontaminovaná mikroplastmi a inými znečisťujúcimi látkami, že je vhodná len na skládku. Každé jedno zariadenie MBÚ je na druhej strane investične natoľko náročné, že komunálnej sfére na Slovensku môže predražiť odpad až o 100 %.

SEWA Zber elektroodpadu

Toto všetko Budajov rezort vedel, napriek tomu rozhodol, že úprava odpadu začne platiť plošne od 1. januára 2024. V analýze sa ZOP takisto kriticky dotkla nielen chaotického a nekoncepčného riadenia rezortu bez dlhodobých predikcií a vízií, ale aj skutočnosti, že MŽP pri zbere dát nemalo prehľad, akým spôsobom sa nakladá s nebezpečným odpadom.

Štúdia IEP ako reakcia na kritiku ZOP alebo bič na ZEVO?

Namiesto reflexie na kroky predchádzajúceho vedenia prišlo MŽP vedené ministrom Milanom Chrenkom v polovici septembra 2023 s prekvapivou reakciou - prepracovanou štúdiou z dielne Inštitútu environmentálnej politiky (IEP). Tá potvrdila, že v odpadovom hospodárstve na Slovensku ideme správnym smerom. Naďalej rátame so skládkami a s MBÚ, a namiesto moderných zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) sa odpad bude spracúvať v cementárňach v podobe tuhého alternatívneho paliva (TAP).

Zväz odpadového priemyslu upozorňuje že IEP zámerne znížila hodnovernosť a relevantnosť celej štúdie neodbornou interpretáciou dát, množstvom chýb a tendenčnou infografikou, ktorá sa snaží vzbudiť dojem, že Slovensku hrozí záplava zariadení na energetické využitie odpadov. Oveľa výstižnejšie by však cieľ štúdie charakterizovala infografika zameraná na predimenzované kapacity liniek na mechanicko-biologickú úpravu odpadu pred skládkovaním. Najvážnejším dôsledkom chýbajúceho strategického plánovania v sektore odpadov je totiž pokračovanie v nezmyselnom koncepte výstavby úplne zbytočných MBÚ liniek.

Veríme, že načasovanie publikovania štúdie nemá žiaden súvis s rozhodovaním rozkladovej komisie o povolení pre jeden z projektov ZEVO, ktorý sa po štyroch rokoch posudzovania dostal na stôl rozkladovej komisie. Centrum cirkulárnej ekonomiky v Šali, ktorého súčasťou bude aj moderné ZEVO, by mohlo byť prvým reálnym projektom na Slovensku od roku 1989. 

Pre korektnosť treba uviesť, že autorka predmetnej štúdie najprv veľmi pragmaticky zhodnotila reálny prínos úpravy zmesového komunálneho odpadu prostredníctvom MBÚ, ktorá je len v rovine výroby nízkovýhrevného tuhého alternatívneho paliva (TAP) na úrovni 45 % zo vstupného množstva. Avšak hodnota 45 % predstavuje objem iba po prvom spracovateľskom kroku - mechanickej úprave odpadu.

Pre získanie TAP je potrebné túto frakciu podrobiť ďalšej úprave a reálne na základe skúseností z poľských MBÚ možno očakávať produkciu TAP na úrovni 20 – 30 % zo vstupného množstva. Teoreticky je možné ešte získať zo vstupného zmesového komunálneho odpadu cca 5 % kovov na recykláciu. Tým výpočet prínosov pre rozvoj obehového hospodárstva definitívne končí. Všetky ostatné výstupy z tejto technológie skončia na skládke.

Vrcholom plytvania energetickými zdrojmi je skládkovanie stabilizovanej ťažkej frakcie. Stabilizácia, čo je sám o sebe energeticky náročný proces, nenávratne zmarí energetický potenciál biomasy (obnoviteľný zdroj energie), ktorá tvorí hlavnú časť ťažkej frakcie z mechanickej úpravy ZKO.

„Namiesto toho, aby sa naplno využil energetický potenciál nerecyklovateľného odpadu v modernom ZEVO, bude sa jeho úpravou v zariadeniach MBÚ plytvať zdrojmi, aby sa finálne transformoval na nízkovýhrevné TAP. ZOP preto túto technológiu považuje za mrhanie finančnými zdrojmi. Navyše plánovaná kapacita zariadení MBÚ absolútne neodráža ani reálnu potrebu nízkovýhrevného TAP na Slovensku. Analytička v štúdii sama uvádza uplatnenie tohto výstupného produktu len na úrovni 150-tisíc ton v cementárňach,“ uvádza Ján Chovanec, generálny riaditeľ ZOP.

V štúdii je ďalej prezentovaný aj príklad využitia TAP v teplárni spoločnosti MH Manažment v Žiline. Ide pritom o projekt klasického roštového kotla, ktorý je identický s technológiou, ktorá sa používa v moderných ZEVO. Projektovaný multipalivový kotol v teplárni Žilina, ktorý dokáže energeticky zhodnotiť biomasu alebo nízkovýhrevné TAP, dokáže zhodnotiť aj neupravený zmesový komunálny odpad rovnako ako nový kotol v ZEVO OLO v Bratislave, alebo nový kotol v ZEVO KOSIT v Košiciach. V prípade Žiliny ide teda o 100 % ZEVO, ktoré absolútne nepotrebuje na svoje fungovanie žiaden upravený odpad z MBÚ liniek.

Budovanie zariadení MBÚ v takom rozsahu, ako je uvedené v štúdii, (600-tisíc ton) nemá teda žiadne ekonomické ani environmentálne opodstatnenie a jediným výsledkom bude zvýšenie ceny za nakladanie so zmesovým komunálnym odpadom pre občanov a prehĺbenie závislosti na skládkach.

Chyby a nepresnosti - nová prognóza slovenského odpadového hospodárstva?

Hlavným problémom pri dešifrovaní publikovaných dát uvádzaných v samotnej štúdii, technickej prílohe a grafickej prílohe je skutočnosť, že tieto dáta spolu vôbec nekorešpondujú, resp. je takmer nemožné sa dopátrať k zdrojovým údajom. To, že je raz na mape Slovenska 24 (graf 18) a v tabuľke 27 kompostárni (tabuľka 27), alebo 12 a potom 13 bioplynových staníc sú, veríme, iba editorské chyby a nie neporiadok v IEP. V dokumente sa objavujú rôzne čísla efektu množstvového zberu (tabuľka 3 a 18), alebo rôzne percentá vplyvu triedeného zberu kuchynského odpadu pre jednotlivú zástavbu (text na strane 23 a tabuľka 7). To sú vážnejšie chyby, ale taktiež sa dajú analytičke, ktorá sa so štúdiou zjavne ponáhľala, prepáčiť.

„Nad čím už nemôžeme prižmúriť oči je to, že autorka štúdie v publikovaných údajoch nemá jasnú predstavu, koľko ton komunálneho odpadu sa na Slovensku bude produkovať. To je už fatálne zlyhanie. Kým v textovej časti štúdie sa uvádza prognózovaná hodnota produkcie komunálneho odpadu pre rok 2035 na úrovni 2,721 mil. ton, v grafickej prílohe je pre ten istý rok uvádzaná hodnota 2,853 mil. ton odpadov. Rozdiel 5 % pri údaji, ku ktorému sa následne vzťahujú všetky ostatné dosahované parametre pri nakladaní s odpadom, vnáša do celej analýzy vysokú mieru neistoty, ba priam chaosu,“ pripomína J. Chovanec.

Rovnako nie je jasné ako autori štúdie dospeli k údaju 1,024 mil. ton (graf 32), ktorý predstavuje množstvo nerecyklovateľného komunálneho odpadu v roku 2030 pri scenári s dodatočnými opatreniami. Na základe analýzy dát v grafickej prílohe je pre tento scenár v roku 2030 tvorba ZKO a objemného odpadu na úrovni 929-tisíc ton odpadu, resp. po odrátaní množstva recyklovaného odpadu od celkovej produkcie odpadu ostáva množstvo nerecyklovateľného odpadu na úrovni 1,02 mil. ton.

Ak aj uvažujeme o produkcii nerecyklovateľného odpadu na úrovni 1,024 mil. ton, z tohto množstva skončí na skládke 52-tisíc ton odpadu v podobe nerecyklovateľného podielu z triedeného zberu komunálneho odpadu. Množstvo 375-tisíc ton odpadu sa priamo energeticky zhodnotí v existujúcich a nových kapacitách ZEVO OLO v Bratislave a ZEVO KOSIT v Košiciach.

Zostávajúce množstvo necelých 600-tisíc ton odpadu štúdia navrhuje na úpravu v MBÚ, čím sa získa cca 270-tisíc ton nízkovýhrevnej TAP pre pokrytie potrieb cementární a teplárne. Štúdia zároveň uvádza potrebu 342-tisíc ton kapacít, čo predpokladáme, že pozostáva v už spomínanom rozšírení kapacít existujúcich ZEVO o 86-tisíc ton odpadu a dobudovaní nových kapacít MBÚ liniek na úrovni 256-tisíc ton. Pri naplnení tohto scenára štúdia predpokladá dosiahnutie miery recyklácie na úrovni 61 % miery, skládkovania na úrovni 4 % a miery energetického zhodnocovania na úrovni 33 %.

Štúdia IEP vyvoláva veľa otázok a poskytuje málo odpovedí

Na prvý pohľad tieto čísla indikujú veľmi pragmatický scenár porovnateľný s environmentálnou výkonnosťou, ktorú dosahuje napríklad rakúske odpadové hospodárstvo. Na druhý pohľad, pri hlbšej analýze údajov v grafickej prílohe, však vzniká množstvo otáznikov. Celkové množstvo energeticky zhodnotených odpadov je uvádzaný na úrovni 802-tisíc ton, čomu zodpovedá následne aj dosiahnutej úrovne energetického zhodnocovania odpadov 33 %. Podľa bilancie odpadov v textovej časti, však na energetické zhodnotenie poputuje len 645-tisíc ton odpadov (375-tisíc ton ZEVO a 270-tisíc ton TAP), čomu zodpovedá miera energetického zhodnotenia 24 %.

Druhým problémom štúdie je „zmiznutie“ takmer 330-tisíc ton ťažkej frakcie z mechanickej úpravy 600-tisíc ton ZKO, ktorá sa v MBÚ podrobí biologickej stabilizácii. Pri biologickej stabilizácii skutočne dochádza k určitej prirodzenej strate, nie však na úrovni 100 %. Reálne, približne 300-tisíc ton stabilizovanej frakcie skončí na skládke a toto množstvo odpadu zvýši mieru skládkovania komunálneho odpadu na úroveň 13,5 %. 

Skutočne originálnym vysvetlením tohto „zmiznutia“ odpadu po biologickej stabilizácii by bolo jeho uloženie na skládke pod katalógovým číslom, pri ktorom by sa nezarátaval do bilancie nakladania s komunálnym odpadom. V takomto prípade by sa jednoduchou zmenou katalógového čísla v štatistikách podarilo bez akýchkoľvek problémov splniť cieľ pre skládkovanie komunálneho odpadu maximálne na úrovni 10 %.

Takýto postup je však v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora EÚ, ktorý v prípade mechanickej úpravy zmesového komunálneho odpadu rozhodol, že pokiaľ spracovanie odpadu podstatne nezmení jeho vlastnosti ani povahu, je potrebné predmetný odpad stále považovať za zmesový komunálny odpad.

Je teda evidentné, že snaha o maximálny odklon nerecyklovateľného odpadu na spracovanie v MBÚ nezabezpečí dosiahnutie cieľa maximálnej miery skládkovania odpadov na úrovni 10 %. Predkladaný model zároveň uvažuje so skládkovaním nerecyklovateľných zložiek z triedeného zberu komunálneho odpadu. Tieto zložky ako papier, plasty alebo VKM s výhrevnosťou nad 6,5 MJ/kg bude od roku 2027 zakázané skládkovať.

Po zohľadnení uvedených faktov a berúc do úvahy ideálny scenár s dodatočnými opatreniami, ktorý predpokladá v roku 2030 produkciu nerecyklovateľných odpadov na úrovni 1,024 mil. ton odpadov, odporúčame zvážiť výrobu nízkovýhrevného TAP zo zmesového komunálneho odpadu, resp. jeho produkciu obmedziť len na potrebu cementární, ktorá je na úrovni 150-tisíc ton odpadov.

Táto potreba nízkovýhrevného TAP musí byť reálne potvrdená zo strany cementární. Bez splnenia tejto podmienky nemá žiaden zmysel MBÚ integrovať do systému nakladania s komunálnymi odpadmi v SR. Zostávajúce množstvo nerecyklovateľného odpadu na úrovni 700-tisíc ton spracovať priamo v existujúcich zariadeniach na energetické využitie odpadov ZEVO. Súčasné kapacity dvoch ZEVO v Bratislave a Košiciach, aj s plánovanými kapacitami na ich rozšírenie, sú reálne na úrovni 320-tisíc ton odpadov.

„Po realizácii ohlásených projektov spoločnosti ewia, a.s. v Šali s kapacitou 100-tisíc ton odpadov a spoločnosti MHTH v Žiline s kapacitou 150-tisíc ton odpadov, je na Slovensku reálny potenciál na vybudovanie minimálne ešte dvoch ZEVO, každé s kapacitou 100-tisíc ton odpadov. Pri takomto modeli nakladania s nerecyklovateľným odpadom je reálny predpoklad dosiahnutia plánovanej úrovne miery energetického zhodnocovania odpadov 33 % a skládkovania 4 % bez rizika ohrozenia dosiahnutia miery recyklácie na úrovni 61 %,“ dodáva na záver Ján Chovanec zo ZOP.

Je treba zdôrazniť, že pri uvedenom modely sa uvažuje s ideálnym scenárom, ktorý predpokladá realizáciu všetkých dodatočných opatrení pri nakladaní s komunálnym odpadom. Zároveň model vôbec neuvažuje s potrebou budovania kapacít na energetické zhodnotenie aj pre nerecyklovateľný priemyselný odpad.

Zväz odpadového priemyslu viackrát ponúkol spracovateľke štúdie odbornú pomoc pri spracovaní tejto štúdie. ZOP združuje odborníkov z celého spektra odpadového hospodárstva na Slovensku, ktorí majú dlhoročné skúsenosti a znalosti ako z prevádzkovej praxe, tak aj z akademickej oblasti. Je na škodu veci, že na tieto ponuky nebolo nikdy reflektované. Výsledkom je materiál odtrhnutý od reality slovenského odpadového hospodárstva, poplatný podnikateľským a aktivistickým skupinám, bez vízie na reálne zníženie našej závislosti na skládkach.

Tlačová správa Zväzu odpadového priemyslu.


Zväz odpadového priemyslu je komunikačným partnerom Odpady-portal.sk.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Všetko nie je „zelené“ a „eko“ naozaj ekologické. Dajte si pozor na greenwashing

Všetko nie je „zelené“ a „eko“ naozaj ekologické. Dajte si pozor na greenwashing

Rastúci počet „zelených“ označení na obaloch bez porovnávacích údajov býva nielen neprehľadný, ale často aj zavádzajúci. OZV ENVI - PAK a upozorňuje na to, ako sa nepodloženým označeniam vyhnúť.

Evidenčné a ohlasovacie povinnosti v apríli 2024

Evidenčné a ohlasovacie povinnosti v apríli 2024

Aké evidenčné a ohlasovacie povinnosti v oblasti odpadov treba splniť v apríli 2024? Tu je náš tradičný mesačný prehľad.

Základom sú kontajnery a váha. Ako vybaviť zberný dvor a vybrať techniku

Základom sú kontajnery a váha. Ako vybaviť zberný dvor a vybrať techniku

Vo vybavení by nemal chýbať ani lis, ktorý zmenší objem odpadu. Myslieť treba aj na špeciálne nádoby a záchytné vane pre nebezpečné látky.