Opakované používanie obalov nie je len o priaznivom vplyve na klímu, píše Monika Medovičová zo združenia Priatelia Zeme - SPZ.
V zákone o odpadoch máme uvedené záväzné poradie priorít hierarchie odpadového hospodárstva. Napriek tomu, že „predchádzanie vzniku odpadu“ sa nachádza na prvom mieste, nie je mu venovaná dostatočná pozornosť a jeho uplatňovanie v praxi je skôr výnimkou.
Niekoľko pokusov na používanie opakovane použiteľných plastových obalov na jedlá sa uskutočnilo vo veľkých reťazcoch supermarketov napr. v Tescu a v Carrefoure, ako aj v reťazcoch neformálnych stravovacích zariadení, ako sú McDonald‘s a Burger King, avšak výsledky neboli príliš úspešné.
Relatívny neúspech týchto pokusov sa pripísal nedostatku ochoty zákazníkov a finančnej neudržateľnosti. Príčiny neúspechu je však potrebné hľadať v tom, že išlo o malé pilotné projekty, ktoré nemali dostatočný rozsah, marketing, nemali podporu štandardizácie a ďalšej podpornej infraštruktúry.
Klimatická, energetická a surovinová kríza si vyžaduje, aby sme lineárne používanie materiálov zmenili čo najskôr na cirkulárne. Z uvedeného dôvodu je, hlavne z environmentálneho hľadiska, zavádzanie opakovaného použitia obalov dôležité. V prípade plastov sa nemôžeme spoliehať len na zvyšovanie ich recyklácie. Mechanická recyklácia má svoje limity a úroveň technológií chemickej recyklácie plastov nie je dostatočne preskúmaná z hľadiska environmentálnych vplyvov.
Jediným riešením je prevencia vzniku plastového odpadu, ako aj opakované použitie plastových obalov, ktoré v Európe predstavujú takmer 40 % dopytu po plastoch.1)
V tomto článku predstavím výsledky dvoch štúdií, z ktorých tá prvá sa zamerala na vplyv opakovaného použitia plastových obalov na klímu a tá druhá na ekonomickú životaschopnosť systémov opakovaného použitia plastových obalov.
A/ Štúdia o vplyve opakovaného používania plastových obalov na klímu
Štúdia o vplyve opakovaného používania plastových obalov na klímu, ktorej autorom je britská spoločnosť Eunomia Research & Consulting Ltd, skúmala emisie skleníkových plynov spojené s rôznymi typmi jednorazových „obalov na vzatie so sebou“ v porovnaní s opakovateľne použiteľnými „obalmi na vzatie so sebou“, ako sú poháre, škatule na hamburgery, misky, krabice od pizze a plastové boxy na sushi (Obrázok č. 1).
Z výsledkov tejto štúdie2), vychádza, že efektívny systém zberu, umývania, kontroly a redistribúcia väčšiny typov „obalov na vzatie so sebou“ má potenciál priniesť väčšie environmentálne výhody ako recyklácia alebo iné nakladanie s nimi.
Obrázok č. 1: Jednorazové a opakovane použiteľné „obaly na vzatie so sebou“
Body zlomu, ktoré predstavujú moment, kedy už systém opakovane použiteľných obalov začína byť výhodnejší vo vzťahu dopadov na klímu, závisí podľa tejto štúdie predovšetkým od počtu rotácií obalu, ako aj miery jeho návratnosti (Tabuľka č. 1).
Zostáva vám 71% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.