Budovať malé zberné dvory v susediacich obciach nie je efektívne. Samosprávy by sa mali spájať s budovať riadne prevádzky, píše Miroslava Kuchárová.
Obce na Slovensku sa s problémom zriadenia zberných dvorov vysporiadali v súlade, alebo v nesúlade so zákonom o odpadoch 79/2015.
Zákon č. 79/2015 Z.z. v ustanovení §5 jasne definuje zariadenie na nakladanie s odpadom. To sa chápe ako priestor ohraničený plotom alebo nachádzajúci sa v stavbe, alebo inak primerane zabezpečený pred odcudzením odpadu a vstupom cudzích osôb, v ktorom sa vykonáva zber odpadov.
Niektoré obce sa namiesto zriadenia riadneho zberného dvora pustili do zriaďovania „zberných miest.“ Splnili si pritom povinnosť ohraničiť zbernú plochu pre zhromažďovanie triedených zložiek odpadov. V mnohých prípadoch ale nepostupovali v súlade s inou legislatívou. Ochrana povrchových a podzemných vôd je zanedbaná. Pohádzaný odpad za plotom, ktorý nie je uskladnený v kontajneroch, a postupne sa rozkladá, je špinavý zapríčiňuje znečistenie okolia.
Šiesta časť zákona o odpadoch sa venuje komunálnym odpadom. V tejto pasáži zákona je definovaný aj pojem zberný dvor.
„Zberný dvor je zariadenie na zber komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov zriadené obcou alebo združením obcí a prevádzkované obcou, združením obcí alebo osobou, ktorá má uzatvorenú zmluvu s obcou alebo združením obcí na túto činnosť; na prevádzkovanie zberného dvora sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Na zbernom dvore môžu fyzické osoby odovzdávať drobný stavebný odpad, objemný odpad, odpady, ktorých zber na zbernom dvore umožňuje tento zákon, a oddelene zbierané zložky komunálneho odpadu v rozsahu triedeného zberu ustanovenom vo všeobecne záväznom nariadení obce,“ píše sa v zákone.
Je prirodzené, že obec chce zabezpečiť zber odpadov na svojom území pre občanov. Je však správne zriaďovať bez vydaného súhlasu zberné miesto, ktoré negatívne pôsobí na životné prostredie? Je správne vytvoriť zberné miesto pri brehu tokov vôd? Toto sú otázky, ktorými by sa malo zaoberať ministerstvo životného prostredia. A zaviesť pojem zberné miesto do zákona o odpadoch s minimálne ohlasovacou povinnosťou príslušným orgánom štátnej správy.
Problémom takisto je, že nie je vedená žiadna evidencia zberných miest. V rámci aktuálne otvorenej eurofondovej výzvy môžu žiadať o nenávratné finančné príspevky na zriadenie nových zberných dvorov a tiež na rekonštrukciu už zriadených zberných dvorov. Ministerstvo životného prostredia ale nemá prehľad o zberných miestach a tak môže dôjsť k čerpaniu finančných prostriedkov na zriadenie „tváriacich sa“ nových zberných dvorov, pričom sa iba legalizuje zberné miesto na zberný dvor.
Ďalším aspektom je ekonomická efektívnosť. Je cieľom tejto eurofondovej výzvy mať v rade susediacich obcí zberné dvory, kde je neefektívny nákup vozidiel? Povedzme, že jedna obec do 1 000 obyvateľov si vyžiada 200 000 eur. Kúpi z toho jedno vozidlo alebo niekoľko kontajnerov. Nie je efektívnejšie, aby združenia obcí mali jeden zberný dvor s komplexnejšou technológiou? Teda jeden zberný dvor pre 10 000 obyvateľov? Napríklad výzvy na budovanie vodovodov a kanalizácií majú stanovený počet ekvivalentných obyvateľov (EO).
Poctivo podnikajúce odpadárske spoločnosti sú v posledných rokoch zanedbávané v rámci možnosti čerpania európskych peňazí a pritom vo veľkej miere práve oni zabezpečujú zber a prepravu rôznych odpadov s obhospodárením niekoľko 10 000 obyvateľov. Majú zberné dvory v súlade s legislatívou. Z môjho pohľadu sú zriadené zberné miesta obcami prekládkovými stanicami, respektíve ide o dočasné miesto uloženia odpadu špecifikované v zákone o odpadoch.
Miroslava Kuchárová
Odborne spôsobilá osoba v rámci IPKZ pre oblasť odpadov
Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Odpady-portal.sk
>
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.