Ján Chovanec: ZEVO si poradí bez MBÚ linky, opačne to nejde

V roku 2017 existovalo v Európe 570 zariadení na mechanicko-biologickú úpravu odpadu, spracovávajúcich 55 miliónov ton ročne. Priemerná kapacita liniek dosahuje od 30-tisíc do 500-tisíc ton odpadu ročne. Najväčšie zariadenie s kapacitou 820-tisíc ton, kombinujúce MBÚ a ZEVO, sa nachádza v holandskom Wijsteri.

Prvé linky začali vznikať už v 70. rokoch za účelom výroby alternatívneho paliva z výhrevného materiálu a kompostu z bioodpadu. Čoskoro sa však ukázalo, že nekvalitný kompost môže ísť opäť iba na skládku.

„Pôvodný zámer liniek sa tak nenaplnil, pretože kompost nebolo možné používať v poľnohospodárstve. Na celé toto obdobie sa tak trochu zabudlo,“ približoval históriu liniek Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu na konferencii Odpadové hospodárstvo 2024.

V článku sa dozviete:

• ako sa vyvíjala úprava odpadu v Európe,
• prečo rozvoj MBÚ liniek nastáva vo východnej, no nie v západnej Európe,
• či hrozí Slovensku ďalšia žaloba Európskej komisie kvôli skládkovaniu,
• koľko zariadení pre úpravu odpadu je v súčasnosti v príprave na Slovensku,
• čo ukazujú čísla o MBÚ linkách a nakladaní s odpadom v zahraničí,
• aká časť výstupného odpadu z liniek ide ďalej na energetické zhodnotenie, končí na skládke a koľko sa zrecykluje,
• ako sa darí vzorovému „zero-waste“ projektu v Slovinsku.

MBÚ linky vznikajúce v 90. rokoch najmä v Nemecku, Holandsku a Belgicku začali používať systém úpravy, pri ktorom sa dotrieďovaním vyberá zo zmesového odpadu všetko využiteľné a zvyšok končí na skládke.

Súčasné linky sú založené na systéme mechanickej úpravy výhrevnej časti odpadu a biologickej úpravy organického odpadu, ktorý sa stabilizuje pred uložením na skládku alebo energetickým využitím.

„Čoraz viac sa presadzuje systém, kedy sa po vytriedení využiteľných zložiek a najkvalitnejšej výhrevnej frakcie celý zvyškový objem suší. Ide o kratší proces, čo sa odráža v potrebe menších kapacít a skrátenia času držania odpadu v MBÚ linke. Celá výsledná časť odpadu ide do zariadenia na energetické využitie,“ objasňuje J. Chovanec.

Boom MBÚ vo východnej Európe

Podľa predpokladov ZOP by v Európskej únii malo do roku 2025 pribudnúť približne 120 nových MBÚ zariadení s kapacitou 10 miliónov ton odpadu ročne. Pôjde však najmä o východnú Európu. Dôvodom je relatívne vysoká miera skládkovania a fakt, že postaviť a spustiť triediacu linku je jednoduchšie, rýchlejšie a aj investične menej nákladné ako ZEVO zariadenie.

Naopak, západná Európa má podľa zástupcu odpadového priemyslu boom liniek na úpravu odpadu za sebou a ich počet tu bude skôr klesať. Dôvodom má byť pokles biozložky v zmesovom odpade v dôsledku zavedenia zberu kuchynského odpadu.

Zmení sa aj evidencia odpadu, pretože od roku 2027 sa už odpad z MBÚ linky smerujúci na skládku nebude považovať za recyklovaný. Okrem toho pribudne zákaz skládkovania všetkého odpadu, ktorý možno materiálovo a energeticky zhodnotiť.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.