Skončí sa zavádzanie „zelenými“ tvrdeniami? (PRÁVNY POHĽAD)

Dňa 6.3.2024 bola v Úradnom vestníku Európskej únie zverejnená nová Smernica, ktorá posilňuje postavenie spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie prostredníctvom lepšej ochrany pred nekalými praktikami a prostredníctvom lepšieho informovania¹.

Táto Smernica bola prijatá v rámci boja proti greenwashingu - pojem zastrešujúci zavádzajúce environmentálne tvrdenia. Cieľom Smernice je zaviesť do spotrebiteľského práva osobitné pravidlá na riešenie obchodných praktík, ktoré zavádzajú spotrebiteľov a bránia im prijímať rozhodnutia predstavujúce udržateľnú spotrebu.

Takýmito praktikami sú napríklad praktiky spojené s predčasným zastarávaním tovaru, klamlivými tvrdeniami týkajúcimi sa životného prostredia, so zavádzajúcimi informáciami o sociálnych charakteristikách výrobkov alebo podnikov obchodníkov alebo s netransparentnými a nedôveryhodnými značkami udržateľnosti.

„Zelené tvrdenia“

Smernica upravuje pojem ,‚tvrdenie týkajúce sa životného prostredia“, zjednodušené povedané „zelené tvrdenie“. Takýmto tvrdením je akékoľvek oznámenie alebo zobrazenie, ktoré nie je povinné podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva, v akejkoľvek forme, a ktoré uvádza alebo naznačuje, že výrobok, kategória výrobku, značka alebo obchodník majú pozitívny alebo nulový vplyv na životné prostredie, prípadne menej škodlivý vplyv na životné prostredie ako iné výrobky, značky alebo iní obchodníci, alebo že sa im za určitý čas podarilo svoj vplyv zmierniť.

Klamlivé a nekalé obchodné praktiky

Za účelom ochrany spotrebiteľa mení nová Smernica najmä Smernicu o nekalých obchodných praktikách², a to doplnením klamlivých a nekalých obchodných praktík.

Za klamlivú obchodnú praktiku sa po novom považuje aj uvádzanie tvrdenia týkajúceho sa životného prostredia vo vzťahu k budúcim environmentálnym vlastnostiam bez jasných, objektívnych, verejne dostupných a overiteľných záväzkov stanovených v podrobnom a realistickom pláne vykonávania.

Tento plán má obsahovať merateľné a časovo ohraničené ciele a iné relevantné prvky potrebné na podporu jeho vykonávania, ako je prideľovanie zdrojov. Zároveň má plán pravidelne overovať nezávislý odborník tretej strany, ktorého zistenia sa sprístupnia spotrebiteľom.

Predmetné znamená, že by mali byť zakázané také tvrdenia týkajúce sa životného prostredia, ktoré nie sú podporené jasnými, objektívnymi a overiteľnými záväzkami a cieľmi, ktoré spoločnosť prijala a ktoré pravidelne overuje nezávislý odborník. Spoločnosť by napríklad nemala používať ani všeobecné tvrdenia ako „zelený“, „udržateľný“, „etický“, keďže sú ťažko zdôvodniteľné a overiteľné.

Ďalšou novou klamlivou obchodnou praktikou je propagácia takých prínosov pre spotrebiteľov, ktoré sú irelevantné a priamo nesúvisia so žiadnou vlastnosťou daného konkrétneho výrobku alebo ktoré by mohli spotrebiteľov uviesť do omylu, že sú z hľadiska spotrebiteľov, životného prostredia alebo spoločnosti výhodnejšie ako iné výrobky rovnakého druhu. Ako príklad uvádza Smernica napríklad tvrdenie, že konkrétna značka balenej vody neobsahuje lepok, alebo tvrdenie, že hárky papiera neobsahujú plast.

Smernica dopĺňa aj zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé. Ide napríklad o nasledujúce praktiky:

a) Zobrazenie značky udržateľnosti, ktorá nie je založená na certifikačnom systéme alebo ktorú nezaviedli verejné orgány.

b) Uvedenie všeobecného tvrdenia týkajúceho sa životného prostredia, pri ktorom obchodník nie je schopný preukázať, že v súvislosti s týmto tvrdením boli uznané vynikajúce environmentálne vlastnosti.

c) Uvedenie tvrdenia týkajúceho sa životného prostredia o celom výrobku alebo celom podniku obchodníka, ak sa týka len určitého aspektu výrobku alebo konkrétnej činnosti podniku obchodníka;

d) Každá obchodná komunikácia o tovare s vlastnosťou zavedenou na obmedzenie jeho životnosti, napriek tomu, že obchodník má k dispozícii informácie o tejto vlastnosti a jej účinkoch na životnosť tovaru.

e) Nepravdivé tvrdenie, že za bežných podmienok používania má tovar určitú životnosť z hľadiska času alebo intenzity používania.

f) Prezentovanie tovaru ako tovaru, ktorý možno opraviť, ak to tak nie je.

Riziká, ktorým sa podnikatelia vystavujú pri používaní zavádzajúcich tvrdení, je viacero: poškodenie reputácie, kritika v sociálnych médiách, kampane mimovládnych organizácií, bojkotovanie výrobkov. Môžu však viesť aj k zákazu reklamy, pokutám a iným sankciám, ako aj žalobám na náhradu škody.

Preto je pred zverejnením akéhokoľvek tvrdenia týkajúceho sa životného prostredia potrebné preveriť jeho pravdivosť, úplnosť, vedecký základ, z ktorého vyplýva (dokumentácia, čísla), dôveryhodnosť certifikácie, ako aj jeho porovnateľnosť („zelená alternatíva“).

Hodnotenie opraviteľnosti pre tovar

Nová Smernica novelizuje aj Smernicu o právach spotrebiteľov³

Podľa nových pravidiel budú obchodníci povinní pred tým, ako sa zmluva stane pre spotrebiteľa záväznou, poskytnúť spotrebiteľom informácie o existencii a podmienkach popredajného servisu vrátane opravárenských služieb, ak sa takéto služby poskytujú.

Okrem toho by mali obchodníci v náležitých prípadoch poskytnúť bodové hodnotenie opraviteľnosti pre tovar, ktoré poskytol výrobca a ktoré je stanovené na úrovni Európskej únie.

Podľa Smernice sa pod pojmom bodové hodnotenie opraviteľnosti rozumie bodové hodnotenie, ktorým sa vyjadruje možnosť opravy tovaru na základe harmonizovaných požiadaviek stanovených na úrovni Únie

Ak bodové hodnotenie opraviteľnosti nie je stanovené na úrovni Únie, obchodníci by mali poskytnúť ostatné príslušné informácie o oprave, ktoré im poskytol výrobca. Ide napríklad o informácie o dostupnosti, odhadovaných nákladoch a postupe objednania náhradných dielov, ako aj dostupnosti pokynov na opravu a údržbu a obmedzeniach opravy

Zavedenie nových pravidiel do praxe

Členské štáty sú povinné transponovať túto Smernicu do vnútroštátnych poriadkov do 27. marca 2026.

2Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“)
3Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/E

JUDr. Katarína Brath Liebscherová
Eversheds Sutherland, advokátska kancelária s.r.o.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.