Miestne referendá ukazujú, že NIMBY je tu. Ako s tým bojovať? (KOMENTÁR)

V meste Skalica občania odmietli v referende zámer výstavby zariadenia na energetické využitie odpadov (ZEVO), ľudovo spaľovne. Časť občanov sa domáhala toho, aby mesto v územnom pláne vylúčilo jeho výstavbu.

Vedenie samosprávy malo opačný postoj: bolo na strane investície a pokúšalo sa ju zaradiť aj do územného plánu. Aktivisti však medzitým spísali petíciu na vyhlásenie referenda o ZEVO, ktorá napokon nesplnila požadované kvórum len o pár desiatok hlasov.

Samospráva preto referendum vypísala z vlastnej kompetencie. Radní sa pokúsili taktizovať a termín plebiscitu určili už o štyri týždne a do koncoročného zhonu, čím znížili jeho šancu na úspech.

Aktivisti však aj napriek tomu zvíťazili. Za to, že vzbudili záujem občanov zdvihnúť sa a ísť hlasovať, si zaslúžia uznanie. Ísť k referendu je niečo úplne iné ako mudrovať na sociálnych sieťach. Aj preto sa málokedy stáva, že miestne referendum je platné.

Zariadenie na energetické zhodnocovanie odpadov | Ilustračné foto: Denník ODPADY-PORTAL

Nedôveryhodné argumenty

Tu však výpočet dobrých správ z lokálnej demokracie končí. Horšie sú na tom argumenty aktivistov: tí vsadili na to, že budú dokladovať, ako mesto „nepotrebuje” také veľké zariadenie. To je falošný argument. Podobný tomu, ako tvrdiť, že nechceme mať za mestom závod na výrobu automobilov, lebo naše mesto nepotrebuje toľko áut.

Prečo podobný a falošný? Lebo ZEVO už dávno nie sú len mestskou spaľovňou, ale regionálnou a čoraz viac aj medzinárodnou. Odpad do spaľovní sa dnes presúva mnohokrát aj stovky kilometrov. ZEVO - podobne ako automobilka - tiež vyrába tovar: v tomto prípade elektrinu a teplo. Podobne ako automobilka dováža komponenty nielen z blízkeho okolia, ale aj širšieho, či dokonca z celého sveta: v tomto prípade je tým komponentom palivo vo forme odpadu. Podobne ako automobilka musí aj ZEVO spĺňať prísne environmentálne normy: dokonca ešte prísnejšie. Podobne ako automobilka aj ZEVO prináša mestu pozitívne externality: nové pracovné miesta, či rôzne iné výhody, ktoré môže mesto vyrokovať s investorom.

A podobne ako automobilka prináša občanom aj istý diskomfort, s ktorým sa počíta, lebo vzájomná tolerancia je základom znášanlivej spoločnosti. Tvrdenie, že „nepotrebujeme spaľovňu pre náš odpad, lebo ho toľko na jej kapacitu nemáme a vieme s ním naložiť inak”, síce môže byť faktograficky správne, ale ako argument pre odmietnutie spaľovne falošné.

Iným argumentom aktivistov je to, že stavba by sa nachádzala v blízkosti Baťovho kanála, ktorý je rekreačnou zónou. Odhliadnuc od faktu, že „v blízkosti” znamená v skutočnosti stovky metrov, je nespochybniteľnou skutočnosťou, že moderné ZEVO sa nachádzajú mnohokrát v blízkosti centier miest, či dokonca kúpeľov: vo Viedni, pri Budapešti, či neďaleko svetoznámych kúpeľov v nemeckom Wiesbadene. V japonských metropolách sú viaceré ZEVO integrálnou súčasťou obytných zón.

Dôvod je jednoduchý: sú postavené s takými parametrami, aby miera ich škodlivosti a riziko havárie so závažnými dôsledkami boli zanedbateľné.

Zariadenie na energetické využitie odpadov (ZEVO) v Bratislave | Foto: Denník ODPADY-PORTAL

Úskalia územného plánovania

Územný plán, na ktorý vsádzajú iniciátori mnohých petícií, je dvojsečná zbraň: na jednej strane je nástrojom, ktorým môže obec predchádzať vzniku konfliktných situácií pri uplatňovaní rôznych vlastníckych práv, na druhej strane jej umožňuje odmietnuť niekoho prevádzku, ktorú jej obyvatelia nechcú mať v susedstve, lebo uverili falošným argumentom. Miestne referendá sa stávajú motorom takýchto rozhodnutí.

Problém s NIMBY

Skalica nie je prvý, ani unikátny prípad. Viacero odborných štúdií sa zaoberá „syndrómom NIMBY” (skratka slov Not-In-My-Backyard, slov. „nie v mojej záhrade”), odkazujúc na pojem, ktoré autorstvo sa pripisuje kolektívu autorov ešte z roku 1983 (O’Hare, Bacow & Sanderson, 1983). Vyjadruje situácie, v ktorých väčšina verejnosti odmieta výstavbu zariadení, ktoré považujú za „škodlivé” najmä z dôvodu, že sa nachádzajú v ich blízkosti. Predovšetkým ide o rôzne energetické zariadenia, vrátane spaľovní, či solárnych a veterných elektrární, alebo o zariadenia na spracovanie odpadov.

Hamilton & Eynan (2023) vo svojej štúdii analyzujú, prečo hlasovanie jednoduchou väčšinou (50% +1) pri rozhodovaní „či a kde“ umiestniť neželanú prevádzku, môže viesť k výsledkom, ktoré sú neefektívne v zmysle celkového blahobytu komunity.

Ak to prenesieme na tento prípad, potom o výstavbe spaľovne rozhodujú všetci občania mesta, teda aj tí, ktorých zariadenie nijako významne neobmedzuje, ale sú rovnakým prijímateľom celkových výnosov.

Ešte vážnejší problém nastáva, ak sú obyvatelia pri hlasovaní ovplyvnení nepravdivými tvrdeniami a falošnými argumentmi.

Cudzie nechceme, svoje si nedáme

Skalica nie je ojedinelým prípadom konania referenda o spaľovni. Podobne platné referendum k projektu ZEVO sa uskutočnilo pred dvomi rokmi v Drienove, či neplatné k CCE Šaľa v Trnovci nad Váhom a v Močenoku.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.