Šéf rezortu životného prostredia fabuluje o potrebe spaľovní na riešenie envirozáťaží, píše Monika Medovičová zo združenia Priatelia Zeme – SPZ.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba sa na stránke MŽP SR aj na enviroportáli pochválil tým, že ho verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský ocenil za pokrok, ktorý envirorezort pod jeho vedením dosiahol v oblasti odstraňovania environmentálnych záťaží na Slovensku. Otázkou však je, akú výpovednú hodnotu má takéto „ocenenie“.
Verejný ochranca práv (ombudsman) chráni podľa zákona č. 564/2001 Z.z. základné práva a slobody fyzických a právnických osôb v prípadoch konania, rozhodovania alebo nečinnosti orgánov verejnej správy. Nejde však o odborný ani kontrolný orgán pre konkrétny rezort, a teda ani o autoritu v oblasti ochrany životného prostredia či sanácie environmentálnych záťaží.
V situácii, keď je minister Taraba dlhodobo a oprávnene kritizovaný odbornou verejnosťou za svoje kroky v oblasti environmentálnej politiky, pôsobí selektívne vyzdvihovanie pochvaly zo strany mediálne známej, no odborne nekompetentnej osoby ako účelové. Takýto postup znamená len budovanie politického kapitálu prostredníctvom zavádzajúcich interpretácií.
Meškanie nemožno spájať s nedostatkom spaľovní
Minister Taraba sa zároveň na sociálnej sieti Facebook vyjadril, že „odstraňovanie environmentálnych záťaží je čoraz ťažšie, lebo nemáme dostatočné spaľovacie kapacity na rôzne druhy odpadu“.
Takéto tvrdenie je neodborné a zavádzajúce. Sanácia environmentálnych záťaží predstavuje komplexný technicko-ekologický proces, ktorý nemožno zjednodušovať ani priamo spájať s nedostatkom spaľovní. Väčšina environmentálnych záťaží – ako sú staré skládky, kontaminované pôdy, odkaliská či historické chemické záťaže - sa vôbec nespaľuje. Termické zneškodňovanie je vhodné len pri niektorých špecifických druhoch nebezpečných odpadov.
Spájať systémové zlyhania v oblasti sanácie environmentálnych záťaží s nedostatkom spaľovacích kapacít preto odvádza pozornosť od skutočných príčin. Za tie odborná verejnosť dlhodobo označuje predovšetkým nekompetentné riadenie rezortu. Experti na sanáciu environmentálnych záťaží združení v Asociácii ENVISAN, ktorá združuje spoločnosti priamo vykonávajúce sanácie, opakovane kritizovali ministra Tarabu za neodborné vedenie ministerstva, prepúšťanie kvalifikovaných odborníkov a zlyhania vo verejných obstarávaniach projektov sanácie environmentálnych záťaží.
Za obzvlášť problematický krok možno považovať aj rozhodnutie ministerstva pod jeho vedením zrušiť už rozbehnutú a dlhodobo pripravovanú sanáciu Vrakunskej skládky a nahradiť ju úplne odlišným, odborne sporným prístupom.
Ilustrácia vytvorená pomocou nástroja ChatGPT (OpenAI), 2026
Taraba pokračuje vo svojej fabulácii, keď tvrdí, že množstvo odpadu, ktoré tu máme, musíme vyvážať do zahraničia za ceny, ktoré nám oni diktujú, a najmä za kapacity, ktoré nám oni povolia“. Zároveň sa chváli tým, že „významne sme pokročili aj pri tých najväčších environmentálnych záťažiach... viete, že desiatky rokov nevedeli odstrániť PCB látky v Chemko Strážske ... a vďaka kontaktom a medzinárodne výborným vzťahom, ktoré máme s okolitými štátmi, sa nám podarilo nájsť dohodu s Rakúskom, ktoré tie PCB látky zobralo.“
K uvedenému je potrebné dodať, že spaľovne nebezpečného odpadu sú spravidla v rukách súkromných vlastníkov a na Slovensku by tomu nebolo inak. Fabulácia o možnosti diktovania cien zo strany štátu v prípade výstavby spaľovne na našom území preto neobstojí.
Envirozáťaž pri Strážskom začali riešiť už predtým
Pokiaľ ide o PCB látky v areáli Chemka Strážske, realita je odlišná od tej ako ju vykresľuje minister Taraba. V roku 2021 - po desiatkach rokov nečinnosti sa začalo s projektom likvidácie sudov s PCB látkami z najkritickejšieho miesta areálu, tzv. Ošipárne. Tieto sudy boli následne uložené do špeciálnych kontajnerov a pripravené na transport za účelom zneškodnenia.
Taraba sa stal ministrom životného prostredia v októbri 2023 a počas jeho pôsobenia bol zabezpečený transport špeciálnych kontajnerov so sudmi na zneškodnenie v množstve 150 ton PCB látok v zahraničnej spaľovni v Rakúsku. Treba však zdôrazniť, že kontaminácia PCB látkami je podstatne rozsiahlejšia a presahuje hranice samotného areálu Chemka Strážske. Je trestuhodné, že obyvatelia rozsiahleho územia Zemplína sú už desaťročia vystavení účinkom jedných z najnebezpečnejších látok, aké človek v ére svojho technologického pokroku vyprodukoval.
V prípade PCB látok a ich termického zneškodňovania je nevyhnutné použiť vysokošpecializované zariadenie - spaľovne s podstatne vyššími teplotami spaľovania než pri bežnom odpade a s mimoriadne účinnými filtračnými systémami. Z mojich skúseností ako inšpektorky Slovenskej inšpekcie životného prostredia môžem len konštatovať, že vzhľadom na politické ovládnutie štátnej správy na Slovensku vítam zneškodnenie takto nebezpečného odpadu v Rakúsku, pretože dôvera v technologickú vyspelosť, disciplínu a dôsledné dodržiavanie právnych predpisov je tam vyššia, než u nás na Slovensku.
V sebachvále pokračuje minister ďalej tvrdením, že „historicky sme zaznamenali najvyšší pokrok odstraňovania envirozáťaží. Dokázali sme uzavrieť desať najproblematickejších skládok len v minulom roku.“
Uvedených desať skládok však patrí medzi tie, ktoré dlhodobo nemali schválené tzv. Plány úpravy skládky, prípadne mali byť už dávno uzatvorené a zrekultivované. Samotnému fyzickému uzatvoreniu a rekultivácii skládok predchádza náročný proces prípravy projektovej dokumentácie, ako aj povoľovacie konanie, ktorému predchádza aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Tento proces sa nezačal zásluhou ministra Tarabu, ale na základe požiadaviek Európskej komisie.
Vážna envirozáťaž sa nerieši
Ak sa pozrieme na zoznam skládok uvedených v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 12. septembra 2024, nachádzajú sa v ňom environmentálne oveľa problematickejšie lokality, než tie, o ktorých minister tvrdí, že boli uzatvorené. Na základe mojej vlastnej skúsenosti môžem konštatovať, že areál Vlčích horách pri Hlohovci, pozostávajúci z viacerých skládok, je v podstatne horšom stave než skládky uvádzané ministrom. Tento areál so státisícmi ton protiprávne navezeného odpadu, vrátane nebezpečného odpadu, je, žiaľ ukážkou politického krytia prevádzkovateľa zo strany najvyšších predstaviteľov vtedajšej vlády. Nemám žiadnu vedomosť, že by sa minister Taraba zaoberal riešením dekontaminácie tohto areálu, ktorého sanácia by si vyžiadala investície v desiatkach miliónov eur.
Na záver ešte jedno alarmistické tvrdenie: podľa ministra Tarabu „stojí pred Slovenskom naozaj najakútnejšia úloha vystavať vlastné spaľovacie kapacity pre nebezpečný odpad, pretože v opačnom prípade Slovensko bude naďalej vystavené degradácii životného prostredia a kvality spodných vôd".
Zo strany ministra Tarabu ide o neopodstatnené strašenie degradáciou životného prostredia a podzemných vôd. Skutočné príčiny týchto problémov sú dlhodobo známe a nesúvisia s absenciou spaľovní. Hlavným problémom je nesprávne, často aj protiprávne nakladanie s odpadmi, odpadovými vodami, chemickými látkami a pesticídmi v poľnohospodárstve. Tento stav je zároveň dôsledkom nedostatočného dohľadu a kontroly zo strany orgánov štátnej správy, ako aj slabou vymožiteľnosťou práva na Slovensku.
Čo sa týka potreby vlastných spaľovacích kapacít pre nebezpečný odpad, je nevyhnutné najprv vypracovať dôkladnú analýzu potreby zariadení na spracovanie nebezpečných odpadov a to v súlade s opatreniami schválenej Stratégie odpadového hospodárstva SR do roku 2035.
Monika Medovičová
Priatelia Zeme - SPZ
Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Odpady-portal.sk. Bold a medzititulky: redakcia.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.