Pripravované CEZO v areáli Slovnaftu by mohlo zásobovať teplom až 200-tisíc domácností. Povoľovací proces ešte prebieha.
Slovnaft pri pripravovanom Centre energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) počíta s ročnou kapacitou 220-tisíc ton. Zariadenie má v areáli rafinérie spracovávať odpad z komunálnej aj priemyselnej sféry vrátane niektorých kvapalných odpadov a kalov.
Projekt predstavila na konferencii ODPADY 2026 v Žiline Barbora Čerňanská, manažérka spoločnosti SLOVNAFT, ktorá má na starosti projekt CEZO. Prednáška odznela 18. júna v bloku venovanom energetickému zhodnocovaniu odpadov.
V článku sa dozviete:
- čo má CEZO spracúvať a akú ročnú kapacitu Slovnaft plánuje,
- prečo Slovnaft nestavia recykláciu a energetické zhodnocovanie proti sebe,
- koľko priemyselného odpadu firma považuje za vhodné na termické spracovanie,
- ako bude fungovať fluidné lôžko a prečo si vyžiada predúpravu odpadu,
- koľko domácností by mohlo CEZO zásobovať teplom a čo získa rafinéria,
- prečo Slovnaft vníma povoľovanie ako jednu z hlavných neistôt projektu,
- ako sa povoľovanie posunulo po súhlasnom stanovisku EIA a čo bude nasledovať.
Čerňanská projekt zasadila do širšej stratégie skupiny MOL. Podľa jej slov skupina nevníma odpad iba ako materiálový vstup pre recyklačné projekty, ale aj ako možný zdroj energie pre rafinérie a petrochemické prevádzky, ktoré patria medzi veľkých spotrebiteľov tepla a elektriny.
Recykláciu a energetické zhodnocovanie nestavia proti sebe
Jednou z tém, ku ktorým sa Čerňanská v prezentácii opakovane vracala, bol vzťah medzi recykláciou a energetickým zhodnocovaním. Odmietla argument, že budovanie nových kapacít na energetické využitie odpadu musí automaticky znamenať ústup od recyklačných cieľov.
„Som presvedčená, že recyklácia a energetické zhodnocovanie odpadu by mali ísť ruka v ruke a mali by byť partnermi v celkovom koncepte spracovania odpadov,“ uviedla Barbora Čerňanská.
Poukázala pritom na rozdiel medzi súčasnou mierou skládkovania a cieľom pre rok 2035. Slovensko má najneskôr vtedy znížiť podiel komunálneho odpadu ukladaného na skládky na maximálne 10 %. Aktuálna projektová stránka Slovnaftu uvádza, že v roku 2024 skončilo na skládkach približne 38 % komunálneho odpadu.
Slovnaft vidí priestor najmä pri priemyselnom odpade
Hoci súčasťou vstupov do CEZO má byť aj odpad z komunálnej sféry, Čerňanská zdôraznila najmä priemyselný odpad.
Podľa údajov, ktoré prezentovala, vzniká na Slovensku približne 12 miliónov ton priemyselného odpadu ročne. Slovnaft na základe vlastných analýz odhaduje, aký podiel je vhodný na termické spracovanie.
„Podľa našich analýz sú približne dva milióny ton z tohto množstva vhodné na termické spracovanie,“ uviedla Čerňanská.
Firma podľa nej modelovala viacero scenárov budúceho vývoja produkcie odpadu, miery recyklácie aj skládkovania. Záverom interných analýz Slovnaftu je, že na slovenskom trhu zostáva priestor nielen pre pripravované CEZO, ale aj pre ďalšie zariadenia.
Finálne stanovisko EIA medzitým spresnilo aj predpokladanú skladbu vstupov. Pri maximálnej kapacite 220-tisíc ton ročne dokument počíta približne so 118-tisíc tonami odpadu z komunálnej sféry, 77-tisíc tonami priemyselného odpadu a 25-tisíc tonami nebezpečného odpadu, najmä kalov.
Fluidné lôžko potrebuje predúpravu
Jedným zo základných rozdielov oproti roštovým zariadeniam na energetické využitie odpadov (ZEVO), aké fungujú napríklad v Bratislave či Košiciach, má byť použitá spaľovacia technológia.
Slovnaft plánuje použiť fluidné lôžko. To podľa Čerňanskej kladie väčšie nároky na vlastnosti vstupného materiálu a vyžaduje komplexnejšiu predúpravu.
Barbora Čerňanská v diskusii na konferencii Odpady 2026 | Foto: Denník ODPADY-PORTAL„To, čím je naša technológia špecifická a čím sa odlišuje od roštových ZEVO, je potreba relatívne komplexnej predúpravy odpadu,“ uviedla Čerňanská.
Projekt preto počíta s drvením, dopravníkovými systémami a separáciou jednotlivých materiálov. Čerňanská uviedla, že pred energetickým zhodnotením sa majú oddeľovať železné aj neželezné kovy a vybrané plasty. Osobitne spomenula PVC, ktorého obsah je z technologického hľadiska nežiaduci.
Tento princíp potvrdzuje aj záverečné stanovisko EIA. Dokument počíta so separáciou kovov, optickým triedením a vylučovaním nežiaducich materiálov vrátane odpadu s obsahom PVC. Samotnou spaľovacou jednotkou má byť fluidný kotol s cirkulujúcim lôžkom.
Čerňanská ako referencie spomenula rakúske zariadenia v Lenzingu a Linzi. V Lenzingu funguje zariadenie využívajúce fluidné lôžko, ktoré ročne premieňa na energiu viac ako 300-tisíc ton odpadov. Obe technológie súp bezzapachové a s minimálnymi emisiami.
Slovnaft už skôr prezentoval aj prevádzku LINZ AG s kapacitou približne 275-tisíc ton ako technologickú referenciu pre pripravované CEZO.
Vyrobenú paru chce spotrebovať rafinéria
Energetickým výstupom CEZO má byť teplo aj elektrina. Primárnym odberateľom tepla by bol samotný Slovnaft.
Zostáva vám 40% na dočítanie↓
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Ak máte záujem o predplatné, pokračujte prosím kliknutím na tlačidlo nižšie.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.