NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN
Úvod
Login

Seminár Odpady 2011 a jak dál? (I. časť)

Dňa 25.5.2011 sa uskutočnil v kongresovom centre Výstaviska BVV v Brne odborný seminár "ODPADY 2011 JAK DÁL? s podtitulom „Spaľovne odpadov stavať alebo proti nim bojovať?". Organizátorom seminára bolo Združenie prevádzkovateľov technológií pre ekologické využívanie odpadov. Tohtoročný seminár mal rekordnú účasť, prednášky pozvaných odborníkov si prišlo vypočuť 125 účastníkov. Na seminári sa popri českých zástupcoch prezentovali aj odborníci zo zahraničia.

Seminár Odpady 2011 a jak dál? (I. časť)

  • Publicistika |  30.05.2011 |  Ing. Ľubomír Augustín, Tanzer Consulting Slovakia, s.r.o.

Ilustračné foto © Ulrich Mueller | Dreamstime.com

Na úvod vystúpil Milan Kyselák z Ministerstva priemyslu a obchodu ČR, ktorý zhodnotil energetické využívanie odpadov v ČR z pohľadu Ministerstva priemyslu. V krátkej analýze súčasného stavu uviedol, že v ČR sa energeticky spracováva necelých 700 000 ton odpadov ročne (z toho je 350 000 ton komunálnych odpadov). I napriek skutočnosti, že podiel alternatívnych palív a odpadu na dodávkach tepla pre domácnosti činí v ČR iba 3,22 %, ráta sa s odpadom v strategických koncepciách Ministerstva priemyslu aj v budúcnosti. V rámci energetického mixu by v roku 2030 malo byť 11% energií vyrobených z obnoviteľných zdrojov (OZE), do ktorých je zahrnutý aj komunálny odpad. Toto percento by sa mohlo zdať nízke oproti cieľom EÚ, avšak je potrebné si uvedomiť, že ČR je jednou z mála krajín, ktorá je vysoko závislá na výrobe energií z tuhých palív (42% v roku 2005). Národný akčný plán ČR pre energiu z OZE (NAP) predpokladá, že v roku 2020 bude už 1.100.000 t odpadov využívaných na výrobu tepla a elektrickej energie.

Ministerstvo priemyslu a obchodu ČR si je vedomé, že k naplneniu cieľov NAP je potrebná ďalšia podpora. Tú vidí predovšetkým v zaradení zariadení pre energetické využívanie odpadov medzi výrobcov elektriny z OZE, ktorý dostávajú podporu vyplývajúcu zo zákona o podporovaných zdrojoch energií. Ďalšími krokmi by malo byť zvyšovanie poplatkov za ukladanie odpadov na skládkach s výhľadom minimalizácie skládkovania nevyužitých odpadov do roku 2020, rozšírenie dotačných titulov a oblastí kde je možné čerpať dotácie pre energetické využívanie odpadov, zjednodušenie schvaľovacích procesov pri výstavbe zariadení na energetické využívanie odpadov a pôsobenie v oblasti osvety.

Z uvedených dôvodov 11.mája 2011 schválila vláda ČR návrh zákona o podporovaných zdrojoch energie, v ktorom dôjde k zásadnej zmene ponímania komunálneho odpadu vo vzťahu k podporovaným OZE. Za biomasu sa bude považovať aj biologicky rozložiteľná časť priemyselného a komunálneho odpadu. Podpora výroby elektrickej energie z komunálneho odpadu sa bude uskutočňovať formou ročného zeleného bonusu.

Foto © Ľubomír Augustín

Druhou prednášajúcou na seminári bola Ella Stengler, výkonná riaditeľka CEWEP (Európska konfederácia zariadení na energetické využívanie odpadov). Jej vystúpenie sa venovalo predstaveniu a pôsobeniu tejto organizácie. V súčasnosti je v Európe v prevádzke 444 zariadení na energetické využívanie odpadov (ZEVO) s celkovou spracovateľskou kapacitou 70 mil. ton odpadu ročne ( z toho je 363 členmi CEWEP). Konfederácia zastupuje svojich členov a snaží sa o to, aby dosahovali vysoké štandardy v oblasti životného prostredia, predovšetkým v znižovaní emisií prostredníctvom využívania najlepších dostupných technológií ako aj pri efektívnom využívaní energie odpadov, ktoré už nie je možné ináč využiť.

Podľa prognóz sa očakáva, že do roku 2016 sa v Európe zvýši množstvo spaľovaných odpadov o 15 mil. ton, z čoho by 4 mil. ton využívali kapacity zariadení v nových členských štátoch EÚ (polovica v Poľsku, kde je pripravených 9 projektov budovania spaľovní odpadov). Potenciál pre budovanie nových zariadení je ešte stále obrovský nakoľko v Európe sa skládkuje skoro 100 mil. ton odpadu ročne.

CEWEP je aj lobistickou organizáciou, ktorá sa angažuje predovšetkým pri schvaľovaní európskej legislatívy. Táto organizácia zohrala významnú úlohu pri zaradení spaľovania do metód zhodnocovania odpadov v rámci novej rámcovej smernice 98/2008/ES o odpadoch.

Je potešiteľné, že Ella Stengler i napriek tomu, že v tejto medzinárodnej organizácii zatiaľ nepôsobí ani jeden zástupca SR, prijala naše pozvanie na kongres Deň odpadového hospodárstva (10.11.2011).

Švajčiarsko je považované za príkladnú krajinu s vysokou, progresívnou úrovňou odpadového hospodárstva, dosahujúcu jednu z najvyšších mier materiálového a energetického zhodnocovania odpadov. Bolo preto veľmi zaujímavé vypočuť si z úst Michaela Hügiho, zo Švajčiarskeho spolkového úradu pre životné prostredie v Berne, v čom sú korene týchto nesporných úspechov.

Základ bol položený už v roku 1992, keď si Švajčiari schválili smernicu o odpadoch postavenú na štyroch pilieroch:

1. Minimalizácia odpadov priamo na miestach ich vzniku využívaním bezodpadových technológií

2. Znižovanie škodlivých látok v produktoch a procesoch

3. Posilnenie recyklácie odpadov

4. Spracovanie nevyužiteľných odpadov technológiami, ktoré neohrozujú životné prostredie

Uplatňovaním uvedenej stratégie vznikol súčasný švajčiarsky model odpadového hospodárstva pozostávajúci z recyklácie a spaľovania odpadov. K tomu, aby sa tento výsledok dosiahol, bolo potrebné zákonne zakázať skládkovanie energeticky využiteľného odpadu. Výsledky posledných rokov hovoria jasnou rečou – za obdobie 1980-2009 sa štvornásobne zvýšila miera materiálového zhodnocovania komunálneho odpadu, na súčasných 51%. Špecifické prúdy odpadov sa recyklujú vtedy, ak sú splnené 2 podmienky:

  • recyklácia je ekologicky výhodnejšia ako iné nakladanie s odpadom alebo ako výroba nového produktu

  • zároveň je hospodársky únosná (zber a zhodnotenie musia byť zaplatené)

Prečo Švajčiarsko uprednostňuje spaľovanie odpadov? Spaľovaním sa znižuje objem odpadov, získava sa z neho energia, odstraňujú sa problémové organické zlúčeniny, moderné spaľovacie zariadenia majú veľmi nízke emisie škodlivín, zvyšky po spálení sú stabilizované a vhodné na skládkovanie, zamedzuje sa vzniku emisií metánu, ktoré sa uvoľňujú pri skládkovaní rozložiteľných odpadov, získavajú a využívajú sa kovy obsiahnuté vo zvyškoch po spálení. Z uvedených dôvodov je spaľovanie odpadov široko akceptované verejnosťou.

V krajine zabezpečuje spaľovanie ďalej nevyužiteľných komunálnych odpadov 30 zariadení s celkovou ročnou kapacitou 2,8 mil. ton. Všetky zariadenia vyrábajú elektrickú energiu a dodávajú vyrobené teplo na ďalšie využitie. V roku 2009 vyrobili tieto zariadenia 1783 GWH el. energie, čo zodpovedá 3% z celkovej produkcie v krajine a dodali 3098 GWh tepla. Polovica vyrobených energií zo spaľovní sa považuje za energiu z obnoviteľných zdrojov, pričom pri výrobe elektrickej energie dosahuje podiel až 68% zo všetkých OZE.

Foto © Ľubomír Augustín

Profesor Jaroslav Hyžík je na Slovensku známy ako propagátor energetického využívania odpadov. Jeho aktivity sú rozšírené predovšetkým vo Švajčiarsku, ale v posledných rokoch sa intenzívne angažuje vo viacerých projektoch zariadení na energetické využívanie odpadov v ČR. Predmetom jeho príspevku bolo hľadanie historických počiatkov spaľovania odpadov od antických čias až po súčasnosť ako aj analýza vývoja technologického reťazca spaľovní odpadu. V samotnom závere prof.Hyžík skonštatoval, že energetické využívanie odpadov znamená preukázateľne najčistejšiu energiu získanú termicko-oxidačným procesom, desaťnásobne znižuje objem ukladaného odpadu na skládku, o 70% znižuje objem ukladaného odpadu na skládku, mineralizuje organický uhlík, inertné vlastnosti zvyškových materiálov po spálení zabezpečujú ich trvalé bezpečné uloženie do zemskej kôry alebo ich produktové využitie, energetické využitie odpadov je z hľadiska ochrany klímy vo vzťahu k CO2 na 50% neutrálne. Neexistuje žiaden rozumný dôvod prečo nevyužívať obnoviteľnú energiu obsiahnutú vo zvyškovom, inak nevyužiteľnom komunálnom odpade.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.

Diskusia (9)

  1. Marek Hrabčák31.05.2011 (08:52)
    Veľmi zaujímavý článok s množstvom podnetných informácií. Dovolím si ale otvoriť diskusiu nasledujúcou úvahou: Už v roku 2009 (Mazzanti-Zoboli) napísal, že "aj keď je prevencia vzniku odpadov na vrchole odpadovej politiky EU, súčasné stratégie a priority na úrovni EK či národných vlád sa PRILIŠ ZAMERIAVAJÚ NA RECYKLACIU. Hrozí nám, že zahľadený do recyklačných limitov a percent si nevšímame DôLEŽITEJŠIU PRIORITU PREDCHÁDZANIA VZNIKU ODPADOV." 
    Akoby sme si neuvedomovali, že EU pyramída waste hierarchy má 6 schodov a nie len 3 !
    V tomto svetle nepovažujem práve Švajčiarsko za najlepší vzor Waste Managementu. Dovolím si zopár čísel z Eurostatu: za obdobie 1995-2008 vzrástla priemerná produkcia MSW v tejto krajine z 601 na 741 kg/obyv/rok t.j. 23%. Pritom rast GDP v tomto období bol z 34 800 na 41 400 EUR/obyv/rok t.j. len 19%. WMR = Waste Metabolic Rate je pre Švajčiarsko až 1,18 čo je 4. najvyššia hodnota v Europe (priemer 0,75). Pre porovnanie má SR =0,54, ČR = 0,39. Nárast GDP o 1% spôsobí v tejto krajine 2x viac komunálneho odpadu ako na Slovensku a dokonca 3x viac ako v Česku !. A že GDP nám bude neustále rásť, o tom už pochybuje málo kto. Osobne si teda myslím, že by sme sa nemali v rámci EU porovnávať, kto najviac MSW recykluje alebo kto najviac energeticky zhodnotí, ale  kto NAJMENEJ odpadu vyprodukuje. V tomto maju naši Zelení priatelia pravdu - najlepší odpad je ten, čo nevznikne...
  2. Makatúrová31.05.2011 (11:25)
    Súhlasím s vyššie uvedeným príspevkom. Slabou stránkou riadenia odpadov na Slovensku je to, že chýba nestrannosť a nadhľad. To, čo má fungovať ako hierarchický systém, pôsobí iba ako provizórne pokusy o pretláčanie momentálnych záujmov silnejších hráčov.  
  3. Augustín01.06.2011 (12:36)
    Iste, príklad Švajčiarska nie je o predchádzaní vzniku odpadov. Je o tom, ako sa vysporiadať s vyprodukovaným odpadom. Slovensko síce patrí na chvost EÚ, čo sa týka produkcie KO ( to  však nie je dôsledok politiky predchádzania vzniku odpadov), ale nedokáže s ním nakladať v zmysle odpadárskej hierarchie. To isté platí o ČR.
  4. Marek H01.06.2011 (16:17)
    je aktuálna odpadárska hierarchia EU (tzv. pyramída) postavená správne ??? Môj osobný názor je, že nie. Podarilo sa azda skôr prijatú stratégiu v 5. alebo 6. EAP naplniť ???
    Apropo: 17 z 24 krajín EU nedokáže nakladať s MSW v zmysle tejto hierarchie, keďže v rokoch 1995-2008 nedokázalo zastaviť trvalý rast mernej produkcie MSW v kg/obyv./rok.(Kloek W 2010).
    Niekedy je potrebné sa spýtať aj cisárove nové šaty, ktorú sú vraj prekrásne, ale nikto ich nikdy nevidel...
  5. Augustín01.06.2011 (21:41)
    Predchádzaniu vzniku odpadov sa deklaratívne venovali všetky predchádzajúce smernice o odpadoch od roku 1975. Ten neúspech v oblasti prevencie sa ťahá desiatky rokov. Na to, aby klesla produkcia KO zrejme nestačia stratégie a  akčné plány. Ľudia proste budú produkovať odpad a podľa mnohých prognóz do budúcnosti tieto množstvá budú v EÚ rásť. Prúd KO však nepatrí k tým najdôležitejším, akurát je najviac na očiach a lokálni politici z jeho nakladania robia kalváriu (viď. starostka Krakovská). O moc významnejšia je prevencia v oblasti priemyselného odpadu - tam sa dajú robiť pri predchádzaní vzniku veľké výsledky.
  6. Peter Benko02.06.2011 (07:15)
    Bola by zaujímavá analýza resp. kvalitatívne a kvantitatívne porovnanie emisií pri spaľovaní odpadov v moderných spaľovniach s únikmi škodlivín do ovzdušia pri u nás tak častých požiaroch skládok. Existuje u nás vôbec nejaká štatistika požiarov skládok odpadu? Koľko odpadu takto neriadene spálime na Slovensku? Kto si trúfne povedať aké škodliviny v akých množstvách sme takto vypustili do ovzdušia? Nie je teda lepšie spaľovať odpad regulovane pri vysokých teplotách, vyčistení plynov a snáď aj využití energie odpadu na výrobu elektriny či tepla?
  7. Marek H02.06.2011 (07:53)
    Presný klinec po hlave ! Z toho ale plynie (podľa môjho názoru) jedna zásadná skutočnosť: v trhovom hospodárstve (priemyselná sféra) nie je s odpadmi (veľký) problém - čo má nejakú cenu, ihneď sa využije a nestáva sa odpadom na zneškodnenie. Rozumného hospodára predsa nie je potrebné nútiť smernicami, aby robil niečo, čo je pre jeho biznis ekonomicky výhodné...
    Bohužiaľ v komunálnej sfére je trh pokríveny dotáciami a ideologickými smernicami politikov. Nikto predsa nemôže trvalo vykonávať stratovú činnosť, raz sa dotácie vyčerpu. Paradoxne až po 20 rokoch samosprávy pochopili, že separovaný zber je nákladnejší ako prosté zneškodnenie! Pritom prehľad ekonomických nákladov pri nakladaní s odpadmi je súčasťou mnohých EU materiálov (kto to potom u nás asi prečítal ??) Akákoľvek ďalšia vložená energia a práca do procesu nakladania s odpadmi (recyklácia) predsa zvýši jeho ekonomickú náročnosť. A zadarmo dnes nie je ani práca ani energia ! Dostávame sa do podobnej slepej uličky ako s biopalivami: ak na ich výrobu spotrebujeme viac energie, ako majú vlastnú hodnotu (EROI) tak je to zvrátená investícia...
    A tie rozprávky koľko stromov zachráni tona zberového papiera či sa ušetrí CO2 už su trochu úsmevné (kde končí zberový papier zo Slovenska, či elektrošrot z EU)
    Paradoxne - lepšie výsledky OH (spomalenie rastu MSW, decupling GDP/MSW) sa dajú dosiahnuť aj bez EU smerníc a EAP (Honkog, Singapur, Vancuver, nastupuje India). Asi používajú zdravý sedliacky rozum namiesto bigotného direktívneho systému ( napr. povinné kg vy-separovaného elektrošrotu bez ohľadu na ekonomickú silu krajiny)
    Bohužiaľ, eurobyrokrati nechcú pripustiť, žeby sa mohli niečo poučiť aj od rozvojových krajín, ktoré momentálne riešia najväčší nárast MSW v histórií. A rozprávky o trvale dotovanom separovanom zbere sú im na smiech.


  8. MH02.06.2011 (08:37)
    Emisie z domácnosti :
    http://www.vesmir.cz/clanky/clanek/id/9074
    Požiare skládok:
    http://www.landfill-fire.eu.com/

  9. Augustín02.06.2011 (20:23)
    O divokom spaľovaní nehovoriac. Niektoré obce dodnes likvidujú BRKO spaľovaním, ba dokonca jedna komerčná televízia priniesla reportáž o starostovi, ktorý osobne pravidelne podpaľoval odpad vo veľkorozmerovom kontajneri a bol na to hrdý, koľko peňazí ušetril z obecnej kasy.   Čo sa týka analýz všeobecne -  sme krajina, ktorá negeneruje analytické materiály o OH a potom nevieme vyhodnocovať nakladanie s odpadmi.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.

Mohlo by vás zaujímať

Nahradí aj „pikérov“. Dve slovenské firmy naučili robota čítať odpad a predvídať

Nahradí aj „pikérov“. Dve slovenské firmy naučili robota čítať odpad a predvídať

Klasické optické triedenie už nestačí. Nové technológie majú z odpadu vyťažiť viac a zároveň znížiť počet ľudí potrebných na linkách.

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

To, čo ešte donedávna končilo na skládke alebo v komposte nízkej kvality, dnes firmy zhodnocujú ako palivo, hnojivo či surovinu.

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Uzamykateľné kontajnery či nové prúdy odpadu nič nevyriešia, keď mestá nezvládnu rast nákladov, osvetu a správanie ľudí.

X
X
X
X