Spory o český systém recyklácie elektroodpadov

Foto © Flickr.com

Pri trochu bližšom pohľade na systém recyklácie elektroodpadov v Česku to totiž vypadá, že obrovská suma verejných prostriedkov je koncentrovaná v rukách niekoľkých firiem, pričom štát nemá v ruke jediný spôsob, ako ich hospodárenie kontrolovať, tvrdia autori.

Článok vychádza z rastúcich sťažností starostov na to, že sú nútení doplácať kolektívnemu systému za odovzdanie odpadu, ako aj z ich sťažností na neseriózne jednanie zo strany jedného kolektívneho systému, ktorý je v Česku (na rozdiel situácie na Slovensku – pozn. red.) dominantným, či kvázi monopolným hráčom na trhu.

Systém spätného odberu starých elektrozariadení, ktorý v Česku beží už viac ako päť rokov, by mal fungovať inak. Tým skôr, že do neho prispievajú všetci, tvrdia v článku autori. Podľa českého zákona totiž každý spotrebiteľ pri kúpe akého koľvek elektrozariadenia zaplatí tzv. recyklačný poplatok, čo je podľa autorov v podstate ekologická daň, ktorú však vyberajú práve kolektívne systémy. Tých je však v súčasnosti iba šesť a každý má na starosti niektorú kategóriu odpadov, ktorú im „posvätilo“ ministerstvo, takže si de facto nekonkurujú. Výsledkom je skutočnosť, že napriek tomu, že systém by mal z hľadiska finančných tokov vynechávať obce, deje sa práve opak – kolektívny systém si od obcí vyberá poplatky za odber odpadu.

Ministerstvo životného prostredia v ČR svoj systém obhajuje tým, že sa im vďaka tomto systému podarilo vytvoriť systém nakladania s elektroodpadom, ako aj plniť ciele zberu 4 kg odpadu na osobu a rok, bez akýchkoľvek investícií štátu.

Monopoly

Autori sa zaoberajú nesúladom vysokých finančných rezerv českých kolektívnych systémov, ktoré majú na účtoch, s ich snahou vyberať ďalšie poplatky od obcí. Kolektívne systémy vysvetľujú obrovské rezervy existenciou takzvaného historického elektroodpadu, teda spotrebičov, ktoré prišli na trh ešte pred zavedením recyklačného poplatku, teda pred rokom 2005. Tieto zariadenia sa budú spracovávať ešte minimálne do roku 2025, preto je podľa nich potrebné držať si rezervu na ich spracovanie.

Český envirorezort pred šiestimi rokmi vydal vyhlášku, ktorá elektrozariadenia rozdelila do desiatich skupín a proti duchu európskej smernice prerozdeliť kolektívnym organizáciám každú skupinu na starosť. Tak vznikli monopolné kolektívne systémy, poukazujú autori. Elektrowin má na starosti veľkú a malú bielu techniku, Asekol tovar v oblasti IT, telekomunikácií a v čiernej techniky, a Ekolamp organizuje recykláciu osvetľovacej techniky. „Monopolné odrobinky“ ostali pre frimu Rema Systém (lekárske prístroje) a Retela (meriaca technika). Najmenšia firma OFO žiadnu historickú skupinu elektrozariadení nezískala.

Mafiánské praktiky?

Autori venujú veľkú časť príspevku problémom „outsidera“ spracovateľa elektrozariadení, ktorým je spoločnosť D+P Rekont. Tá vznikla zo súkromných investícií a ponúka nízke ceny za spracovanie, avšak nezískala si „priazeň“ kolektívnych systémov. Naopak, neustále čelí útokom, napríklad zo strany Asociácie Recyklátorov Elektrotechnického Odpadu (AREO) za to, že údajne „dumpuje“ ceny a porušuje tým cenové pravidlá. Protimonopolný úrad však ich žalobu jednoznačne odmietol.

Ďalší útok prišiel od advokátskej kancelárie Kořán a Fiřt, ktorá zastupuje spoločnosť Asekol (Asekol tento rok vstúpil aj na slovenský trh – pozn. red.). Asekolu údajne prekáža, že D+P uzatvára zmluvy o odbere elektroodpadu priamo s obecnými úradmi a bezplatne preberá staré elektrozariadenia a zadarmo. Advokáti Asekolu tvrdia, že spoluprácou s obcami D+P Rekont porušuje zákon.

Prečo to nevadí zakladateľom?

„Človek by asi rád platil za recykláciu elektroodpadu, ak by mal istotu, že budú slúžiť ekologickému zlikvidovaniu odpadov, a nie, že sa budú na nejakých účtoch hromadiť miliardy. Otázka znie: prečo táto prax nevadí výrobcom elektroodpadov?“, uzatvárajú svoj príspevok autori.

Odkazy

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.