Dvořák Hager & Partners
MEVA SK
INISOFT

Skryté dopady zákazu plastových tašiek

Viac ako dve desiatky miest v Spojených štátoch sa rozhodli zakázať plastové tašky používané v obchodoch, v niektorých prípadoch dokonca aj papierové vrecká. Ide buď o úplný zákaz alebo ich spoplatnenie. Cieľom je podporiť používanie opakovane použiteľných tašiek. Aj ďalšie mestá zvažujú podobné kroky, avšak takéto opatrenia obsahujú skryté náklady, ktoré sú v realite prakticky ignorované, informuje portál wasteandrecyclingnews.com.

Skryté dopady zákazu plastových tašiek

© Flickr.com

Spotrebitelia uprednostňujú možnosť výberu a väčšina si vyberá plastové tašky z dôvodu pohodlia, väčšej sily a možnosti rozmanitého ďalšieho využitia. Neoficiálne prieskumy však poukazujú na to, že dôsledkom tohto kroku je, že mestám so zákazom tašiek klesol počet nakupujúcich. Naopak okolité mestá a obce prosperujú zo zákazníkov, ktorí sa rozhodli sem dochádzať.

Na rozdiel od mýtu šíreného zástancami ochrany životného prostredia a ďalších odporcov plastových tašiek, tieto tašky samotné sú len zriedka použité iba jeden krát. Naopak, krátko potom, čo igelitové tašky v rámci marketingu dorazili do obchodov, ľudia našli plejádu ďalších možností ako ich znova využiť.

Môžeme ich vidieť ako tašky na odpad, plnia funkciu smetných košov v autách či kúpeľniach, dobre poslúžia pri prechádzke so psom. V ďalších prípadoch slúžia napríklad na prenos šatstva do čistiarne či na ochranu drobností skladovaných v garážach a podkroví. Bez týchto plastových tašiek budeme pravdepodobne nútení kupovať viac nových odpadových vriec na kompenzáciu.

V obchodoch, kde už tento zákaz platí, zákazníci preukázali svoju kreativitu a na odnesenie svojich nákupov začali používať tenké igelitové vrecká z oddelení zeleniny, či pečiva. Avšak v zdvojenej alebo aj viacnásobnej vrstve, aby tak zabránili pretrhnutiu. A toto sa už dá nazvať odpadovou nočnou morou a skutočným plytvaním zdrojmi.

Článok ďalej hodnotí reálnu recykláciu plastových tašiek, ktorá je v súčasnosti na vzostupe. Množstvo menších obchodníkov má pri vchodoch do svojich predajní pristavené boxy na recyklovanie, aby tak podporili samotnú recykláciu plastových tašiek.

Tá sa od roku 2005 zvýšila o 31 percent. Tento nárast je viac ako deväťkrát vyšší než 3,4 percentné zvýšenie využitia všetkého tuhého komunálneho odpadu od roku 2005 do roku 2009, vychádzajúc z údajov, ktoré poskytuje americká EPA. Recyklácia tenkých fólií, ktorá zahŕňa aj plastové tašky a obaly výrobkov, vzrástla v roku 2009 na odhadovaných 854 miliónov libier (388 miliónov kilogramov). Zákaz tašiek však pravdepodobne zníži motiváciu pre tých, čo sa snažia recyklovať.

Ďalšia ekonomická nevýhoda? Najväčším výrobcom opakovane použiteľných tašiek je Čína. Naopak, tisíce amerických pracujúcich má zamestnanie vďaka výrobe plastových tašiek priamo v USA. Teda mestá, ktoré podporujú zákaz plastových tašiek, tak nepriamo odovzdávajú Číne kontrolu nad ďalším odvetvím priemyslu, zatiaľ čo ohrozujú pracovné miesta doma v Amerike, uvádza portál.

Opakovane použiteľné tašky predstavujú aj zdravotný problém. Pri použití na prepravu mäsa, hydiny alebo rýb, môže krv a iné tekutiny vsiaknuť do materiálu. Ak samotná taška nie je pravidelne čistená a správne skladovaná, rôzne baktérie (vrátane E.coli) majú šancu usadiť sa a začať vytvárať plesne. Ďalšie používanie tak môže kontaminovať jednak jedlo samotných užívateľov, tak isto aj potraviny ďalších ľudí, nakoľko kontaminované tašky prichádzajú do styku s nákupnými vozíkmi či pokladňovými pásmi.

V skutočnosti bolo už niekoľko prípadov ochorenia bolo spojených s opakovane použiteľnými taškami. Je pravda, že tie sa síce dajú umyť, či inak vyčistiť, takéto procesy však výrazne skracujú ich životnosť. Špinavé a opotrebované tašky tak zakončujú svoju púť na skládkach odpadov.

Smutnou realitou je fakt, že väčšina tlakov na zákaz plastových tašiek sa zakladá na nepravdivých alebo nesprávne interpretovaných dátach. Napríklad zástancovia zákazu v meste Austin v Texase tvrdia, že plastové tašky tvoria veľkú časť odpadu odhadzovaného na verejnosti, najmä v okolí pozemných komunikácií. Bob Gedert, riaditeľ mestského oddelenia obnoviteľných zdrojov, dosvedčil pred mestskou radou, že nedávna štúdia "ODPADY v Amerike" poukázala na 2,2 % podiel plastových tašiek v mestskom odpade.

Spoluautor štúdie však písomne reagoval na toto vyhlásenie tvrdiac, že jeho štúdia takého čísla nikde neuvádza ! Naopak, plastové tašky predstavujú len 0,6 % z celkového objemu odpadu! Dokonca aj číslo 0,6 percent je vysoké, pretože zahŕňa aj iné typy plastového odpadu, ako sú priemyselné balenie, či vrecia na odpad. V skutočnosti národná štúdia z roku 2009 - Keep America Beautiful – nezaradila jednorazové plastové tašky ani do svojho zoznamu top 10 zdrojov odpadu.

Plastové tašky tak tvoria skôr tú menšiu časť našich omnoho väčších problémov s odpadmi. A tak každé mesto, ktoré zakazuje plastové tašky, prichádza o nakupujúcich, obchody a pracovné miesta po celej krajine, s minimálnym alebo dokonca žiadnym prínosom pre životné prostredie. Bohužiaľ: nesprávne dáta v nesprávnych rukách...


Diskusia (0)

  1. Milos Veverka24.02.2012 (23:37)
    Vaz. redakcia,
    prepacte, ale vo vasom clanku sa vyskytuje viacero nezmyslov a polopravd. Chcem vyzdvihnut 2 z nich:
    1. z bakterii nemozu vzniknut plesne - to je skor chyba urovne zakladnej skoly :-)
    2. podstatne zavaznejsi - vyskyt jednorazovych tasiek vo volne pohodenom odpade je v SR podstatne VYSSI, ako uvadzate vy.
    V r. 2005 sme analyzovali littering v SR (Analyza volne pohodeneho odpadu v SR), kde v mnohych lokalitach jednorazove igelitky a sacky tvorili spolu (HDPE folie + LDPE folie) nasledovny podiel na celkovom volne pohodenom odpade (littering):
    - obytne casti miest: od 1,5 hm.% (6,8 obj.%) do 8,4 hm.% (19,0 obj.%)
    - extremom z analyzovanych lokalit bol NP Mala Fatra - lokalita Starhrad, kde igelitky tvorili az 14,5 hm.% (19,3 obj.%) !!!
    - littering pri cestach - od 2,4 hm.% (7,4 obj.%) do 15,4 hm.% (15,8 obj.%).
    Studia je dostupna na:
    http://www.cepta.sk/documents/Zalohovanie/Analyza%20litteringu%20v%20SR%202005-vysledna%20sprava.pdf,
    pozrite si prilohy (od str. 42), tam su aj igelitky, v hlavnom texte je frakcia igelitiek pre jednoduchost zhrnuta medzi "ine plasty". 
    Takze v prevaznej vacsine pripadov sa ziskane data RADOVO lisia od vami uvadzanych 0,6 %!!! Ak sa prejdete po Slovenskej krajine (staci po sidliskach), tak aj letmy pohlad vas uvedie do rozpakov pri cisle 0,6 % :-).
    Prepacte, ale taketo tendencne clanky vobec nedavaju na pravu mieru problem jednorazovych plastovych tasiek a problematiku bezbreheho konzumneho zivotneho stylu. Skor by som povedal, ze narobia viac skody ako osohu. To uz aj sektor jednorazovych tasiek je pre obalarsky priemysel taky zaujimavy, ze sa uchyluje k takymto praktikam? To fakt musi dojst ropa a ludstvo tvrdo narazit, aby zmenilo svoj v sucasnosti dost zvrateny a plytvavy zivotny styl?
    S pozdravom a prianim len samych objektivnych a netendencnych clankov

    Milos Veverka

  2. Rudolf Pado 25.02.2012 (09:20)

    Neviem, co chcel povedat autor tohto clanku tymto clankom? Na mnohe veci reagoval p. Veverka, cize nebudem ich opakovat.  Uvediem len nasledovne ake sekundarne problemy igelitove tasky vytvaraju:

    - Su podstatnbou zlozkou brehovych porastov vychodoslovenskych riek, co iste nezlepsuje esteticky vizual krajiny a vypoveda  turistom  o mentalnej urovni tejto krajiny. Praktiocky nnexistuje system ako vycistit stovky kilometrov riecnych brehov, ak neratam zufalu akciu MZP SR "Vycistime si Slovensko." Tato tototi neriesi priciny ale dosledky.

    - Idelitove tasky ovyplyvnuju vzorce spravania sa prirodnych druhov resp. zapricinuju ich priamu umrtnost. Igelitove tasky sa stai sucastou hniezd napr. bociana a su zaznamenane pripady uhynu tohto druhu pri zamotani sa do materialu tasky. V Kvacianskej dokline bol pred niekolkymi rokmi najdeny uhynuty vyse 200 kg medved a pri jeho pitve sa ukazalo, ze mal zabandazovany zaludok igelitovou taskou, co mu branilo prijimat potravu.

     

             

     

     

  3. Marek Hrabčák26.02.2012 (09:59)
    Diskutujme teda, ak máme na to priestor:

    Takže pán Veverka - treba pozorne čítať - NIKDE sa v pôvodnom článku nepíše o Slovensku, ale o plastových taškách v Spojených štátoch !!! Takže Vaše rozhorčenie nie je namieste, treba len poriadne čítať. A k plytvaniu zdrojov - v tom bohužiaľ s Vami nesúhlasím, Hubertov peek zatiaľ pre žiadnu surovinu vo svete nenastal...
    RECYKLACIA je prostriedok, nie CIEL.
    To že autor pôvodného článku (stači gugliť, najdete si ho na webe) poukázal na SVOJ názor na problém plastových tašiek ešte neznamená, že TENTO NÁZOR by mal byť zakázaný či zatracovaný.
    Osobne  súhlasím minimálne s posledným odstavcom pôvodného článku.
    Naoak, nesdieľam Vaše názory na obalový priemysel. Len vďaka nemu nekončí v Europe v koši 50% potravín ako je tomu v rozvojových krajinách. Tie obaly maju totiž aj ´dalšie funkcie, ako plniť naše odpadokové koše...

    RE: R. Pado - súhlasím s Vašími argumentmi, ale ako pišete sú to sekundárne problémy. Zamysleli ste sa niekedy, koľko žiab zahyne na jar pod kolesami aut alebo koľko drobných zvierat končí život na našich diaľniciach ? Zastavíme teraz premávku na diaľniciach ? Je to kruté, ale je to DAŇ za náš (konzumny) život. Vnímam problém litteringu ,taktiež mi vadí v prírode, ale je to vec VYCHOVY obyvateľstva a nie kolektvnej viny a plošného zákazu.
    To, že časť obyvateľstva okamžite rozbije každú novú autobusovú zastávku či posprejuje vynovenu fasádu budovy ešte predsa neznamená, že zakážeme predávať spreje či kladiva.



  4. Rudolf Pado 27.02.2012 (10:38)

    1. Zaby: Nakolko v 10-12 rokoch som na zabach a netopieroch zacinal, musim Vas ubezpecit, ze pocet zachranenychb ziab za niekolko desiatok rokov nasobne vzrastol. Problem ziab dnes nie je doprava, ale predovsetkym zanik biotopov, vplyv UVziarenia ...

    2. Zver: ak by sa v pripde dialnic dodrziavali technicke normy, tak ziadna zver nezahynie. Dialnica ma byt oplotena a jej okolie ma byt chranene zelenymi pasmi (nieb prerastenymi sadenicami z vypredaja). U nas je to s dialnicami rovnako ako z MVE - najhorsou castou stavby je rybovod. Ono to vzdy, ked investor predlozi pekne nakresy a EIA, tak to tam ma nakreslene uzasne, vsetko je zelene ... len realizacia je akosi mimo. Cize nie je problem so zverou je problem so zatvaranim prislusnych investorov, projektantov a funkcnej kontrole.

    3. O vychove pocuvame 20 rokov. Kolko este - 100 rokov? 100 rokov budeme vyvhopvavat faciarou, hovorit o tom, kde sa nesmie fajcit, ze ak dsadnem do auta nemam matz vypite ..., a odbavime to napomenutim, symbolickymi pokutami ...   Vo vsetkych vyspelych demokraticky krajinach sa neprecenuje vyznam vychovy, ale vsetky  nastroje su osvetovo- represivne. Vsetci ludia vedia,m ze odpad sa v do prirody nevyhadzuje.

    4. Nereagovali ste na externalitu - kto ma a za ake financne prostriedly cistit verejne priestranstva, stovky kilometrov riek? Netyka sa to taziek, ale v niektorych vychodoslovenskych riekach sa uz kusky plastov stali sucastou riecnych sedimetov. Isty povodiar sa k tomu vyjadril na konferencii, ze raz bude stroj, ktory to bude odsavat, cistit a ciosty sediment vrati na dno ... no, nemam sil niekomu vysvetlovat co je bentos  a ako fnguje dynamika riecneho koryta ...           

  5. Marek Hrabčák27.02.2012 (22:03)
    K 2. presne toto som chcel napísať už v  pôvodnej odpovedi: KEBY....
    keby sa všetko v tomto štáte Dánskom postavilo a kontrolovalo ako sa má !, tak sme niekde inde aj s waste managementom.
    To ale presne (aspoň podľa mňa) možno aplikovať aj na obaly - len preto, že časť obyvateľstva voľne pohadzuje odpad po okolí nie je ešte dôvod na totálnu represiu pre zvyšok slušného obyvateľstva, ktoré svoj odpad triedi a zneškodňuje v súlade s praxou.
    K 3. Taktiež súhlas - 20 rokov počúvam o krajine bez skládok, recyklácii a zero waste a kde nič tu nič ! Alebo sme kupili STIHLa a zabudli naliať benzín ???
    Ono ale tie vyspele demokraticke štáty nie sú príliš veľkým vzorom - vid nedávne príspevky na tomto webe (alebo kdekoľvek inde) o nedodržiavani Smerníc v Grécku, či o nedostatočnej implementacii 2008/98 v polovici krajín EU alebo vývoze WEEE do Afriky...
    Nie sme najhorší v EU !
    K 4.- externality sú ťažký kaliber - kde su ich hranice ? okres ? kraj ? štát ? EU?  toto riešia aj inde po EU:  http://ekolist.cz/cz/zpravodajstvi/zpravy/sasove-si-stezuji-na-naplaveny-odpad-z-ceska

    Takže radšej k druhej časti otázky - ako lokalpatriot to nerád píšem, ale skutočne je to problém (hlavne) Východu. Prečo ?- to hádam stačí nazvať demografickým zložením obyvateľstva...
    (ale ja nie som splnomocnec vlády pre menšinové otázky, aby som toto riešil)

    K ekonomike verejných priestranstiev a obecne k ekonomiek OH v našich samosprávach radšej na inom fore.

  6. Marek Hrabčák18.03.2012 (17:58)
    Niekomu stačí zdravý rozum,
    iný na to potrebuje štúdiu:
    http://ekolist.cz/cz/zpravodajstvi/zpravy/studie-zakaz-plastovych-tasek-byl-v-rozporu-s-vnitrnim-trhem-eu

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Jozef Kozák: Férové podmienky pre všetkých

Jozef Kozák: Férové podmienky pre všetkých

Spoločnosť SEWA a.s. je počtom členov najväčšou z kolektívnych organizácií, ktoré pre výrobcov a dovozcov elektrozariadení zabezpečujú plnenie povinností vyplývajúcich z regulácií trhu s odpadmi. O fungovaní kolektívnej organizácie SEWA a problémoch vyplývajúcich zo súčasnej legislatívy sme hovorili s výkonným riaditeľom SEWA, a.s. Jozefom Kozákom. Rozhovor vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo vo februári 2012.

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 2018/12

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 2018/12

Čo obsahuje decembrové vydanie mesačníka o odpadovom hospodárstve s prílohou pre energetikou ENERGO?

Zrušte recykláciu plastov, ak máte funkčný systém odpadového hospodárstva, tvrdí švajčiarsky vedec

Zrušte recykláciu plastov, ak máte funkčný systém odpadového hospodárstva, tvrdí švajčiarsky vedec

Recyklácia plastov sa vyznačuje takmer najnižšou mierou ekologickej efektívnosti a oproti recyklácii väčších elektrospotrebičov a elektroniky je 18-krát menej účinnejšia.