Keď opozícia útočí zľava

Nič nebráni tomuto mechanizmu, aby – keď ho máme pri uráne – sme ho mali mať aj pri nadregionálnych skládkach. Môžeme ho mať úplne kľudne aj pri skládkach nebezpečného odpadu. Je tam ambícia (vlády – pozn. aut.) vstúpiť do stavebného zákona. Takisto nie je dôvod, aby pri veľkých developerských projektoch práve takéto prosté hlasovania zastupiteľstiev, to znamená ľudí, ktorí sú priamo zvolení v tom-ktorom území, prípadne ich mestských alebo župných orgánoch, do toho dokázali vstúpiť.

Inými slovami, aby nie komplikovaným procesom, plným právnych kľučiek, procesom rôznych územných plánov pri veľkých veciach ľudia skutočne rozhodli, či chcú, aby tam mali niečo megalomanské postavené. To by nútilo developerov k tomu, aby sa správali priateľsky k ľuďom. Myslím si, že si to po 22 rokoch od revolúcie ľudia skutočne zaslúžia.“

Tento zámer k vládou prezentovaným snahám zmeniť stavebný zákon predniesol začiatkom mája poslanec Národnej rady SR a nový predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo v pléne počas prerokovania programového vyhlásenia novej vlády. Cieľom jeho návrhu je zaťažiť proces schvaľovania technicky náročných stavieb (vrátane skládok odpadov) tým, že verejnosť bude môcť „právom veta“ zasahovať do práva vlastníka postaviť na svojom pozemku stavbu – i napriek tomu, že dotyčný podnikateľ získal všetky úradné povolenia, vrátane kladného posudku vplyvu na životné prostredie.

Nie je to po prvý raz, čo SDKÚ-DS hýri aktivitou presadzovať do stavebného zákona prvky „diktátu“ väčšiny voči tým, ktorí chcú podnikať. Už v júni 2008 navrhli poslanci za SDKÚ-DS Jarmila Tkáčová s Viliamom Novotným, aby účastníkmi konania pri technicky náročných alebo neobvyklých stavbách boli aj fyzické osoby alebo združenia občanov dotknutých obcí.

Návrh vtedy neprešiel, ale SDKÚ-DS to nevzdávala a už v októbri toho istého roku Pavol Frešo prišiel s iným návrhom novely stavebného zákona. Podľa neho by sa pri výstavbe skládok nebezpečných aj nie nebezpečných odpadov, okrem záväzných stanovísk podľa stavebného zákona, malo vyžadovať aj súhlasné stanovisko obce, v katastrálnom území ktorej má byť umiestnená takáto stavba, ako aj súhlasné stanoviská obcí bezprostredne katastrálne susediacich, nadôvažok aj súhlasné stanovisko vyššieho územného celku (samosprávneho kraja), v územnom obvode ktorého sa takéto obce nachádzajú.

Ani vtedy návrh neprešiel, preto to Pavol Frešo skúsil o štyri mesiace znovu. Návrh sa líšil len v tom, že upúšťal od snahy podmieniť schvaľovanie výstavby skládok súhlasnými stanoviskami obcí bezprostredne katastrálne susediacich s navrhovanou skládkou. Keďže návrh opäť neprešiel, pokúsil sa ho spolu s Miroslavom Jureňom za HZDS-ĽS predložiť o osem mesiacov znovu, tentoraz neprešiel do druhého čítania len o jeden hlas.

Nie je ťažké predstaviť si, čo by sa dialo, ak by návrhy SDKÚ-DS v pléne prešli. S najväčšou pravdepodobnosťou by sa „zarezala“ akákoľvek výstavba technicky náročnejších stavieb na Slovensku. Nielen na nové skládky odpadov, ale i ekologické spaľovne odpadov by Slovensko mohlo zabudnúť, pretože skúsenosť potvrdzuje, že ak má verejnosť možnosť nesúhlasiť s konaním svojho suseda, tak to patrične využíva. Poslanci obecných zastupiteľstiev sa tejto „páky ľudu“ boja.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.