EK: Náklady na neimplementovanie odpadovej legislatívy sú 90 mil. eur

Ilustračné foto: Dreamstime.com   

Cieľom štúdie bolo poukázať na náklady (straty), ktoré z vyššie uvedeného dôvodu vznikajú v rámci celej EÚ. Tieto náklady teda nepredstavujú sumu peňazí, ktoré by sa mohli ušetriť, ak by sa tieto právne normy plne neimplementovali a ani sumu peňazí, ktoré sú ešte potrebné na plnú implementáciu všetkých EÚ už prijatých právnych noriem pre oblasť životného prostredia. Celkom bolo v rámci štúdie posudzovaných viac ako 300 platných nariadení a smerníc EÚ, ktoré je potrebné plne implementovať do roku 2015 resp. 2020.

Náklady (straty) vznikajúce ako dôsledok neúplnej implementácie platnej legislatívy EÚ pre oblasť životného prostredia vyčíslené po jednotlivých základných sektoroch:

• odpady - 90 miliárd EUR/rok

• biodiverzita a ochrana prírody – 50 miliárd EUR/rok

• ochrana vôd – 5 až 20 miliárd EUR/rok

• ochrana ovzdušia – 20 až 45 miliárd EUR/rok

• chemikálie – 4 až 5 miliárd EUR/rok

• hlučnosť – 0 až 40 miliárd EUR/rok

Spolu: rádovo 200 – 300 miliárd EUR/rok.

Konkrétne v prípade odpadov náklady (straty) vo výške 90 miliárd Euro ročne predstavujú rozdiel medzi finančným vyjadrením súčasného stavu implementácie legislatívy EÚ v oblasti životného prostredia (bez jeho ďalšej zmeny, status quo) a stavu úplnej implementácie všetkých dotknutých právnych noriem pre oblasť životného prostredia v rámci celej EÚ najneskôr do roku 2020. Súbor týchto právnych noriem zahŕňa:

• požiadavky na skládky odpadov

• ukladanie biodegradovateľných odpadov na skládky

• recyklácia papiera, kovov, plastov a skla

• recklácia odpadov z obalov

• recyklácia odpadov vznikajúcich v stavebníctve

• recyklácia akumulátorov a batérií

• spracovanie starých vozidiel

• odpady z elektrických a elektronických zariadení

• odpady z iných zdrojov

• preprava odpadov

• predchádzanie vzniku odpadov, znovupoužitie a recyklácia

Do vyššie uvedených nákladov (strát) boli v rámci štúdie premietnúté nákladové položky súvisiace so životným prostredím, zdravím obyvateľstva, technologickými inováciami, konkurencie schopnosťou, vedľajšími efektmi (napr. produkcia skleníkových plynov pri výrobe), administratívnymi nákladmi v priemysle a súdnymi spormi vedenými na pôde Európskeho súdneho dvora (ESD) voči viacerým členským krajinám EÚ vrátane Slovenska.

Posledný menovaný ukazovateľ pritom vychádza z nasledovných počtov konaní, ktoré začala EK na pôde ESD voči jednotlivým členským krajinám v rokoch 2008 a 2009 a týkajúcich sa životného prostredia:

• krajiny s viac ako 30 konaniami pred ESD: Španielsko, Írsko a Taliansko

• krajiny s 20 až 30 konaniami pred ESD: Belgicko, Česká republika, Grécko, Francúzsko, Portugalsko, Veľká Británia

• krajiny s 10 až 20 konaniami pred ESD: Rakúsko, Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Maďarsko, Litva, Luxembursko, Malta, Slovensko

• krajiny s menej ako 10 konaniami pred ESD: Nemecko, Fínsko, Lotyšsko, Holnadsko, Rumunsko, Švédsko, Slovinsko

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.