Ministerstvo chce zaviesť poplatok za spaľovanie odpadu. Zaplatí ho občan.

Koniec spaľovania odpadu na Slovensku?   
Foto: redakcia   

Poplatok za spaľovanie odpadu by mal platiť – podobne ako v prípade poplatku za uloženie odpadu – posledný držiteľ odpadu. Ním je v prípade komunálneho odpadu obec, ktorá pre účel nakladania s komunálnym odpadov vyberá od občanov poplatok za komunálny odpad.

Výška poplatku by v prípade zmesového komunálneho odpadu mala byť v tomto roku 10 eur za tonu a do roku 2015 rásť každým rokom o ďalšie 2 eurá za tomu, až do sumy 16 eur za tonu odpadu.

Ministerstvo chce týmto ekonomickým nástrojom donútiť spaľovne komunálneho odpadu, aby svoje zariadenia upravili tak, aby vyrábali okrem elektriny aj teplo. Tak sú totiž určené pravidlá z únie, s cieľom, aby spaľovne stratili úniou potláčaný status „zneškodňovateľa“ a získali eurofilné označenie „zhodnocovateľa“.

Spaľovňa odpadov totiž „zhodnocuje“ odpady iba vtedy, ak zo spaľovania nielen vyrába elektrinu, ale využíva i teplo. Zároveň musí byť energetická účinnosť takéhoto zariadenia je rovná alebo vyššia ako 0.60, resp. 0.65, v závislosti od toho, kedy zariadenie získalo povolenie.

Prešporčania, vyťahujte pudilár

S tým však má dlhodobé problémy najväčšia slovenská spaľovňa komunálneho odpadu v Bratislave.

„S týmto návrhom jednoznačne nesúhlasíme“, konšatuje generálny riaditeľ bratislavskej zberovej spoločnosti OLO Roman Achimský. OLO prevádzkuje jednu z dvoch najväčších spaľovní komunálneho odpadu na Slovensku. Druhú prevádzkuje v Košiciach spoločnosť KOSIT. Podľa Romana Achimského je v predkladacej i dôvodovej správe k návrhu zákona deklarovaná jednoznačná podpora energetického zhodnocovania odpadu, ktorá má prispieť k zníženiu množstva ukladaného odpadu na skládkach. „Zavedenie takéhoto poplatku je v priamom rozpore s týmto cieľom“, tvrdí Roman Achimský.

Spaľovňa OLO v Bratislave vyrába elektrickú energiu, takže podstatnú časť komunálneho odpadu zhodnocuje. OLO má však problém s predajom tepla, čo objasňoval Roman Achimský v rozhovore pre mesačník Odpadové hospodárstvo v marci tohto roku. Dlhodobí odberatelia tepla totiž s nimi už dávnejšie ukončili spoluprácu. „Pre naše teplo nie je v súčasnosti dopyt, preto z neho musíme v turbogenerátore vyrábať elektrinu, avšak s podstatne nižšou účinnosťou“, konštatoval vtedy generálny riaditeľ OLO.

---

Čítajte: Roman Achimský: Spaľovanie potrebuje lepšie podmienky

---

Košičanov poplatok ohrozí tiež

S návrhom ministerstva nesúhlasia ani v košickom KOSIT-e. „Veľmi intenzívne budeme pripomínať, aký je rozdiel medzi spaľovňou a spaľovňou s energetickým zhodnotením odpadov. Týchto zariadení je na Slovensku veľmi málo a ministerstvo deklarovalo, že má záujem na ich rozvoji.

Nové spoplatnenie už aj tak predražuje prevádzku zaťaženú vysokými nákladmi vyplývajúcimi z prísnych environmentálnych a byrokratických opatrení.“, uviedol pre odpady.portal.sk PR manager spoločnosti KOSIT Roland Bánhegyi. KOSIT hodnotí zavedenie tohto poplatku „skoro ako likvidačné“.

Podľa KOSIT-u v zákone nie sú jasne definované návrhy zákonodarcov vo vzťahu ku spaľovniam s energetickým zhodnotením. „Okrem vybraných kusov legislatívy EÚ sú tam aj ustanovenia, ktoré považujeme za vlastnú tvorbu niekoho, kto so spaľovňami neprišiel hlbšie do styku.“, tlmočí stanovisko KOSIT-u Roland Bánhegyi.

Za problémové vníma KOSIT tiež postavenie stabilizátu (popolčeka). Za jeho uloženie na skládku sa má tiež platiť zvýšený poplatok – ako za akýkoľvek odpad, do ktorého sa „neinvestovala žiadna práca a hodnota“, objasňuje Roland Bánhegyi.

KOSIT aj OLO predpokladajú, že navrhnuté opatrenia budú mať jednoznačný vplyv na zvýšenie poplatkov pre občana. Ministerstvo však dlhodobo žiadne ekonomické dopady opatrení, ktoré navrhuje, nevyčísľuje. V prípade schválenia nových poplatkov tak musia byť občania i priemysel pripravení na zvýšenie svojich povinných výdavkov.

Energia z tepla nadovšetko?

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.