Zámer skomplikovať procesné rozhodovanie o vybudovaní skládky
odpadov poslancom SDKÚ-DS napokon nevyšiel. V treťom čítaní na
rokovaní parlamentu 31. júla ho nepodporila súčasná koalícia.

Predseda
SDKÚ-DS Pavol Frešo spolu so svojím straníckym kolegom Jozefom
Mikušom predložil ešte na júnovú schôdzu parlamentu návrh novely
stavebného zákona.
Jeho hlavným zámerom bolo od 1. novembra 2012
zapojiť do rozhodovacieho procesu o umiestňovaní skládok odpadu
priamo samosprávu a prostredníctvom nej obyvateľov obce.
Skládka ako osobitná stavba
V novele predkladatelia navrhovali vyžadovať pri územnom
rozhodnutí osobitné stanoviská k umiestneniu tzv. ostatných
inžinierskych stavieb. Tými mali byť skládka nebezpečného odpadu,
nová skládka odpadov alebo rozširovanie existujúcej skládky odpadov,
ktoré môžu prijať viac ako 10 ton za deň alebo majú celkovú
kapacitu väčšiu ako 25 000 ton, s výnimkou skládok odpadov
na inertné odpady.
Čítajte: Pavol
Frešo opäť navrhol, aby veľké skládky schvaľovali samosprávni
poslanci
Na účely územného konania, ktoré sa týka takýchto stavieb, sa
okrem záväzných stanovísk podľa stavebného zákona malo vyžadovať aj
súhlasné stanovisko obce, v katastrálnom území ktorej má byť
umiestnená ostatná inžinierska stavba, a súhlasné stanovisko
vyššieho územného celku (samosprávneho kraja), v územnom obvode
ktorého sa tieto obce nachádzajú.
Súhlasné stanovisko obcí a vyššieho územného celku (samosprávneho
kraja) by muselo byť vydané formou uznesenia zastupiteľstva.
Protiústavná novela?
Podľa Bernharda Hagera z advokátskej kancelárie NH Hager
Niederhuber Advokáti však môže byť novela v rozpore s ústavou
i s komunitárnym právom. Ústava, ani zásady európskeho
práva totiž neposkytujú priestor pre tzv. „demokratizáciu
správnych rozhodnutí“. Aarhuský dohovor napríklad priznáva
občanom a verejnosti iba právo na informácie, kontrolu a právo na
súdny proces. Neobsahuje však žiadne práva na spolurozhodovanie.
„Princíp právneho štátu požaduje transparentný a vykonateľný
rozhodovací proces. V ňom navrhovateľ, ktorý splní všetky
technické a právne podmienky, musí mať právny nárok na priznanie
povolenia“, vysvetľuje Bernhard Hager. Takzvané „demokratické
rozhodnutia“ – ako napríklad referendum alebo rozhodnutia
grémia zástupcov ľudu – sa v takomto rozhodovacom procese podľa
Hagera nepredpokladajú.
SaS tiež proti
K podobnému zisteniu zrejme dospeli i v poslaneckom
klube SaS, nakoľko ich poslanec Martin Chren predložil k návrhu
pozmeňujúci návrh, podľa ktorého by schvaľovací proces mal byť takto
skomplikovaný iba v prípade, ak proti projektu takejto stavby
podpíše petíciu aspoň 10 % voličov dotknutej obce.
„Územné konanie je preneseným výkonom štátnej správy, ktorú
vykonáva obec ako stavebný úrad. Do tohto procesného postupu obecné,
resp. krajské zastupiteľstvo nezasahuje – práve z dôvodov, aby
nebol narušený procesný postup uplatňovaný v rámci správneho
procesu.“, dôvodil v návrhu Martin Chren. Úplne odstrániť
vyjadrovanie zastupiteľstva však Martin Chren nechcel.
Podľa Bernharda Hagera má návrh ešte niekoľko iných nedostatkov,
napríklad z neho nie je zjavné, prečo rozlišuje medzi rôznymi
zariadeniami, keďže by mala platiť zásada rovnakého zaobchádzania.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.