NATUR-PACK
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Skládky odpadov by nemali byť posudzované osobitne. Novelu stavebného zákona koalícia napokon „utopila“

Zámer skomplikovať procesné rozhodovanie o vybudovaní skládky odpadov poslancom SDKÚ-DS napokon nevyšiel. V treťom čítaní na rokovaní parlamentu 31. júla ho nepodporila súčasná koalícia.

Skládky odpadov by nemali byť posudzované osobitne. Novelu stavebného zákona koalícia napokon „utopila“

Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo spolu so svojím straníckym kolegom Jozefom Mikušom predložil ešte na júnovú schôdzu parlamentu návrh novely stavebného zákona.

Jeho hlavným zámerom bolo od 1. novembra 2012 zapojiť do rozhodovacieho procesu o umiestňovaní skládok odpadu priamo samosprávu a prostredníctvom nej obyvateľov obce.

Skládka ako osobitná stavba

V novele predkladatelia navrhovali vyžadovať pri územnom rozhodnutí osobitné stanoviská k umiestneniu tzv. ostatných inžinierskych stavieb. Tými mali byť skládka nebezpečného odpadu, nová skládka odpadov alebo rozširovanie existujúcej skládky odpadov, ktoré môžu prijať viac ako 10 ton za deň alebo majú celkovú kapacitu väčšiu ako 25 000 ton, s výnimkou skládok odpadov na inertné odpady.


Čítajte: Pavol Frešo opäť navrhol, aby veľké skládky schvaľovali samosprávni poslanci


Na účely územného konania, ktoré sa týka takýchto stavieb, sa okrem záväzných stanovísk podľa stavebného zákona malo vyžadovať aj súhlasné stanovisko obce, v katastrálnom území ktorej má byť umiestnená ostatná inžinierska stavba, a súhlasné stanovisko vyššieho územného celku (samosprávneho kraja), v územnom obvode ktorého sa tieto obce nachádzajú.

Súhlasné stanovisko obcí a vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) by muselo byť vydané formou uznesenia zastupiteľstva.

Protiústavná novela?

Podľa Bernharda Hagera z advokátskej kancelárie NH Hager Niederhuber Advokáti však môže byť novela v rozpore s ústavou i s komunitárnym právom. Ústava, ani zásady európskeho práva totiž neposkytujú priestor pre tzv. „demokratizáciu správnych rozhodnutí“. Aarhuský dohovor napríklad priznáva občanom a verejnosti iba právo na informácie, kontrolu a právo na súdny proces. Neobsahuje však žiadne práva na spolurozhodovanie.

„Princíp právneho štátu požaduje transparentný a vykonateľný rozhodovací proces. V ňom navrhovateľ, ktorý splní všetky technické a právne podmienky, musí mať právny nárok na priznanie povolenia“, vysvetľuje Bernhard Hager. Takzvané „demokratické rozhodnutia“ – ako napríklad referendum alebo rozhodnutia grémia zástupcov ľudu – sa v takomto rozhodovacom procese podľa Hagera nepredpokladajú.

SaS tiež proti

K podobnému zisteniu zrejme dospeli i v poslaneckom klube SaS, nakoľko ich poslanec Martin Chren predložil k návrhu pozmeňujúci návrh, podľa ktorého by schvaľovací proces mal byť takto skomplikovaný iba v prípade, ak proti projektu takejto stavby podpíše petíciu aspoň 10 % voličov dotknutej obce.

„Územné konanie je preneseným výkonom štátnej správy, ktorú vykonáva obec ako stavebný úrad. Do tohto procesného postupu obecné, resp. krajské zastupiteľstvo nezasahuje – práve z dôvodov, aby nebol narušený procesný postup uplatňovaný v rámci správneho procesu.“, dôvodil v návrhu Martin Chren. Úplne odstrániť vyjadrovanie zastupiteľstva však Martin Chren nechcel.

Podľa Bernharda Hagera má návrh ešte niekoľko iných nedostatkov, napríklad z neho nie je zjavné, prečo rozlišuje medzi rôznymi zariadeniami, keďže by mala platiť zásada rovnakého zaobchádzania.


Diskusia (8)

  1. Hrnčiar22.08.2012 (10:29)

    Podľa zákona 24/2006 Z.z. o EIA je obec vždy dotknutou obcou a skládka odpadov podlieha minimálne zisťovaciemu konaniu (pri väčších skládkach a skládkach na nebezpečné odpady podlieha povinnému hodnoteniu). Tam má obec silné právomoci a možnosť významne vstúpiť do povoľovacieho procesu. Vrátane zastupiteľstva, občianskych iniciatív, obyvateľov obce. Všetci uvedení (teda aj poslanci obecných zastupiteľstiev) majú právo podať v tomto procese svoje stanovisko, ktoré nemôže byť nepovšimnuté a príslušný orgán sa ním musí zaoberať. Rovnako sa v procese EIA vyjadruje (resp. môže sa vyjadriť) aj VUC.

    Myslím, že keď obyvatelia obce (kraja) majú potrebu sa  zapojiť, tu majú silný nástroj. Navyše uznesenie zastupiteľstva môže starosta vetovať. A v prípade opakovaného hlasovania sa nemusí uzvesenie do procesu povoľovania skládky stavebným úradom z časových dôvodov ani dostať.

  2. Marek22.08.2012 (13:09)
    Dnes akýsi populistický politik vytiahol skládky, zajtra aktivisti vytiahnu spaľovne či WtE, o týždeň bude verejnosť proti bioplynkam...

    Nadväzujúc na predošlého diskutujúceho prikladám otázku:
    NAČO je potom proces EIA ?
    keď o každom umiestnení zariadení odpadového hospodárstva budú občania rozhodovať v referende ?

    O tom, že napr. v Anglicku sa samotná ministerka ŽP postavila proti referendu, ak existuje odborná koncepcia som písal 14.2. na tomto webe.„Domnievame sa, že „široký konsenzus“ umožňuje realizáciu aj keď niektorí nesúhlasia a nevyžaduje jednomyseľnosť medzi zainteresovanými miestnymi orgánmi“, uviedla C. Spelman.
    (Asi v o tom Anglicku inak chápu demokraciu, ako pan poslanec F.
    Mal by asi vycestovať a poučiť britskú ministerku životného prostredia, že demokracia je to, čo chcú občania, a nie odborná verejnosť ...)

    Akú úlohu zohráva vôbec naše MŽP SR - máme vôbec nejaku koncepciu regionálneho rozvoja OH ??? 
    Ako budeme nakladať s našími 1,8 mil. t kom. odpadmi ročne zajtra, o mesiac či o rok ?
    Máme inventarizáciu voľných kapacit na skládkovanie či spaľovanie v SR ? (o recyklačných kapacitách už ani nehovorím.)
    KTO zafinancuje recyklačnú infraštruktúru, keď sa Operačné programy zastavia ?





  3. Augustín22.08.2012 (18:29)
    Proti skládkovaniu, ako prevládajúcemu spôsobu nakladania s odpadmi, je potrebné bojovať, ale nie takýmto spôsobom. Skládok máme prebytok, sme skládkovacia veľmoc. Svoju energiu by mali predstavitelia samosprávy orientovať smerom k budovaniu integrovaných regionálnych systémov nakladania s odpadmi a nie navrhovaniu nesystémových opatrení.  Prax ukazuje, že samospráve nestačí proces EIA... v ňom väčšinou odsúhlasia navrhovanú investíciu (nevedia technicky vyargumentovať dôvody zastavenia výstavby). Oni potrebujú ešte druhý mechanizmus (opravný), ktorým by o investíciách  rozhodovali politicky, na základe uznesenia kolektívneho orgánu. V prípade, že by investícia vyvolala negatívne ohlasy vo verejnosti vycúvajú zo svojho predchádzajúceho súhlasu a akciu pokojne zastavia! 
  4. Mahe22.08.2012 (19:21)
    Bohužiaľ, v tom sa s Vami nezhodnem: skládkovanie je organická súčasť OH. Ale to je na dlhšiu debatu, (ak bude záujem).

    ( s istým odľahčením - aj ľudské telo má okrem ľadvín aj hrubé črevo :-))

    Načo sa potom vynaložili v minulosti štátne peniaze na rôzne mapy vhodnosti území pre skládky, ak dnes nemajú tieto dokuemnty žiadne ceny a ma o tom rozhodovať referendum občanov ?
    Načo máme stovky odbore spôsobilých osôb, ak ich práca (v Zámere či Správe) nemá cenu, ale "traja aktivisti a jedna učiteľka" rozhoduju o zamietavom stanovisku ?
    Ideme sa dopracovať na českú ekologickú frašku, keď jeden "ekológ" blokuje výstavbu diaľnice už vyše desať rokov napriek kladnému stanovisku odborníkov z CHKO ?

    Ad ISOH - kto to ma robiť ? VUCky ? MŽP ? Ako chcete prinútiť obce, aby rešpektovali Regionálne koncepcie, keď si v obecnom referende zakážu všetko vo svojom chotári ?
    Máme POH podľa krajov a ich závery sna investične akcie a už do lokálnych POH miest a obci nepremietnu. Kto za to môže ?

    A nakoniec - videl ste niekde hodnoverný materiál koľko máme po krajoch skládok, aká je ich kapacita, aká zaplnenosť a aká životnosť ?
    Rád sa poučím, ja som po takomto dokumente pátral a nenašiel.

    Zato česká CENIA niečo také publikovala pred časom - a zistila zaujímave fakty: v ktorých krajoch sa naplnia kapacity skládok za 2-3 roky, kde to je na 5 a viac rokov. Pri investičnej príprave WtE minimálne 3-5 rokov je to dosť tristné zistenie.

    Hádam nespoliehate na ekologickú  mantru (3R), že sa dopracujeme k zero waste ? Stačí jedna väčšia povodeň a máte 200 -300 000 t odpadu.


  5. Augustín22.08.2012 (21:40)
    Skládky sú nevyhnutnou infraštruktúrou OH, s tým súhlasím. Ja hovorím o prevládajúcom spôsobe nakladania s odpadom - z 1,8 mil. t KO skládkujeme 80% - s tým je potrebné niečo zásadné spraviť. Hierarchia OH je u nás postavená na hlavu. Skládkujeme, skládkujeme, potom dlho nič, niečo spálime, niečo zrecyklujeme. Proti tomuto je potrebné bojovať! Bojovať preto - lebo hovoriť a argumentovať už nestačí!
    Čo sa týka hodnoverných materiálov o skládkach - tých je ako šafránu. Predsa len niečo sa uvádza v každoročných správach o stave ŽP v SR a niečo bolo uvedené aj v POH SR 2011-2015, v prílohe č. 5. Sledujem stav zaplňovania skládok v SR, v princípe platí, že stále máme kapacít na skládkovanie dosť a v prípade potreby je možné ich kapacitu veľmi rýchlo doplniť za relatívne nízke investičné náklady. Podľa mojich informácii činila celoslovenská voľná kapacita skládok na nie nebezpečný odpad k 31.12.2011 - cca 7 mil. m3.
    Pátranie po podkladoch o skládkach  začína na úradoch ŽP, končí u jednotlivých prevádzkovateľov. MŽP SR má k dispozícii ročné hlásenia prevádzkovateľov skládok, z ktorých je možné vidieť dynamiku plnenia skládok.
     
    Riadenie odpadového hospodárstva, tvorba koncepcií a realizácia opatrení environmentálnej politiky je úlohou rezortu ŽP.
  6. Marek23.08.2012 (07:43)
    Podľa IS odpady bolo len  roku 2010 skládkovane na Slovensku 1,42 mil. ton KO a celkom až 3,72 mil ostatných odpadov.
    Porovnaním s predošlými rokmi stále platí medziročný rast cca 2-5 % (iste kríza to spomalila, ale rast je stále, uvidime po zverejnení údajov za roky 2011 a 2012)
    Skládka pracuje s objemom odpadu a nie vahou + prekryv (min 5-10%)  - dostanete sa na potrebný ročny objem cca 5,0 mil m3.
    Takže, ak su Vaše údaje správne, tých 7 mil m3 sa zaplní za 1-2 roky ?

    Ad 2: údaje o kapacitach skládok sledujem pravidelene na základe  IPKZ a z realneho zamerania ročneho prirastku v praxi - a minimalne v PSK a KSK skutočné údaje sú iné, ako to čo sa objavilo v POH SR ! Pokiaľ úrady počítajú ešte aj s kapacitou podľa stavebných povolení z rokov 1990-2000 tak sa tomu niet čo čudovať.

    Ad 3  Ak by sme sa v roku 2015 skutočne dopracovali na Slovensku do ideálneho stavu (napr. FRA: 30-30-30) - tak z  očakávaného  1,9 mil ton MSW  budeme recyklovať 630 000 t (viete o kpacitach na toto množstvo DS ?), 630 000 t pôjde cez WtE (t.j. minimálne 2-4 nové zariadenia do 3 rokov - kde ?? kto zainvestuje ? viete o rozbehnutých prípravach ?) a zvyšok 630 000 t/r ešte stále skonči na skládkach (t.j. 900 000 m3/r).
    A to sa stále bavíme o len KO ! Pripočitajte k tomu ďalšie O odpady a máte 3-násobok potrebnej kapacity.

    JEDNOZNAČNE potrebujeme riešiť OH na Slovensku, ale NIE DIREKTIVAMI politikov, ale realnou odbornou koncepciou. Ak chceme obmedziť skládkovanie, MUSIME pripraviť náhradne kapacity - inak nám to skončí v prírode, čoho sme svedkami na každom kroku !
    A poučiť sa zo zahraničia - žiadne ekonomické zázraky sa nedejú.
    (ako skončil boom kompostarni po vyshnuti prameňa z Bruselu ?)

  7. Milena Okoličányiová23.08.2012 (10:09)
    Prevádzkovateľ skládky odpadov odovzdáva Obvodnému úradu ŽP každoročne Evidenčný list skládky. V EL uvádza aj voľnú kapacitu skládky. Tak ako mu úrad vydáva povolenie na kazetu, etapu, časť etapy, uvedie potom v EL voľnú kapacitu tejto práve prevádzkovanej časti. Stalo sa aj, že prevádzkovateľ, ktorý nezískal a ani nezíska súhlas na rozširovanie skládky, uvádzal roky miliónovú voľnú kapacitu, ktorá bola len kapacitou lokality. V SAŽP COHEM máme v Databáze prevádzkovaných skládok odpadov všetky dostupné čísla. Okrem údajov z EL skládky aj údaje z IPKZ rozhodnutí, poznámky o zámeroch EIA na rozširovanie skládok. Na stránke MŽP SR sú zverejňované iba zoznamy prevádzkovaných skládok odpadov. K údajom o voľných kapacitách je potrebné pripočítať aj pripravované kapacity, preto zverejňovať všetky údaje, tak ako sú uvedené v EL, by nezodpovedalo skutočnosti.
  8. Marek23.08.2012 (19:25)
    vypracuje prevádzkovateľ skládky na základe podkladov od  inžinierskej firmy, ktorá mu zabezpečí topografické zamernaie a výpočet voľnej kubatury. Takže pre niektoré skládky netreba "otravovať" SAŽP či SIŽP, stačí prevetrať vlastný archív
    ( resp. počkať do decembra, čo nové zameriame :-),

    Inak absolútny súhlas - len k poslednej vete by som mal výhradu: 
    s pripravovanými kapacitami je predčasné počitať do doby kolaudacie stavby ! Ani kladné stanovisko EIA, dokonca ani vydané stavebné povolenie ešte neznamená výstavbu  a reálnu kapacitu !


Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Nahradí aj „pikérov“. Dve slovenské firmy naučili robota čítať odpad a predvídať

Nahradí aj „pikérov“. Dve slovenské firmy naučili robota čítať odpad a predvídať

Klasické optické triedenie už nestačí. Nové technológie majú z odpadu vyťažiť viac a zároveň znížiť počet ľudí potrebných na linkách.

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

To, čo ešte donedávna končilo na skládke alebo v komposte nízkej kvality, dnes firmy zhodnocujú ako palivo, hnojivo či surovinu.

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Uzamykateľné kontajnery či nové prúdy odpadu nič nevyriešia, keď mestá nezvládnu rast nákladov, osvetu a správanie ľudí.

X
X
X
X