V rozhovore
sa debatovalo i o problematike zhodnocovania bioodpadov,
redaktor položil Ing. Magulovi otázku: „
Najviac
projektov sa v súčasnosti podáva na zhodnocovanie bioodpadu.
Veľmi často je ich súčasťou nákup drahých fermentorov, ktoré považujú
za prebytočnú investíciu už aj niektoré environmentálne združenia.“
Ing. Dušan Magula reagoval odpoveďou: „S fermentormi som
sa v Rakúsku vôbec nestretol, zrejme to na Slovensku niekto
presadil. Mimochodom, my sme si vo firme robili kalkuláciu takéhoto
projektu na BRO (biologicky rozložiteľný odpad – pozn.red.)
a vyšli nám náklady sto eur na tonu bioodpadu. Zaujímalo by ma,
kto tieto kalkulované náklady uhradí. Skončí to tak, že fermentory
nebude nikto prevádzkovať, pretože to bude drahé“.
Zhodnocovať bioodpad bude povinné
Separovanie zberu a zhodnocovanie biologicky rozložiteľného
odpadu (BRO) vychádza zo zákonných povinností. Ide najmä o
zákon o odpadoch, rámcovú smernicu o odpade,
nariadenie EPaES o vedľajších živočíšnych produktoch, ako aj
o strategické dokumenty: program odpadového hospodárstva,
stratégia obmedzenia ukladania biologicky rozložiteľného odpadu na
skládky a program predchádzania vzniku odpadu.
Zákon o odpadoch zakazuje zneškodňovať BRO zo záhrad
a z parkov vrátane odpadu z cintorínov a z ďalšej
zelene, ak sú súčasťou komunálneho odpadu. Tým sa vylúčilo
zneškodňovanie akéhokoľvek „zeleného bioodpadu“. Zákon
tiež ukladá samosprávam povinnosť zaviesť separovaný zber
papiera, skla, kovov, plastov a BRO. ZMOS a Vláda SR
sa v Memorande o spolupráci vo februári 2009 dohodli na odklade
povinnosti separovať BRO a zhodnocovať kuchynský odpad už v roku
2010, napriek tomu, že táto povinnosť bola známa už v roku 2001.
Preto sa novelou zákona na konci roku 2009 BRO vyňal zo
zodpovednosti. Nový termín na zavedenie separovaného zberu BRO
predpokladal zverejnený návrh nového zákona o dopadoch už v roku
2013 (návrh bol v čase uzávierky vydania stiahnutý – pozn.
red.). V novom zákone o odpadoch bude zakotvená aj
povinnosť transpozície európskej smernice o odpade, v
súlade s ktorou sa dopĺňa nakladanie s BRO.
Prečo
fermentor?
Na otázku „prečo fermentor“ dáva odpoveď práve
vyššie uvedená zákonná povinnosť pre samosprávy zhodnocovať aj
kuchynský a reštauračný odpad ako súčasť BRO, kde bola v čase
riešenia budúcej povinnosti a vypracovávania žiadostí o NFP z OP
ŽP pre SR záväzná aj legislatíva EÚ, konkrétne Nariadenie EP a ES
č.1774/2001 o vedľajších živočíšnych produktoch (nahradené
Nariadením EP a ES č.1069/2009).
Podľa neho pre producentov kuchynského
a reštauračného odpadu, ktorý je súčasťou vedľajších
živočíšnych produktov, je zakázané kŕmenie suchozemských a
hospodárskych zvierat okrem kožušinových zvierat a producent
tohto odpadu je povinný zabezpečiť jeho spracovanie. Prevádzkovateľ
zariadenia je povinný zabezpečiť spracovanie tohto odpadu nasledovným
spôsobom: podrviť kuchynský a reštauračný odpad na frakciu do 12
mm priemeru a následne vystaviť termickej inaktivácii
(hygienizácii) pri 70°C po dobu 1 hodiny.
Z POH SR na roky 2011-2015 a ďalších zákonov, smerníc
a nariadení jednoznačne vyplýva, že „je nevyhnutné zaviesť
systém zberu kuchynského a reštauračného odpadu v mestách s
nadväznosťou na bezpečné zhodnotenie tohto odpadu spôsobom, ktorý
spĺňa vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zdravia
obyvateľov“. Taktiež musí zákon vytvoriť aj mechanizmus
na podporu umiestňovania kompostu vyrobeného na kompostárňach
na trh a bude podporovať výrobu alternatívnych palív
vyrobených z odpadu.
Fermentor ako najprijateľnejšie riešenie
Samosprávy na riešenie tejto povinnosti mali tieto technické
možnosti riešenia:
kompostáreň s kompostovaním na otvorených plochách
- predstavuje len čiastočné riešenie, nerieši problematiku
kuchynského odpadu podľa európskej legislatívy, konkrétne vyššie
uvedeného nariadenia o vedľajších živočíšnych produktoch,
bioplynová stanica - minimálna kapacita 7000 t BRO
ročne, veľké prepravné vzdialenosti BRO a tým aj zvýšenie
nákladov na zhodnotenie BRO,
spaľovňa - problémom sú vysoké investičné náklady a
prevádzkové náklady, minimálna kapacita 150 000 t BRO ročne,
veľké prepravné vzdialenosti BRO a tým aj zvýšenie nákladov na
zhodnotenie BRO,
kompostáreň s technológiou aeróbneho spracovania BRO
(teda fermentorom) vrátane kuchynského a reštauračného
odpadu, dosahujúcou teploty zhodnocovania BRO požadované platným
Nariadením ES a EP č.1069/2009. Toto bolo investične aj
kapacitne najprijateľnejšie riešenie problému. Kapacita 1500-2000 t
BRO pokrýva potreby samospráv, čo znamená krátke prepravné
vzdialenosti BRO a kalkulácie nákladov uvedené vo finančných
analýzach pripravovaných projektov boli ekonomicky najprijateľnejšie
v súvislosti so zákonnou povinnosťou riešenia tohto
problému.
Samosprávy, ktoré majú vybudované zariadenia na zhodnotenie BRO
s technológiou aeróbnej fermentácie prostredníctvom fermentora,
majú riešené hneď tri problémy: spracovanie zeleného bioodpadu (Zákon
o odpadoch), spracovanie kuchynského odpadu (Nariadenie ES
a EP) a možnosť výroby buď kompostu pre aplikáciu na
verejnú zeleň alebo kompostu na energetické využitie ako voľne
sypaný na spoluspaľovanie pre odbyt ako alternatívneho paliva (POH
SR). Tým môžu vo vysokej miere spĺňať ciele, ktoré sú obsahom vyššie
uvedených programových dokumentov.
Ako je to s nákladmi?
Ako vyplýva z vyššie uvedenej reakcie Ing. Dušana Magulu,
v rozhovore sa vyjadril kriticky i k nákladom na
zhodnocovanie BRO.
Uveďme však aj stanovisko druhej strany – prevádzkovateľa
zhodnocovacieho zariadenia BRO – teda samospráv. Skutočné
náklady v už fungujúcich zariadeniach na zhodnocovanie BRO v SR
sa pohybujú v priemere okolo 14 € bez DPH na
tonu bioodpadu. V týchto nákladoch sú zahrnuté: elektrická
energia a PHM, mzdové náklady na obsluhu kompostárne a náklady
na opravy a údržbu technológií, ktoré budú v plnom rozsahu
aktuálne až po dvoch rokoch prevádzky po uplynutí záruk zariadení.
K problematike nakladania s BRO sa vyjadril aj jeden
z prijímateľov prostriedkov z fondov z EÚ a štátneho
rozpočtu na projekt, ktorý rieši nakladanie s BRO – Mesto
Lučenec, v zastúpení Ing. Milanom Haluškom.
|
Stanovisko Ing. Milana Halušku:
„Zákon o odpadoch č. 223/2001 nariaďuje samosprávam
od 1.1.2006 zákaz zneškodňovať BRO zo záhrad a z parkov
vrátane odpadu z cintorínov a z ďalšej zelene na pozemkoch
právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení, ak sú
súčasťou komunálneho odpadu. Zákon o odpadoch tiež postavil od
1.1.2010 pred samosprávy povinnosť zaviesť separovaný zber
papiera, skla, kovov, plastov a BRO.
V zmysle nového zákona o odpadoch č. 223/2010 musia
mať občania a subjekty v meste, ako platcovia poplatku
za likvidáciu odpadu, možnosť odovzdať biologicky rozložiteľný
odpad (BRO) a samospráva musí mať kapacity na jeho
likvidáciu. Táto povinnosť, ako aj samotný cieľ - „rozšírenie
podielu zhodnocovaného odpadu na celkovom množstve komunálneho
odpadu o BRO“ boli dôvodom, prečo sa Mesto Lučenec
rozhodlo zrealizovať projekt výstavby regionálneho zariadenia na
zhodnocovanie BRO.
Vzhľadom na nedostatok vlastných finančných zdrojov na
realizáciu tak rozsiahleho projektu využilo príležitosť a podalo
žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku zo
zdrojov Európskeho spoločenstva, konkrétne v rámci
Operačného programu životné prostredie.
Žiadosť bola podaná v rámci výzvy č. OPŽP-PO4-08-3, dňa
25. 9. 2008 a na základe nej bol projekt „Lučenec
kompostáreň BRO“ podporený, zrealizovaný a od 24.10.2011
prebieha skúšobná prevádzka zariadenia.
Materiál dovezený na spracovanie je obsluhou prekontrolovaný,
odvážený, zaevidovaný a uložený na vyhradené miesto. Následne je
pripravovaný na ďalšie spracovanie. Výsledný produkt, kompost,
bude využitý na údržbu mestskej zelene. Zariadenie je určené na
zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov v rámci
nakladania s odpadmi pre zvozovú oblasť mesta Lučenec a okolie.
Ide o zber a následné zhodnocovanie záhradného odpadu a odpadu
z údržby verejnej zelene (tráva po kosení, konáre po orezávkach,
opadané lístie a pod.). Samotné spracovanie odpadu kompostovaním,
prebieha za pomoci aeróbneho fermentora. Ide o kontrolovaný a
riadený, aeróbny mikrobiologický proces. Služba je pre občanov
mesta Lučenec poskytovaná bezplatne.
V zmysle zákona o odpadoch č. 223/2010, musia mať
občania a subjekty v meste, ako platcovia poplatku za
likvidáciu odpadu, možnosť odovzdať biologicky rozložiteľný odpad
(BRO) a samospráva musí mať kapacity na jeho likvidáciu. Pre
občanov z okolia bude služba spoplatnená. Okrem možnosti
priviezť vyššie špecifikované druhy odpadu individuálne občanmi
bude Mesto Lučenec zabezpečovať hromadný odvoz BRO.
V lokalitách zástavby rodinných domov budú pristavené
označené kontajnery a v blízkosti bytovej výstavby, sa bude
realizovať zber z kontajnerových stanovíšť. Mesto Lučenec
plánuje v blízkej budúcnosti rozšíriť a zefektívniť
zber BRO. Začiatkom roku 2012 bola v rámci výzvy OPŽP podaná
žiadosť o nenávratný finančný príspevok na realizáciu
projektu „Zintenzívnenie a zefektívnenie separovaného
zberu BRO v Meste Lučenec“.
Tento projekt v rámci tejto výzvy nebol podporený. Mesto
Lučenec však má ambície uchádzať sa o jeho podporu v rámci
ďalších výziev. Cieľom projektu je zakúpenie zvozovej techniky,
zberných vozidiel a špeciálnych kontajnerov pre domácnosti
a oblasti bytovej zástavby. Súčasťou projektu je rozšírenie
zberu o reštauračný odpad. Okrem environmentálnych prínosov
má realizácia projektu aj ekonomické dopady. Celkové náklady na
spracovanie 1 t bioodpadu sú 16,24 € s DPH.
Celkové ročné prevádzkové náklady kompostárne sú 32 480 €
s DPH. Úspora z neuloženia BRO na skládku je pri 2000 t
BRO a poplatku 39 € na tonu 78 000 €.“
|
Z jeho stanoviska vyplýva, že Mesto Lučenec prevádzkuje
v realizovanom projekte „Lučenec kompostáreň BRO“
fermentor a má ambície uchádzať sa aj o podporu realizácie
projektu na zefektívnenie separovaného zberu BRO , ktorého súčasťou
je i rozšírenie zberu o reštauračný odpad.
Okrem environmentálnych prínosov má realizácia projektu
s fermentorom aj ekonomické dopady. „Celkové náklady na
spracovanie 1 t bioodpadu sú 16,24 € s DPH. Celkové ročné
prevádzkové náklady kompostárne sú 32 480 € s DPH. Úspora
z neuloženia BRO na skládku je pri 2000 t BRO a poplatku
39 € na tonu 78 000 €“, konštatuje
v stanovisku Ing. Milan Haluška.
Bioodpad v kontexte trhu
Chápeme, že budovanie kompostární sa nepáči spoločnostiam typu
Brantner, pretože prichádzajú o poplatky za uloženie BRO na ich
skládky (hoci to legislatíva výslovne zakazuje). S vyššie
uvedenými tvrdeniami Ing. Dušana Magulu nesúhlasíme, poškodzujú
všetkých dodávateľov fermentorov a obdobných zariadení.
Záverom konštatujeme, že Slovenská republika sa zaviazala postupne
znížiť množstvo skládkovaných biologicky rozložiteľných komunálnych
odpadov (BRKO) a to do roku 2013 na 50 % z celkového
množstva (hmotnosti) BRKO vzniknutých v roku 1995, teda na
množstvo najviac 347 500 ton; do roku 2015 na
45 % z celkového množstva (hmotnosti) BRKO vzniknutých v roku
1995, teda na množstvo najviac 312 700 ton; do roku 2020
na 35% z celkového množstva (hmotnosti) BRKO vzniknutých v
roku 1995, teda na množstvo najviac 243 250 ton.
Sme v roku 2012 a Slovenská republika sa ani zďaleka
nepribližuje k naplneniu vyššie uvedených množstiev a zásadne
neplní svoje záväzky v tejto oblasti. Je utópiou predpokladať,
že v najbližších rokoch sa na Slovensku vybudujú nové spaľovne,
ktoré tento problém vyriešia. Preto kompostárne a niekoľko
bioplynových staníc aspoň zatiaľ prinášajú riešenie pre BRO
a kuchynské odpady.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.