Keď sa pred dvomi, či tromi rokmi začali objavovať prvé správy
o nedostatku niektorých kovov a vzácnych prvkov, nikto
tomuto javu nevenoval prílišnú pozornosť. Environmentalisti ďalej
burcovali verejnosť na plnenie smerníc EÚ a recyklačných cieľov
pre papier, plasty či bioodpady, učili nás kompostovať, či zakazovali
plastové tašky. Problémy hutníctva alebo elektrotechnického priemyslu
sa tak objavovali len sporadicky v odborných kruhoch priemyslu.
Strategickú hodnotu paládia či neodýmu tak zatienili na európskom
nebi debaty o jednorazových taškách z oxo-plastov, či
zálohovanie PET fliaš, alebo úplný zákaz skládkovania.
Prvé zmienky o tomto stave u nás priniesla prednáška
„Druhotné suroviny z pohľadu Ministerstva priemyslu
a obchodu ČR“ na sympóziu Odpadové fórum 2011. V nej
odzneli veľmi varovné údaje o aktuálnej surovinovej politike EÚ.
Správa expertnej skupiny Európskej komisie pre definovanie
kritických surovín (Critical raw materials for the EÚ)
analyzovala 41 minerálov a kovov, pričom 14 z nich
je pre EÚ kritických (antimon, berylium, fluorit, galium, germanium,
grafit, indium, kobalt, Pt skupina, vzácne zeminy = REE, magnézium,
niob, tantal a wolfrám). Japonská vláda rozpoznala blížiaci sa
problém a investovala miliardy do výskumu a vývoja na
riešenie tohto strategického problému.
Problém s elektroodpadom v Afrike
Medzitým sa však už naplno objavila kríza z nedostatku týchto
vzácnych surovín a priemysel sa stále viacej začal obzerať aj po
tzv. „druhotných surovinách“. Správa UNEP v rámci
Programu OSN pre životné prostredie o existujúcich recyklačných
postupov a sociálno-ekonomických dopadoch WEEE (e-waste)
v západnej Afrike popisuje kritickú situáciu v nakladaní
s týmto odpadom v Afrike.
Vychádza z výsledkov národných posúdení nakladania
s e-odpadom v piatich afrických krajinách od roku 2009 do
roku 2011 a bola pripravená v spolupráci so sekretariátom
Bazilejského dohovoru a aj s ďalšími partnermi.
Ekonomicky posudzuje obrovský potenciál strategických kovov aj
vzácnych prvkov priamo v e-waste, ktorý ľahkomyseľná Európa vo
veľkom vyváža do Afriky.
EÚ reaguje
Konečne sa aj odborníci v Bruseli zobudili a 29.2.2012
vydala EK oznámenie s názvom O sprístupnení
surovín pre budúci blahobyt Európy. Konštatuje v ňom, že „Podiel
EÚ na celosvetovom baníctve sa za posledných 50 rokov podstatne
zmenšil. Viedlo to k strate nevyhnutnej odbornosti a zručnosti.
Cieľom je znížiť závislosť Európy na dovoze surovín, ktoré sú
kritické pre európske odvetvia. Niektoré banícke technológie by mohli
byť uplatnené v recyklácií alebo naopak – napr. ťažba
surovín z našich skládok (landfill mining).“
Lídrom pohybu Japonsko
Lídrom v riešení tohto pálčivého problému sa však opäť stáva
technologický vyspelé Japonsko. Tamojšia spoločnosť Furuya Metal
si vybrala britskú spoločnosť Swindom (dcéru Tetronics)
ako špecialistu na využitie plazmy pri recyklácií kovov
platinovej skupiny (PGM). Podľa Furuya získala spoločnosť
Tetronics zmluvu najmä preto, že preukázala predchádzajúce skúsenosti
pri recyklácií kovov z odpadu a špeciálne u PGM.
Ako sa uvádza v tlačovej správe, prípravy projektov sú
v plnom prúde a spustenie závodu na recykláciu PGM kovov sa
pripravuje začiatkom roku 2013. Technológia zariadenia umožní
recyklovať až 98% PGM odpadových katalyzátorov. Tieto zahŕňajú
predovšetkým automobilové katalyzátory, ale aj priemyselné (chemický
a petrochemický priemysel), ktoré obsahujú výrazne množstvá
týchto vzácnych kovov.
Odborníci tvrdia, že hlavná výhoda patentovanej plazmovej
technológie je vo vysokej úrovni technického zabezpečenia recyklácie
pri nízkych environmentálnych dopadoch a prijateľných
nákladových položkách.
Proces recyklácie PGM kovov plazmovou technológiou je založený na
prednostnom vytavení a úplnej separácií vzácnych kovov a ich
oddelení od odpadovej vitrifikovanej strusky, ktorá predstavuje
inertný odpad (tzv. Plasmarok). Procesná technológia a vysoké
teploty zabezpečia, že akékoľvek nebezpečné organické materiály
(napr. dioxíny) sú týmto postupom recyklácie úplne rozložené.
Česká Safina
O tom, že táto technológia nie je prvou lastovičkou svedčí aj
podobná správa z českého portálu enviweb.cz. Spoločnosť SAFINA
je popredným spracovateľom materiálov s obsahom drahých kovov
v strednej Európe. Recyklácia týchto kovov dosiahla viac ako 50%
produkcie tejto spoločnosti, čo sa podarilo najme vďaka unikátnej
technológií PlasmaENVI®, ktorá je jediná v Európe. Safina
túto technológiu uviedla do praxe už v roku 2008 a plné
komerčné využitie nastalo od roku 2011.
Recyklácia drahých kovov v tejto spoločnosti zahŕňa
predovšetkým použité priemyselné katalyzátory, autokatalyzátory,
ostatné priemyselné odpady a chemikálie s obsahom drahých
kovov. PlasmaENVI® je nová špičková technológia recyklácie
s využitím plazmového tavenia.
Tento spôsob použitia je
maximálne ohľaduplný k životnému prostrediu, keďže neprodukuje
žiadne priame či nepriame odpady a umožňuje návrat drahých kovov
späť do priemyslu.
Súčasne táto technológia využíva uvoľnenú energiu k výrobe
elektriny a tepla. Celý proces produkuje emisne limity hlboko
pod súčasnými požiadavkami EÚ legislatívy a je z hľadiska
recyklácie zaradený medzi tzv. Best Reclamation Technique.
(Spracované na základe: Waste Management World, enviweb.cz)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.