Ceny za skládkovanie odpadov v USA | ODPADY-PORTAL.SK
NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Ceny za skládkovanie odpadov v USA

Na cenu odpadov vplýva konkurencia i ekonomická výkonnosť krajiny.

Ceny za skládkovanie odpadov v USA

Dreamstime.com

  • Publicistika |  25.09.2012 |  Ing. Marek Hrabčák, Geosofting Prešov

Časopis Waste&Recycling News priniesol začiatkom augusta zaujímavý článok o poplatkoch[1] za skládkovanie v jednotlivých štátoch USA. Autor článku S. Wright oslovil päť najväčších prevádzkovateľov skládok (verejných aj súkromných) v jednotlivých štátoch USA a následne zostavil prehľad o priemerných poplatkoch za uloženie komunálneho odpadu na skládku.

Priemerná cena za tonu uloženého odpadu bola 49,3 dolárov, pričom najlacnejšie poplatky za skládkovanie sú v štáte Idaho – 18,43 dolárov, naopak najdrahší je Massachusett s cenou až 105,40 dolárov. Po prepočte na eurá je priemerná cena za uloženie odpadu na skládku 39,9 eur za tonu a 95-percentný interval sa pohybuje medzi 24,5 - 55,4 eur za tonu.

Cenové rozdiely medzi jednotlivými štátmi v USA sú pomerne veľké – existuje skupina štátov, kam patrí Idaho, Oregon, Colorado, Utah, Montana, Nevada, Arkansas, Alabama, New Mexico či Mississippi s poplatkom za tonu odpadu v rozsahu 18 – 36 eur (14,4 – 28,8 €). Na opačnom konci výšky poplatkov stoja štáty ako Delaware, Tennessee, Havaj, Washington, New Hampshire, Rhode Island, Pensylvánia, Vermont, Maine či Massachusetts v rozpätí 55 – 70 dolárov (44 – 56 eur).

Podľa J. O´Briena (riaditeľ severoamerickej odpadovej asociácie SWANA – pozn. aut.) je dôležitým faktorom pri určovaní poplatkov konkurencia. Ak je totiž vlastníkom skládky verejných subjekt (municipalita), tak je povinný preukázať, že výška poplatku zodpovedá jeho nákladom na prevádzku. Súkromné spoločnosti potom nastavujú svoje ceny podľa toho, či je v danom regióne konkurenčné prostredie, alebo nie.

Súvisí to predovšetkým aj s faktom, že v minulom období došlo v USA k značnému poklesu počtu skládok. Zatiaľ čo v roku 1970 bolo v USA vyše 20 tisíc skládok, často len nekontrolovateľné „smetiská“, ich počet koncom osemdesiatych rokov minulého storočia dramaticky klesol na 7 924 (v roku 1988) a zhruba od prelomu tisícročia postupne klesá od 2 000 po súčasných 1 908 prevádzok. Vyše 22 štátov prevádzkuje veľmi veľké skládky (viac ako 1,0 mil. ton za rok), pričom tieto sa nachádzajú v blízkosti hlavných populačných centier (Puente H. = 2,6 mil. t/r, Apex = 2,1 mil. t/r).

Ako sme postupne prechádzali na veľké regionálne skládky, klesal ich celkový počet ale zároveň klesala ich vzájomná konkurencia. Súčasná cena je tak odrazom lokálneho konkurenčného prostredia“, dodal O´Brien.

Konkurencia tlačí na ceny

Podobne E. Repa (NSWMA) v komentári konštatoval, že súčasne poplatky sú vždy vyššie v blízkosti väčších miest a tiež tam, kde je konkurencia – či už v recyklačných zariadeniach alebo v spaľovniach odpadu (WtE). Porovnaním oboch vzťahov zistíme vzácnu koreláciu medzi poklesom počtu skládok v období 1980-1996, čo vyvolalo rast cien za skládkovanie a tiež výrazný nárast recyklácie z 9 na 26 %.

Významnú rolu hrajú tiež prepravné vzdialenosti a náklady na prepravu odpadu. Napríklad štát Washington s poplatkom za skládkovanie vo výške 72,97 dolárov exportuje asi dva milióny ton odpadu ročne do susedného Oregonu, kde sú poplatky za skládkovanie len 25,41 dolárov. Zaujímavé je sledovať cenu sa spaľovanie odpadu, ktorá taktiež priamo reaguje na konkurenčné skládkové ceny.

Medzi rokmi 1987 až 1995 narastala cena za skládkovanie v priemere o 2,36 dolárov ročne. Súviselo to s novými legislatívnymi opatreniami (konštrukčné požiadavky na skládky, monitoring, atď.). Ďalší nárast o 1,95 dolárov ročne začal v rokoch 2004 až 2008 a súvisel s vyššími vstupnými nákladmi (PHM, poistenie atď).

V roku 2008 bola priemerná cena za skládkovanie u súkromných spoločností 42,50 dolárov, v roku 2012 je to už 49,27 dolárov (39,4 eur). Zároveň je potrebné podotknúť, že najmä súkromné spoločnosti účtujú poplatok za uloženie odpadu na skládku nie podľa váhy, ale podľa objemu.

Viac ako polovica odpadov končí na skládkach

Podľa poslednej správy EPA (XII. 2011) je súčasná produkcia komunálnych odpadov v USA okolo 250 milión ton, pričom množstvo skládkovaného odpadu je od roku 2000 relatívne stabilné. V roku 2010 tak skončilo 136 mil. ton komunálneho odpadu (54,2%) na 1 908 skládkach a 29 milión ton komunálneho odpadu (12 percent) bolo energetický zhodnotených, celkom v 86-ich zariadeniach WtE.

Zvyšných 85 milión ton komunálneho odpadu (34,1 percent) bolo materiálovo recyklovaných a kompostovaných.

Vyššie HDP, vyššia cena

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Ako mestá a obce triedia kuchynský odpad? Tu sú najnovšie čísla (+MAPA)

Ako mestá a obce triedia kuchynský odpad? Tu sú najnovšie čísla (+MAPA)

Kým niektoré veľké mestá v štatistike prepadli, našli sa obce, ktoré vykázali aj stovky zhodnotených ton.

Bioodpad nebudú všetci triediť ideálne. Hľadajme reálne riešenia, apeluje Únia miest

Bioodpad nebudú všetci triediť ideálne. Hľadajme reálne riešenia, apeluje Únia miest

Model zberu kuchynského odpadu v meste Partizánske nemožno realizovať v každom meste, vraví zástupkyňa samosprávneho združenia.

Ako môže obec zaviesť váženie komunálneho odpadu (PRÁVNY POHĽAD)

Ako môže obec zaviesť váženie komunálneho odpadu (PRÁVNY POHĽAD)

Zavedenie váženého zberu komunálneho odpadu má pre obce viacero prínosov. Píše Paulína Šlauková z advokátskej kancelárie Eversheds Sutherland.