Eversheds Sutherland
REDOX
MARIUS PEDERSEN

Skládkový seminár v Spáleném Pořičí

V dňoch 18.-19.10.2012 sa v rámci cyklu „Aktuálni otázky řízení skládek“ uskutočnil v Spáleném Pořičí (ČR) už 9. ročník skládkovej konferencie, ktorú organizačne zabezpečuje spoločnosť Artezis. Táto monotematická konferencia je každoročným stretnutím prevádzkovateľov skládok, projekčných firiem aj zástupcov štátnej správy, ktorí sa dlhodobo venujú tomuto najrozšírenejšiemu spôsobu nakladania s odpadmi u našich západných susedov.

Skládkový seminár v Spáleném Pořičí

  • Publicistika |  24.10.2012 |  Ing. Marek Hrabčák, Geosofting Prešov

Tento rok boli ústrednými témami konferencie nasledujúce otázky:

  • Aké sú riziká nevyjasneného legislatívneho výhľadu pre skládky a ako im čeliť?

  • Ako sa dotkne zákon o predchádzaní ekologických škôd prevádzkovateľov skládok?

  • Aké sú podmienky a možnosti výstavby na telesách uzavretých skládok?

  • Aký je priebeh úbytku hmoty zo skládok skládkovým plynom a výluhmi a ako to zohľadniť v integrovanom povolení?

  • Aké budú kritéria pre stanovenie podmienok na ukončenie tzv. „Aftercare management“ t.j. starostlivosť a monitoring 30 rokov po rekultivácií skládky a jeho ukončenie?

  • Aké sú možnosti zaistenia dlhodobej stabilizácie uložených odpadov v skládke?

Na tieto otázky vo svojich prednáškach odpovedalo celkom 6 lektorov, ktorí spolu s vyše 50 účastníkmi vytvorili zaujímavú pracovnú atmosféru. V úvodnej prednáške boli konfrontované pohľady na prínosy a negatíva tzv. ISNO – integrovaných systémov odpadového hospodárstva. Ďalšia prednáška sa týkala otázok hodnotenia skládok podľa zákona o predchádzaní ekologických škôd v ČR, či praktických poznatkov pri výstavbe kompostárne na povrchu bývalej skládky a s tým spojené geotechnické problémy (sadanie).

Veľmi zaujímavá téma sa potom rozoberala v príspevku o ukončení tzv. „následné péče“ pre uzavreté skládky odpadov. V ČR, na rozdiel od nás, je zákonom rozdelená prevádzka skládky do troch etáp, pričom každá z týchto etáp sa posudzuje ako samostatné zariadenia zo samostatným povolením: prvá etapa je etapa vlastnej prevádzky, druhá etapa uzatvorenie a rekultivácia a tretia je etapa následnej starostlivosti po dobu 30 rokov.

Práve praktické otázky spojené s treťou etapou boli predmetom odbornej prednášky aj následnej diskusie:

  1. je 30 ročná lehota rovnaká  pre malé (80 000 m3) aj veľké skládky (1,5 mil. m3)?

  2. ako postupovať, ak ani po 30 rokoch neprestane produkcia priesakových vôd alebo skládkových plynov?

  3. kto preberie zodpovednosť za prípadne havárie či škody na životnom prostredí po tejto 30 ročnej lehote?

  4. čo všetko by sa malo v tejto 30 ročne lehote monitorovať a ako často?

Ďalšia prednáška sa týkala charakteristiky telesa skládky z hľadiska geotechnických vlastností a možnosti zakladania stavieb na bývalých skládkach. Podrobne boli popísané stabilitné podmienky odpadu na skládkach, možnosti zlepšovania únosnosti pomocou geosyntetických materiálov a tiež niektoré nové prístupy na zvýšenie využiteľného objemu skládok pomocou tzv. MSE berm. Najmä táto možnosť predstavuje zaujímavý trend, ako maximálne využiť izolovanú plochu telesa skládky na zvýšenie jej kapacity bez zväčšovania pôdorysu.

Záverečný blok prednášok sa potom týkal tiež veľmi dôležitých otázok spojených s I. etapou prevádzky skládky a jej ukončovania. Doba prevádzky skládky vyplýva predovšetkým z jej kapacity a ročného návozu odpadov.

Kapacita skládky je potom daná jej využiteľným objemom, ktorý určí projekt pred jej výstavbou. Pri skládkach komunálneho odpadu však vplyvom rozkladu bioodpadu dochádza  k úbytku už uloženého odpadu, pričom cca 1/3 bioodpadu prejde z pevnej fázy do skládkového plynu + priesakovej vody.

Tento úbytok hmoty v skládke sa prejavuje potom sadaním povrchu skládky (10-30% hrúbky telesa skládky) a celkovým postupným zmenšovaním objemu telesa skládky.

Mali by sa tieto objemové úbytky zohľadňovať aj v povoleniach na prevádzku skládky? Je správnejšie v povoleniach na I. etapu prevádzky skládky určovať objem skládky alebo záverečnú výškovú kótu? Je správny postup, ktorý núti prevádzkovateľa skládky vykonať rekultiváciu ihneď po uzavretí skládky, keď odborné poznatky poukazujú na najväčšie sadanie skládky v prvých 5 rokoch od ukončenia prevádzky? Nebolo by správnejšie najprv vybudovať len dočasné uzavretie a definitívne tesnenie vykonať až po tomto usadení skládky?

Nakoniec zaznela aj zaujímavá prednáška o nových smeroch v skládkovaní odpadov, ktoré prináša technologický pokrok – tzv. bioreaktorová skládka, udržateľná skládka či termíny ako landfill mining či urban mining.

Budúci, jubilejný X. ročník tejto zaujímavej skládkovej konferencie sa uskutoční na jeseň 2013.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Nahradí aj „pikérov“. Dve slovenské firmy naučili robota čítať odpad a predvídať

Nahradí aj „pikérov“. Dve slovenské firmy naučili robota čítať odpad a predvídať

Klasické optické triedenie už nestačí. Nové technológie majú z odpadu vyťažiť viac a zároveň znížiť počet ľudí potrebných na linkách.

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

To, čo ešte donedávna končilo na skládke alebo v komposte nízkej kvality, dnes firmy zhodnocujú ako palivo, hnojivo či surovinu.

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Uzamykateľné kontajnery či nové prúdy odpadu nič nevyriešia, keď mestá nezvládnu rast nákladov, osvetu a správanie ľudí.

X
X
X
X