Polemika - Je čas na Schengen pre odpady?

Problém administratívnych prekážok pre voľný pohyb odpadov je na Slovensku dlhodobý i výsostne aktuálny, najmä v súvislosti s obmedzeniami pre vývoz nebezpečného odpadu na zhodnotenie do zahraničia. Nasledujúce riadky sú prekladom podstatnej časti článku Joopa Hazenberga.

Holandská debata o „odpadovom Schengene“

Začiatkom tohto roku prezentovala nápad o schengenskom priestore na prepravu odpadov Gerben-Jan Gerbrandy zo strany Demokrati 66. Podstatou je myšlienka, že odpad by mal mať možnosť prekročiť vnútorné hranice EÚ bez prekážok, s cieľom optimalizovať jeho recykláciu a opätovné použitie.

Podľa G. Gerbrandy súčasné platné predpisy totiž často sťažujú prepravu odpadov v rámci Európy, i napriek skutočnosti, že zvýšenie miery recyklácie je európskou prioritou. Hlavným cieľom EK je recyklovať najmenej polovicu všetkého domového odpadu do roku 2020.

Je ale schengenská zóna pre prepravu odpadov uskutočniteľná? A je vôbec žiaduca?

V tomto článku diskutujú o tejto otázke dve holandské poslankyne - Stientje van Veldhoven a Judith Merkies. Myšlienka schengenského priestoru pre druhotné suroviny sa stretla so zmiešanými reakciami. Stientje van Veldhoven MP (Demokrati 66) podporuje túto myšlienku, Judith Merkies MEP (Strana práce) v tom naopak nevidí žiadny zmysel.

Mohla by schengenská zóna pre odpady prispieť k lepšej európskej recyklačnej spoločnosti?

Van Veldhoven: Určite. Rastúci nedostatok surovín je hnacou silou v dopyte po recyklovaných materiáloch. Verím, že žiadna vec nie je odpadom a že suroviny by mali mať šancu na svoj tretí a štvrtý život.

V súčasnej dobe mnohé členské štáty EÚ budujú samostatnú infraštruktúru pre recykláciu odpadov, ale bolo by oveľa efektívnejšie a lacnejšie zorganizovať to v rámci EÚ27 spoločne.

Pre určité materiály by dokonca zóna bez hraníc bola nevyhnutná, pretože na recykláciu musíte mať tzv. úspory z rozsahu (economies of scale - nákladové výhody, ktoré spoločnosť získava vďaka expanzii; existujú totiž faktory, ktoré spôsobujú, že priemerné náklady producenta na jednotku klesajú priamo úmerne ako stúpa ich výroba – zdroj Wiki).

Merkies: Argumentom proti vozeniu odpadu sem-tam a späť po celej Európe je heslo "Myslime lokálne!" Musíme sa uistiť, že najväčšie možné množstvo odpadu je spracúvané v regióne, kde vzniká. Týmto spôsobom sa vyhneme situáciám, v ktorých sa odpad prepravuje do krajín, ktoré ho nedokážu správne spracovať. EÚ má vynikajúcu legislatívu týkajúcu sa odpadov.

Oveľa radšej by som sa venovala tomu ako riadne implementovať existujúce právne predpisy, než vytvárať nové súbory pravidiel a dohôd pre Schengenský priestor pre odpady.

Tie by mohli mať navyše aj ďalšie nežiaduce vedľajšie účinky. Posledná vec, ktorú potrebujeme, je nová sadá štruktúr a inštitúcií. Poďme radšej najprv správne a úspešne aplikovať už existujúce pravidlá.

Je veľmi ťažké prevážať odpady cez hranice?

Merkies: Tvrdí sa, že preprava odpadov cez hranice je obklopená najmä problémami a ťažkosťami s byrokraciou. Ale OECD aj EÚ už uskutočnili množstvo opatrení, ktoré majú uľahčiť cezhraničnú prepravu odpadov a odstrániť zbytočné prekážky.

Právne predpisy EÚ už umožňujú spracovanie odpadov v iných členských štátoch. Isté druhy odpadov vyžadujú špecializované spracúvanie, ktoré im poskytujú zariadenia v iných krajinách – pokiaľ vedia dokázať, že majú potrebné vybavenie a skúsenosti.

Van Veldhoven: Transport vzácnych prvkov (REE) je stále predmetom množstva prísnych pravidiel. Človek by si myslel, že to bude podstatne jednoduchšie. Napríklad, transport úsporných žiaroviek (energy saving light bulbs) je už dávno vyriešený, zatiaľ čo transport fluorescentných žiaroviek/žiariviek (fluorescent tubes) vôbec nie.

Musíte poznať všetky legislatívne podrobnosti každej krajiny o tom, čo je dovolené prevážať a čo nie. To vôbec neuľahčuje splnenie nášho cieľa – 50% recyklácia v Európe. Dobrým príkladom je napríklad spoločnosť Desso, ktorá zbiera staré koberce z celej Európy a recykluje ich v závode v Slovinsku. Každá krajina by mala mať možnosť rozvíjať vlastné recyklačné trhy.

Javí sa nám to ako veľká hlúposť, vytvárať bariéry vo vnútri jedného spoločného trhu EÚ.

Vyžaduje Schengenský priestor od Európy vyššiu úroveň hráčov?

Merkies: Niektoré členské štáty EÚ majú značné problémy s managementom a spracovaním vlastného odpadu. Napríklad v Neapole som videla, že domový aj nebezpečný odpad sa jednoducho vyhadzuje spoločne na ulicu či do prírody, pretože tu neexistujú adekvátne infraštruktúry pre nakladanie s odpadmi. Ak chceme spraviť niečo pre zlepšenie odpadovej politiky, mali by sme sa viac zasadzovať o implementáciu a uplatňovanie rovnakých noriem v celej Európe. Najväčším problémom je neschopnosť dodržiavania právnych predpisov, čo je ešte slabý výraz.

Van Veldhoven: Dodržiavanie a presadzovanie sa vždy dá vylepšovať, ale to, čo teraz máme je mix európskej a národnej legislatívy. Tieto vnútroštátne predpisy, ako napríklad dane ohľadne skládkovania, sú často odlišné napriek krajinami EU. Schengenský priestor by nám umožnil vyrovnať tieto rozdiely medzi predpismi.

Chceme, aby bolo ľahšie prepravovať odpady medzi krajinami ako Holandsko, Nemecko či Belgicko, ktoré dokážu preukázať účinnú kontrolu a dodržiavanie zákonov. Požiadala som holandského ministra zahraničia Uri Rosenthala, aby pripravil pilotný projekt pre tieto tri krajiny. Musieť opakovane žiadať o povolenie pri každej preprave odpadu rozhodne neprospieva nášmu „business“.

Merkies:  Nechcem vidieť žiadne zvláštne či privilegované oblasti v rámci EÚ. To by ostatným krajinám iba  poskytovalo zámienku, aby ani ich odpadová politika nemusela byť striktne dodržiavaná. Oveľa  radšej by som videla všetkých nás snažiacich sa vyhovieť existujúcim právnym predpisom, ktoré stanovujú vysoké štandardy.

Inak sa zo Schengenského priestoru stane akýsi druh usporiadanej  americkej zložky obklopenej anarchiou okolo. So vznikom Schengenského priestoru môžu holandské spoločnosti v skutočnosti stratiť, nakoľko by napríklad dovoz odpadu z krajín ako je Taliansko nebol v súlade s predpismi.

Na čom sa dohodli holandské politické strany (D66 a Strana práce)?

Van Veldhoven: V Európe by mal byť zákaz skládkovania. Príliš veľa cenných materiálov je takto pochovaných v zemi. Napríklad tona mobilných telefónov obsahuje viac zlata než ton zlatonosnej rudy. V posledných desaťročiach sme urobili obrovský pokrok vo výkonnosti a produktivite práce, ktorá nás urobila viac súťaživými a konkurenčnými. Teraz je však nová výzva znížiť náklady na materiál, ktorý ešte stále tvorí okolo 40 % z ceny výsledných produktov.

Merkies: Skoncovať so skládkami je prioritou aj pre nás. Všetky snahy by sa mali zamerať na rozvoj technológií, ktoré poskytnú odpadovým materiálom nový život. Základnou požiadavkou sa preto stáva väčšia spolupráca, či už medzi krajinami, ale aj medzi jednotlivými spoločnosťami, napríklad pri zavádzaní nových techník. Musíme však na to ísť postupne - krok za krokom, lebo vždy je tu riziko, že odpad bude skládkovaný.

(prevzaté z Dutch Waste Management Association – september 2012, preklad Marek Hrabčák)

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.