Vplyv novely zákona o odpadoch na povinnosti samospráv a povinných osôb

Novela zákona je tzv. technickou transpozíciou smernice odpade, pričom neobsahuje koncepčné zmeny odpadového hospodárstva, mení len čiastkové oblasti úpravy najmä zákona o odpadoch, ale aj zákona o obaloch a zákona o miestnych daniach a o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobný stavebný odpad.

NAJDÔLEŽITEJŠIE ZMENY PRE SAMOSPRÁVY

1. Program  odpadového hospodárstva (POH)

• Obce musia vypracovať POH a predložiť na schválenie podľa § 6 ods. 5 zákona o odpadoch (ďalej len „zákon“) do štyroch mesiacov po tom, ako bude vydaný POH kraja (podľa vyjadrenia Slovenskej agentúry životného prostredia sú tieto POH vo vysokom štádiu rozpracovanosti);

• POH (kraja aj obce) musí v súlade s novelizovaným § 4 zákona zodpovedať hierarchii odpadového hospodárstva (pričom je kladený dôraz najmä na predchádzanie vzniku odpadu a následne na prípravu na opätovné použitie, až potom nasleduje recyklácia, iné zhodnocovanie, napríklad materiálové zhodnocovanie a ako posledné zneškodňovanie).

• Po novom budú mať obce možnosť vypracovať POH vo vzájomnej spolupráci, čím je možné výrazne uľahčiť túto povinnosť z hľadiska časovej a finančnej náročnosti (novelizovaný § 6 ods. 8 zákona).

• Bude vydaná nová vyhláška, ktorá bude upravovať aj náležitosti POH obce.

• V prípade POH kraja i obce vzhľadom na platnú legislatívu (zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie) ide o strategický dokument, a preto bude ďalej potrebné, aby pred schválením príslušným obvodným úradom životného prostredia (zmena účinná od 1.1.2013 kvôli zrušeniu krajských úradov životného prostredia) prešiel tiež procesom SEA; tento proces si vyžaduje jeden až tri mesiace.

2. Biologický odpad (BIO), biologicky rozložiteľný komunálny odpad (BRKO) a jeho zber (podľa novelizovaného § 39 ods. 16 písm. b) zákona)

• Vzniká povinnosť obce zaviesť triedený zber BIO/ BRKO, a to od 1.1.2013 (teda od účinnosti novely zákona).
   
  Obec sa môže vyhnúť povinnosti zaviesť a zabezpečovať triedený zber BRKO len v konkrétnych prípadoch, a to buď energetickým zhodnotením týchto odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 podľa Prílohy 2 zákona, alebo pokiaľ je preukázané, že zber neumožňujú technické problémy vykonávania zberu, najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach alebo obec preukáže, že najmenej 50 % obyvateľov kompostuje vlastný odpad alebo je to pre obec ekonomicky neúnosné, pretože náklady na nakladanie s komunálnymi odpadmi nemožno pokryť ani pri určení miestneho poplatku vo výške 50 % zo zákonom ustanovenej hornej hranice sadzby miestneho poplatku (podľa novelizovaného § 39 ods. 18 zákona).

3. Nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi (DSO) v obci vrátane biologicky rozložiteľných kuchynských a reštauračných odpadov od prevádzkovateľa kuchyne a elektroodpadov z domácností (novelizovaný § 39 zákona)

• Nakladanie s komunálnymi odpadmi a DSO musí byť v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, pričom je kladený dôraz najmä na predchádzanie vzniku odpadu a následne na prípravu na opätovné použitie, až potom nasleduje recyklácia, iné zhodnocovanie, napríklad materiálové zhodnocovanie a ako posledné zneškodňovanie (podľa novelizovaného  § 39 ods. 6  zákona)

• Za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom od fyzickej osoby – podnikateľa a právnickej osoby, ktorá prevádzkuje zariadenie spoločného stravovania, zodpovedá táto osoba („prevádzkovateľ kuchyne“), a to podľa novelizovaného § 39 ods. 2 zákona.

• Z vyššie uvedeného vyplýva, že zo súčasného obecného systému financovania nakladania s komunálnymi odpadmi sa vyčleňuje okrem nákladov na zber odpadov z elektrozariadení z domácností aj systém nakladania s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom od prevádzkovateľov kuchýň, pričom toto nakladanie si budú hradiť prevádzkovatelia kuchýň.

4. Evidencia materiálového toku – povinnosť preukázať finálne zneškodnenie alebo zhodnotenie odpadu (§ 19 ods. 2 zákona)

• Pokiaľ držiteľ odpadu odovzdá odpad do zariadenia a výsledkom nie je konečné zhodnotenie alebo konečné zneškodnenie (napríklad tento subjekt odpad posunie k inému subjektu), pôvodný držiteľ sa nezbavuje zodpovednosti za konečné zhodnotenie alebo konečné zneškodnenie; držiteľ teda musí mať prehľad o celom materiálovom toku až po finálne zhodnotenie bez ohľadu na to, koľko subjektov s odpadom následne nakladalo – a teda pre SIŽP bude potrebné preukázať splnenie tejto povinnosti zmapovaním celého materiálového toku – k tomu sa viaže existujúca povinnosť každého následného držiteľa odpadu poskytnúť predchádzajúcemu držiteľovi informácie o spôsobe nakladania s odpadom (§ 19 ods. 1 písm. j) zákona).

5. Vykonávanie zberu v obci (novelizovaný § 39 ods. 10 zákona)

• Zo súčasného režimu povinných zmlúv s obcou na účely nakladania s komunálnymi odpadmi na území obce sa vyčleňuje oblasť nakladania s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom od prevádzkovateľa kuchýň.

6. Súhlasy podľa § 7 zákona o odpadoch (pokiaľ obec súhlasom disponuje)

• Všetky súhlasy, ktoré udeľujú orgány štátnej správy odpadového hospodárstva (ministerstvo, krajské úrady životného prostredia (k 1.1.2013 zrušené), obvodné úrady životného prostredia) podľa § 7 ods. 1 zákona o odpadoch, možno udeliť len na určitý čas, a to maximálne na päť rokov, s výnimkou súhlasu na nakladanie s nebezpečným odpadom, ktorý možno udeliť najviac na tri roky, sú to napr. súhlasy týkajúce sa prevádzkovania zariadení na zber odpadov (zberné dvory), súhlasy na prevádzkovanie zariadení na zneškodňovanie odpadov (skládky), či súhlasy na nakladanie s nebezpečnými odpadmi.

• Prechodné ustanovenia zákona riešia už udelené súhlasy – do 6 mesiacov je nutné požiadať príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva o preskúmanie tohto súhlasu, inak po uplynutí lehoty stratí automaticky platnosť (novelizovaného § 81j zákona).

7. Výkup poklopov (novelizovaný § 18 ods. 3 zákona)

• V novelizovanom § 18 ods. 3 písm. o) zákona sa doplnil zákaz vykupovať odpad z farebných kovov alebo iný kovový odpad pozostávajúci z kanalizačných poklopov alebo ich častí, krytov kanalizačných vpustí alebo ich častí a iný.

8. Mechanizmus poskytovania prostriedkov z Recyklačného fondu (novelizovaný § 64 ods. 9)

• Novela zavádza v § 64 ods. 9 nový mechanizmus čerpania prostriedkov z Recyklačného fondu:
   
  Ak správna rada rozhodne o poskytnutí prostriedkov z Recyklačného fondu žiadateľovi, riaditeľ predloží rozhodnutie správnej rady na podpis ministrovi životného prostredia. Ak správna rada žiadosti nevyhovie, oznámi to riaditeľ písomne žiadateľovi do piatich dní odo dňa rozhodnutia správnej rady. Ak minister životného prostredia rozhodnutie správnej rady o poskytnutí prostriedkov z Recyklačného fondu podpíše, vyzve riaditeľ žiadateľa do 15 dní od podpísania rozhodnutia správnej rady ministrom životného prostredia na uzavretie zmluvy. Ak minister životného prostredia rozhodnutie správnej rady o poskytnutí prostriedkov z Recyklačného fondu nepodpíše, rozhodnutie vráti správnej rade a uvedie dôvody, pre ktoré ho nepodpísal. Správna rada môže opätovne rozhodnutie nepodpísané ministrom životného prostredia prerokovať a schváliť. Na jeho opätovné schválenie sa vyžaduje súhlas najmenej dvoch tretín všetkých členov správnej rady; v prípade opätovného schválenia rozhodnutia správnej rady najmenej dvoma tretinami všetkých jej členov sa podpis ministra životného prostredia nevyžaduje.

NAJDÔLEŽITEJŠIE ZMENY PRE PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE

1. Zákon o obaloch

• Novela spresňuje pojem recyklácie odpadov z obalov, pod ktorú nespadá energetické zhodnocovanie ( teda použitie spaľovateľných odpadov z obalov s cieľom vyrábať energiu prostredníctvom priameho spaľovania s iným odpadom alebo bez neho s využitím tepla). Táto úprava vychádza zo znenia Smernice EP a Rady 94/62/ES.

• Obaly musia podľa novely od jej od účinnosti spĺňať technické požiadavky vyplývajúce z harmonizovaných technických noriem. Je teda potrebné, aby všetky obaly spĺňali požiadavky a podmienky ustanovené v harmonizovaných normách, ktoré sa budú vzťahovať na výrobky jednotlivých povinných osôb, takže je nevyhnutné individuálne analyzovať výrobky.

• Zber a zhodnocovanie odpadov z obalov prešli zmenou, pri ustanovení záväzných limitov (podľa§21 písm. f) sa zohľadní podpora energetického zhodnocovania, ak sa z environmentálnych dôvodov a ekonomických dôvodov uprednostní pred recykláciou. Táto úprava sa však bude týkať postupu orgánov štátnej správy, takže nie nutné, aby sa týmto zaoberali podnikateľské subjekty.

2. Zákon o odpadoch

• Novela v úvode zavádza pojmy ako obchodník (podnikateľ, ktorý pri kúpe a následnom predaji odpadu koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, vrátane takých obchodníkov, ktorí tento odpad nemajú fyzicky v držbe) a sprostredkovateľ (podnikateľ, ktorý organizuje zhodnocovanie odpadu alebo zneškodňovanie odpadu v mene iných osôb, vrátane takých sprostredkovateľov, ktorí tento odpad nemajú fyzicky v držbe). Tieto pojmy sú zavádzané hlavne kvôli tomu, aby jednotlivé podnikateľské subjekty mohli identifikovať svoje povinnosti v ďalších ustanoveniach zákona.

• Pojem vedľajšieho produktu (§ 2a) môže ovplyvniť podnikateľské subjekty vzhľadom na to, že sa týka výrobného procesu. Pokiaľ splní zákonom stanovené podmienky –  primárnym cieľom nie je výroba tejto látky alebo veci a ďalšie používanie látky alebo veci je zabezpečené alebo látka alebo vec sa môže použiť priamo bez ďalšieho iného spracovania ako bežný priemyselný postup, alebo látka, alebo vec vzniká ako neoddeliteľná súčasť výrobného procesu, alebo ďalšie použitie je zákonné, to znamená, že látka alebo vec spĺňa všetky relevantné požiadavky pre konkrétne použitie z hľadiska výrobku, ochrany životného prostredia a zdravia a nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí. S týmto produktom bude v rámci výroby nakladané inak ako s odpadom, takže sa vyhne práve povinnostiam podľa odpadovej legislatívy. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť doplnenie § 7 ods. 1 písm. s), kde sa uvádza, že orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad.

• Stav konca odpadu (§2b) je taktiež novým pojmom, ktorý zavádza novela a vzhľadom na to, že sa opäť týka výrobného procesu, je dôležitý pre podnikateľské subjekty.
  Ak teda niektorý špecifický odpad prejde niektorou činnosťou zhodnocovania vrátane recyklácie a spĺňa osobitné kritéria (ak boli ustanovené), alebo prejde prípravou na opätovné použitie, alebo sa odovzdá ako odpad vhodný na využitie v domácnosti, prestáva byť odpadom a nevzťahujú sa teda na neho povinnosti vyplývajúce zo zákona o odpadoch a ďalšej legislatívy.

• Opätovné použitie a príprava na opätovné použitie
   
  Tieto dva nové pojmy zavádzané novelou na seba úzko nadväzujú. Opätovným použitím je činnosť, pri ktorej sa výrobok alebo časť výrobku, ktoré nie sú odpadom, znova použijú na ten istý účel, na ktorý boli určené. Prípravou na opätovné použitie sú činnosti zhodnocovania súvisiace s kontrolou, čistením alebo opravou, pri ktorej sa výrobok alebo časť výrobku, ktoré sa stali odpadom, pripravia, aby sa opätovne použili bez akéhokoľvek iného predbežného spracovania. Tieto postupy budú významné pre podnikateľské subjekty, ale napriek tomu, že novela už bola schválená, ešte stále prebieha diskusia o tom, aké činnosti by mali pod ne patriť a aký vplyv budú mať tieto inštitúty na plnenie záväzných limitov pre odpady z obalov.

• Hierarchia odpadového hospodárstva (§ 3) je základný pojem v celom odpadovom hospodárstve a paradoxne sa na jej čelo dostalo predchádzanie vzniku odpadu, ktoré vo svojej podstate ani nespadá do činností v odpadovom hospodárstve. Všetky postupy, ako napr. program odpadového hospodárstva (ako aj program pôvodcov odpadov) alebo program predchádzania vzniku odpadu, musia byť podriadené práve tejto hierarchii, takže tento pojem sa dotýka všetkých subjektov odpadového hospodárstva. Dôležité je poukázať na to, že zákon stanovuje jednotlivé postupy so záväznosťou poradia priorít a odklon je možný len výnimočne v presne vymedzených prípadoch.

• Program odpadového hospodárstva
   
  V povinnosti vypracovávať vlastný POH sa vďaka novele menia limity v prospech podnikateľských subjektov, takže podľa novej úpravy vypracúva vlastný program pôvodca odpadu, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou –  podnikateľom a produkuje ročne viac než desať ton nebezpečných odpadov alebo 100 ton ostatných odpadov.

• Program predchádzania vzniku odpadu (§ 6b)
   
  Ďalší nový pojem, ktorý zavádza novela. Vypracúva ho ministerstvo životného prostredia v spolupráci s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy, schvaľuje ho vláda a uverejní ho ministerstvo vo svojom vestníku. Vypracováva sa spravidla na 5 rokov a obsahuje ciele predchádzania vzniku odpadu, existujúce opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov a v prípade potreby návrhy nových opatrení na dosiahnutie týchto cieľov.

• Zmena nastáva aj vo vydávaní súhlasov podľa § 7 zákona o odpadoch, a to tak, že:
   
  - Všetky nové súhlasy podľa § 7 ods. 1 zákona o odpadoch (napr. zariadenia na zneškodňovanie alebo zhodnocovanie odpadov) možno udeliť len na určitý čas, a to maximálne na 5 rokov s výnimkou súhlasu na nakladanie s nebezpečným odpadom, ktorý možno udeliť najviac na 3 roky.
   
  - Už existujúce udelené súhlasy –  do 6 mesiacov je nutné požiadať o preskúmanie tohto súhlasu, inak stratí automaticky platnosť.
   
  - Pokiaľ niekto vykonáva činnosť, na ktorú doteraz nepotreboval rozhodnutie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ale novela mu túto povinnosť ukladá, musí podať návrh na začatie konania o vydaní rozhodnutia príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva do 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak sa jeho činnosť považuje za činnosť v rozpore s týmto zákonom.

• Povinnosť registrácie
   
  - V prípade, že niektorý podnikateľský subjekt, ktorý vykonáva zber alebo prepravu odpadov ako svoj predmet podnikania (vrátane distribútora, ktorý vykonáva spätný odber), nemá vykonanú registráciu, je povinný v lehote do 14 dní od začatia výkonu tejto činnosti sa zaregistrovať na obvodnom úrade životného prostredia v mieste svojho sídla alebo miesta podnikania; to ale neplatí, ak je na vykonávanie zberu alebo prepravy odpadov potrebný súhlas podľa § 7 ods. 1 alebo autorizácia podľa § 8 ods. 3. Povinnosť sa vzťahuje rovnako aj na obchodníka  a sprostredkovateľa (ak svoju činnosť nevykonáva ako súčasť činnosti, na ktorú mu bol udelený súhlas podľa § 7 ods. 1 alebo autorizácia podľa § 8 ods. 3).
   
  - Pokiaľ niekto vykonáva činnosť, na ktorú doteraz nepotreboval registráciu podľa § 15, je povinný sa zaregistrovať do 3 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Registrácie podľa § 15 vykonané podľa doterajších predpisov ostávajú naďalej v platnosti.

• Zodpovednosť pôvodcu odpadu (podľa § 19 ods. 2)
   
  - Ak sa odpad prepravuje od pôvodcu odpadu alebo držiteľa odpadu k obchodníkovi, do zariadenia na zber odpadov, do zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo do zariadenia na zneškodňovanie odpadov a výsledkom zhodnocovania odpadu alebo zneškodňovania odpadu nie je konečné zhodnotenie tohto odpadu alebo konečné zneškodnenie tohto odpadu, zodpovednosti za konečné zhodnotenie odpadu alebo zneškodnenie odpadu sa pôvodca odpadu alebo držiteľ odpadu nemôže zbaviť, takže podnikateľský subjekt musí mať vedomosť a musí byť schopný doložiť, čo sa stalo s odpadom za každých okolností (nech ho odovzdal do akéhokoľvek zariadenia).

• Nebezpečný odpad (podľa § 23 ods. 4), resp. cezhraničná preprava odpadov (podľa § 23 ods. 5)
   
  - Ustanovenie o tom, že nebezpečný odpad, ktorý vznikol v Slovenskej republike, sa prednostne zhodnotí v Slovenskej republike v súlade s programom Slovenskej republiky a ak zhodnotenie takého odpadu v Slovenskej republike nie je možné, zhodnotí sa prednostne v niektorom z členských štátov, novela ruší, takže toto obmedzenie od 1.1. 2013 neplatí. Podľa novej úpravy ten podnikateľský subjekt, ktorý vykonáva cezhraničnú prepravu odpadov z iného členského štátu do Slovenskej republiky alebo dovoz odpadov z iného ako členského štátu do Slovenskej republiky, ktoré sú určené na zhodnotenie činnosťou R1 (podľa prílohy č. 2 v spaľovni odpadov označenej ako zariadenie na zhodnocovanie zmesového komunálneho odpadu), je povinný podať oznámenie podľa § 24.

• Nový mechanizmus rozhodovania Recyklačného fondu
   
  - Do postupu poskytovania príspevkov z Recyklačného fondu vstupuje nový prvok, a to podpis (teda schválenie) ministra životného prostredia. V prípade, že by minister rozhodnutie správnej rady o poskytnutí prostriedkov nepodpísal, na opätovné schválenie musí správna rada schváliť rozhodnutie dvomi tretinami hlasov všetkých členov a potom podpis ministra nie je potrebný.

Ing. Roman Vandák a Ing. Anna Darnadyová, oprávnená organizácia ENVI-PAK

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.