DWMA: Trh s druhotnými surovinami je v ohrození

Vo februári tohto roku sa v Dubaji uskutočnila výročná konferencia Bureau of International Recycling (BIR), na ktorej Surendra Borad (predseda výboru pre plasty) uviedol: „Môžeme byť hrdí a šťastní, že patríme do moderného a rozvíjajúceho sa odvetvia, ktoré má pred sebou veľkú perspektívu a skvelú budúcnosť!“ Globálny recyklačný trh zamestnáva okolo 20 miliónov ľudí a jeho ekonomická hodnota je odhadovaná na 500 miliárd dolárov ročne.

Sú ale tieto optimistické vízie Surendra Borada na mieste?

Existuje veľmi silná korelácia medzi základným ekonomickým ukazovateľom ako je HDP (hrubou domáci produkt) a využívaním druhotných surovín resp. recyklačným priemyslom. Motorom globálneho recyklačného trhu bol donedávna fenomenálny ekonomický rast v krajinách ako je Čína, India, Rusko, Brazília, Turecko, či južná Afrika. A keďže ťažba primárnych surovín má svoje medze, dodávky týchto primárnych surovín nemohli držať krok s takýmto rýchlym tempom rastu.

Ale aj tieto rýchlo rastúce krajiny neunikli súčasnej globálnej ekonomickej kríze a ich medziročný rast HDP sa tiež výrazne spomalil. Dôsledkom toho je potom skutočnosť, že krajiny s tradične silným separovaným zberom (najmä niektoré členské štáty Európskej únie a Spojené štáty) majú teraz prebytky vyseparovaných druhotných surovín. Okrem toho bol recyklačný priemysel tvrdo zasiahnutý aj rastúcimi nákladmi na dopravu a export.

Ekonomický nacionalizmus

Na dovŕšenie všetkého sa ako dôsledok krízy začína na globálnom trhu prejavovať tzv. „ekonomický nacionalizmus.“ V stále rastúcom počte krajín sa diskutuje o obmedzení dovozu a vývozu primárnych aj druhotných surovín za účelom ochrany svojho vlastného priemyslu. Tieto diskusie a následne obmedzenia voľného obchodu však predstavuje vážnu hrozbu pre európsky recyklačný priemysel.

V Európe sú totiž spracovávané oveľa nižšie objemy druhotných surovín, ako sú separovaným zberom vytriedené, čo nakoniec pri obmedzovaní vývozu nutne vedie k ich prebytkom. Dôsledkom je potom trvalé zníženie výkupných cien druhotných surovín a pravdepodobné bankroty zberových spoločností.

Plasty

Surendra BOARD (BIR plasty):
"Európa nemá dostatočné kapacity pre spracovanie svojich odpadových plastov."

Jedným z významných sektorov, ktorý najviac trpí z dôvodu týchto prekážok, je trh odpadových plastov. Hoci tento segment ako celok rastie, niektoré krajiny sa zatvárajú pred dovozom. Čína vyžaduje len vysoko kvalitné materiály (nedávno vrátila do Británie celé zásielky vyseparovaných plastov – poz. prekl.), Spojené štáty hneď nato zapísali odpady z plastov
na červený zoznam a dvere na indický trh boli tiež zabuchnuté.

S. Borad z BIR popisuje dôsledky týchto individuálnych ochranárskych opatrení : "V roku 2010 Európa vyseparovala asi 24 miliónov ton plastového odpadu. Ale len 6 miliónov ton z tohto množstva je materiálovo recyklovaných, polovica priamo v Európe a druhá polovica inde vo svete. Keďže Európa nemá dostatočnú kapacitu pre spracovanie odpadových plastov, podstatnú časť sme exportovali do zahraničia. Potom, čo ostatné krajiny vo svete uzavreli svoje hranice, (napríklad ako odplatu pre naše dovozné obmedzenia), musíme sa sami doma vysporiadať s gigantickou horou prebytočného vyseparovaného plastu."

Toto je hlavný dôvod, prečo recyklačný priemysel opakovane zdôrazňuje dôležitosť voľného pohybu tovarov. Žiadna krajina nie je nezávislá z pohľadu svojich surovinových potrieb. Každá krajina ťaží z fungujúceho medzinárodného trhu so surovinami, vrátane trhu druhotných surovinových tokov z odpadov. Voľný pohyb tovaru priamo stimuluje konkurenčné prostredie a trhové ceny, čo nakoniec zvyšuje recyklačnú infraštruktúru. A čo je najdôležitejšie zo všetkého: globálny trh podnecuje neustále nové a nové technologické inovácie.

Šrot

Christian Rubach (BIR železný šrot a kovy):
"EÚ je už zaťažená prebytkom vlastného  oceľového šrotu."

Podľa Ch. Rubacha, (prezident BIR divízie železného šrotu), trh zo šrotom bol doteraz najslobodnejší na svete. Neexistujú tu žiadne monopoly a dokonca aj najväčší obchodníci so šrotom sú pomerne malí hráči. Faktory brániace voľnému obchodu v tomto odvetví sú najmä výmenné kurzy medzi eurom a dolárom a predovšetkým vysoké náklady na prepravu. Ale aj toto odvetvie a jeho voľný trh je stále pod hrozbou intervencie lokálnych vlád, ktoré uprednostňujú spracovanie oceľového šrotu vo svojich krajinách.

Podľa OECD v súčasnej dobe asi 20 percent trhu s oceľovým šrotom podlieha nejakým dovozným alebo vývozným obmedzeniam. Ch. Rubach sa obáva, že takáto situácia bude pokračovať aj naďalej. Každá krajina totiž obviňuje tie ostatné nasledovnou argumentáciou: "Ak Čína zaviedla pred časom exportné obmedzenia na svoje vzácne zeminy (REE), budeme na oplátku blokovať vývoz nášho šrotu do Číny". Ďalším argumentom sú tzv. environmentálne nedostatky spracovateľského priemyslu v rozvojovch krajinách. „Prečo by EU mala exportovať svoj čistý oceľový šrot do Indie a Číny, kde bude „špinavými“ technológiami recyklovaný a potom budeme tieto výrobky dovážať späť do EU ?“

Rubach nepovažuje túto argumentáciu za správnu: "Sú to hlúpe argumenty, ktorých výsledkom bude len znižovanie európskych výkupných cien oceľového šrotu vďaka jeho prebytku na trhu. Jediným víťazom z tohto boja budú len európski výrobcovia ocele."

EÚ je totiž zaťažená prebytkom oceľového šrotu okolo 20 až 30 miliónov ton a každé nové vývozné obmedzenie povedie k ďalšiemu zníženiu ceny tejto komodity. Firmy zaoberajúce sa zberom a výkupom oceľového šrotu sa budú tiež musieť vyrovnať s tým, že recyklácia oceľového šrotu používaná v celosvetovej výrobe ocele postupne klesá.

Hlavným dôvodom je situácia v Číne, ktorá materiálovo recykluje veľmi malé množstvo šrotu pri výrobe svojej ocele. Podľa dostupných údajov Čína vyrába asi 700 miliónov ton ocele ročne a podiel šrotu použitého pri výrobe tejto ocele je veľmi nízky a dosahuje len asi 10 %. "Čína v poslednom období obmedzuje dovoz surovín – primárnych ale aj druhotných surovín, pokiaľ to nie je nevyhnutné pre jej rast a produkciu," uvádza Ch. Rubach.

Papier

Podobne aj odvetvie zberového papiera v EU čelí podobnému problému: gigantické prebytky tejto druhotnej suroviny, ktoré už stúpli na 8 až 10 miliónov ton. Európa v súčasnosti totiž vyseparuje viac papierového odpadu ako sama spotrebuje.

Príčinou tohto neduhu je hospodárska kríza a nízke ceny papiera. V mnohých krajinách EÚ totiž ambiciózne recyklačné ciele EK na 70 % recykláciu papierového odpadu v roku 2015 viedli k zmluvám medzi zberovými a odpadárskymi spoločnosťami na jednej strane a miestnými vládami na druhej strane, ktoré im zaručili pevné výkupne ceny pre zberový papier. Tieto dohody ale neberú do úvahy vlečúcu sa hospodársku krízu, v ktorej dopyt a spotreba papiera v spoločnosti sa výrazne znížila.

Randžít Baxi (BIR papier):
"Mnohí z nás asi neprežijú tento prebytok zberového papiera na trhu."

To logicky viedlo výrobcov papiera k znižovaniu predajných cien vrátane výkupnej ceny zberového papiera, ktorá je určujúca pre zberové spoločnosti na ich ekonomiku. Podľa R. Baxiho: "logickým riešením je exportovať prebytok vyseparovaného papiera, ale tento postup je zaťažený dvoma problémami: vysoké prepravné náklady a nepriaznivé obchodné ceny či výmenné kurzy".

Aby znížili svoje náklady, zberové spoločnosti sú ochotné akceptovať aj nižšiu kvalitu vyseparovaného papierového odpadu. Každý týždeň, ako hospodárska kríza pokračuje, sa stále nižšia a nižšia kvalita zberového papiera papiera vyváža z EU do Ázie. V reakcii na tento stav potom Čína, Indonézia a ďalšie ázijské krajiny zavádzajú prísne kritéria na kvalitu dovezeného vyseparovaného papiera. "Európsky zberový papier bol v Ázií vždy až na druhom mieste (po americkom), ale pretože neustále klesá jeho kvalita, môžeme očakávať ďalší pokles objednávok z Azie. Toto nie je dobrá správa pre dalšiu separáciu papiera v EU," hovorí Baxi ktorý očakáva, že kríza bude ešte dlho bolieť mnohé zo zberových spoločnosti. "Mnohé z týchto firiem neprežiju."

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.