Vďaka výrobcom dnes majú obce o elektroodpad postarané | ODPADY-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
REDOX
INISOFT

Vďaka výrobcom dnes majú obce o elektroodpad postarané

Kolektívne organizácie výrobcov elektrozariadení s cieľom komplexne riešiť zber elektroodpadu podpísali v roku 2010 so ZMOS-om memorandum o spolupráci a založili Koordinačné centrum zberu elektroodpadu, ako neformálnu dobrovoľnú platformu, ktorej úlohou je zabezpečiť, aby každý ohlásený elektroodpad z obce mal svojho odberateľa.

Vďaka výrobcom dnes majú obce o elektroodpad postarané

Dreamstime.com

  • Publicistika |  09.12.2012 |  Mgr. Peter Valent, ENVIDOM
V koordinačnom centre spolupracujú najväčšie kolektívne organizácie, pokrývajúce väčšinu trhu. To je pre obce garantom, že systém bude na celom území SR fungovať aj naďalej.

Výsledky v zbere elektroodpadu sú dnes veľmi dobré. Obce už majú dobré kontakty na jednotlivé kolektívne organizácie, ktoré vedia zabezpečiť odber všetkého elektroodpadu podľa jeho druhu.

Dôležití partneri

Obce aj zberové spoločnosti sú pre nás rovnako dôležití partneri. Aby sa systém zberu elektroodpadu rozvíjal na celom Slovensku, potrebujeme vedieť, kde, koľko a aká kategória elektroodpadu vzniká.

Pokiaľ je obec spokojná so službami svojej zberovky, nemusí nadviazať priamu spoluprácu s nami a môže pokračovať v partnerstve s ňou. Zmluvný vzťah nadviažeme s touto zberovkou a za služby v zbere elektroodpadu platíme jej.

V oboch prípadoch, teda od obce alebo od zberovky, potrebujeme vedieť, z ktorej obce a aký elektroodpad vyzbierala. Môžeme tak lepšie odhadnúť a plánovať budúce náklady zberu, na základe toho nastaviť recyklačné poplatky a zber a recykláciu realizovať čo najefektívnejšie. To všetko je zodpovednosť výrobcov, ktorých zastupujeme.

Nezabúdame na žiadnu obec

Aby sa na žiadnu obec pri zbere „nezabudlo“, priebežne ich všetky oslovujeme, či nepotrebujú riešiť problémy s elektroodpadom. Naposledy sme takto oslovili všetky obce a mestá (takmer 3000 obcí a miest v SR) v auguste tohto roku a ozvalo sa nám len okolo 20 obcí, že majú predbežný záujem spolupracovať, resp. hľadajú iného dodávateľa týchto služieb, ako mali doteraz.

Po vyše dvoch rokoch môžeme teda povedať, že samosprávy dnes vedia, na koho sa v tejto oblasti obrátiť.

Recyklačný poplatok za spotrebiče nie je zahrnutý do komunálnych poplatkov za odpad

Stretávame sa často s názorom bežnej, ale aj odbornej verejnosti, že musí dvakrát platiť za odpad: raz v podobe poplatku za komunálny odpad a druhýkrát ako recyklačný poplatok pri kúpe nového spotrebiča. V prípade elektroodpadu je to však omyl vyplývajúci z nedostatočnej informovanosti.

Problematika odpadov je zložitá, preto je pochopiteľné, ak jej niekto nerozumie. Elektroodpad zo zákona nie je bežný odpad, nepatrí do komunálneho odpadu, a preto sa komunálne poplatky zaň nevyberajú. Musí sa zbierať a recyklovať úplne samostatne. Preto náklady na zber elektroodpadu nemožno hradiť z miestneho poplatku za komunálny odpad a obec nemá nárok ani na príspevok z Recyklačného fondu za elektroodpad.

Preto sú tu pre obce kolektívne organizácie výrobcov, ktoré sa v obciach starajú o všetok elektroodpad a hradia im (alebo ich zberovkám) náklady s ním spojené. Využívajú na to práve recyklačné poplatky zahrnuté do ceny nových spotrebičov. Ich výšku sa výrobcovia snažia určiť tak, aby postačili na zaplatenie všetkých nákladov spojených so zberom a prepravou elektroodpadu a prostredníctvom nich platia aj spracovateľom za zhodnotenie elektroodpadu.

Recyklačný poplatok je normálny náklad na výrobok, ktorý sa musí zahrnúť do ceny výrobku, podobne ako sa zahŕňa napríklad materiál na výrobu výrobku. Preto sa výrobcovia snažia tieto náklady optimalizovať tak, aby sa mohol zabezpečiť riadny zber a recyklácia a zároveň, aby zbytočne nezvýšili cenu nových spotrebičov, za ktorú ich budú spotrebitelia na Slovensku ochotní kupovať.

Občania majú totiž veľa možností, kde si výrobok nakúpiť lacnejšie, alebo sa rozhodnúť, že si ho nekúpia vôbec. Recyklačné poplatky nie sú tzv. „verejné zdroje“, ako sú napríklad platby do zdravotných poisťovní, ktoré nám odvádzajú priamo z našich miezd. Spotrebiteľ má možnosť vybrať si, kde, kedy a aký spotrebič si kúpi alebo nekúpi. Čím sú vyššie ceny spotrebičov, tým ťažšie sa výrobcom na Slovensku predáva, tým menej zamestnancov môžu zamestnávať slovenskí predajcovia a tým nižšie príjmy plynú do štátneho rozpočtu.

Správanie občanov Slovenska v ekologickom nakladaní s elektroodpadom sa neustále zlepšuje. Zber však sťažujú nezodpovední občania a zákony, ktoré im nebránia konať v rozpore s princípmi ochrany životného prostredia.

Podľa prieskumu „Slovenské domácnosti a elektroodpad“, ktorý opakovane realizujeme, neustále rastie počet tých, ktorí odovzdávajú spotrebiče do zberu a klesá počet tých, ktorí recykláciu elektroodpadu neriešia vôbec. Ostáva však problém s tými, ktorí spotrebiče demontujú, alebo hádžu na smetisko.

Určité skupiny obyvateľov staré spotrebiče rozoberajú na súčiastky obsahujúce kovy a tie potom predajú vo výkupniach surovín. Nehodnotné „torzo“ spotrebiča následne len tak niekde pohodia.

Jeho ekologická recyklácia už nie je možná a do životného prostredia sa dostávajú škodlivé látky, napríklad freóny zo starých chladničiek, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. Spotrebiče nám takto miznú dokonca rovno počas mobilných zberov, ktoré organizujeme.

Výrobcovia však momentálne nemajú možnosť, ani právomoc ako tomu zabrániť. Máme teda s obcami aj zberovkami spoločný problém. Preto sa snažíme legislatívne presadiť, aby zberné dvory aj výkupne mohli odoberať staré spotrebiče len v kompletnom stave, riadne ich zaevidovali a následne odovzdali výrobcom, ktorí potom môžu zabezpečiť a prefinancovať ich recykláciu.

Ciele zberu rastú, potrebujeme kvalitnejšiu legislatívu

Slovensko vďaka výrobcom a ich kolektívnym organizáciám dnes plní ciele zberu stanovené európskymi smernicami, zlepšil sa tiež zber v obciach a mestách. Schválenie novej európskej smernice o elektroodpade v januári tohto roka však pre nasledujúce roky znamená čoraz vyššie a prísnejšie ciele zberu a recyklácie pre krajiny EÚ.

Preto treba aj pre slovenských výrobcov a dovozcov vytvoriť také podmienky, aby Slovensko mohlo tieto ciele plniť. Je načase, aby sa aj v slovenskej odpadovej legislatíve dôsledne uplatnila rozšírenú zodpovednosť výrobcov, ktorá je na svete viac ako 20 rokov.

Stiahnutie návrhu zákona o odpadoch bolo pre Slovensko správnym krokom novej vlády na ceste k tvorbe transparentnej a spravodlivej legislatívy. Je to signál, že zákonodarcovia majú naozaj záujem vytvoriť legislatívu rešpektujúcu európske pravidlá aj v oblasti rozšírenej zodpovednosti.

Legislatíva musí výrobcov a ich kolektívne organizácie motivovať k ďalšiemu rozvoju zberu elektroodpadu a osvety na Slovensku, pričom sa bude dbať na životné prostredie a systém sa zároveň nebude umelo a zbytočne predražovať nezmyselnými byrokratickými prekážkami.

Veríme, že doterajšie výsledky výrobcov v zbere elektroodpadu na Slovensku, ich záujem zvyšovať úroveň zberu a recyklácie a medzinárodné skúsenosti z trhov, kde zber elektroodpadu už dlhodobo úspešne funguje, budú dostatočným dôvodom, aby boli aktívne zapojení a rešpektovaní pri tvorbe novej legislatívy.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Komentár. Poslanec Taraba chce zoštátňovať. To je cesta k šafáreniu

Komentár. Poslanec Taraba chce zoštátňovať. To je cesta k šafáreniu

Odmietavý postoj k návrhu je zo strany envirorezortu veľmi správny.

Editoriál. Odpady nebude kam ukladať a ministerstvo hrá mŕtveho chrobáka

Editoriál. Odpady nebude kam ukladať a ministerstvo hrá mŕtveho chrobáka

Táto odpadová téma rezonuje tým viac, čím bližšie je prvý január budúceho roku. Úvodník vyšiel v novembrovom vydaní mesačníka Odpadové hospodárstvo 2022/11.

Názor. Aj kvôli klimatickej kríze je potrebné znížiť výrobu plastov

Názor. Aj kvôli klimatickej kríze je potrebné znížiť výrobu plastov

Špecifickým materiálom, ktorého výroba z fosílnych surovín je uhlíkovo náročná, sú plasty, píše Monika Medovičová zo združenia Priatelia Zeme - SPZ.