Eversheds Sutherland
REDOX
INISOFT

Poplatky za uloženie odpadov. Koľko prostriedkov sa vyzbiera a čo s nimi?

Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo, 2012/11.

Poplatky za uloženie odpadov. Koľko prostriedkov sa vyzbiera a čo s nimi?

Dreamstime.com

  • Publicistika |  11.12.2012 |  Ing. Tomáš Schabjuk, Odpadový hospodár s.r.o.

V októbrovom čísle mesačníka Odpadové hospodárstvo sme predstavili prvú časť prieskumu využívania prostriedkov z poplatku za uloženie odpadov na skládkach odpadov, do ktorého bolo zapojených 17 miest a obcí.

Vo voľne nadväzujúcej druhej časti sa pokúsime odhadnúť objem celkovo vyzbieraných poplatkov na území celej SR za rok 2011, ako aj predpokladaný vývoj vyzbieraných poplatkov do roku 2017. Za predpokladu, že dôjde k zvýšeniu poplatkov podľa stiahnutého zákona o odpadoch.

V roku 2011 – odhad viac ako 23 mil. €

Vzhľadom k tomu, že stále nedisponujeme údajmi o množstve odpadov SR za rok 2011, pre potreby tejto analýzy sme použili množstvo odpadov za rok 2010. Podľa štatistík z Regionálneho informačného systému o odpadoch (RISO) bolo za rok 2010 uložených na skládkach odpadov celkovo 3,82 mil. t odpadov všetkých kategórií.

V našom prieskume vychádzala priemerná výška poplatku za uloženie odpadu 6,09 €/t. Vyhodnotili sme však len 13,3 % všetkých uložených odpadov. Preto sme druhou metódou každú skupinu odpadov podľa informácií z RISO rozdelili na kategóriu odpadov nebezpečné a ostatné a ich príslušné množstvá. K tomuto rozdeleniu sme priradili poplatok za uloženie odpadov.

Niektoré skupiny ostatných odpadov sú však spoplatnené rozlične. Príkladom je skupina 17 – stavebné odpady, či skupina 20 - komunálne odpady. Skupinu číslo 17 sme rozdelili podľa podskupín ostatných odpadov tak, že podskupinám 17 01, 17 05 a 17 08 (spolu 78,4 % skupiny) sme priradili poplatok 0,3319 €/t a ostatným podskupinám poplatok 6,6387 €/t. Skupinu odpadov číslo 20 sme prerozdelili podľa údajov miest a obcí, ktoré nám zaslali prerozdelenie komunálnych odpadov podľa počtu položiek vytriedených odpadov. Na túto otázku kompletne odpovedalo 16 obcí.

Odpoveď sa nám nepodarilo získať len od obce Kolta, ako ani od prevádzkovateľa skládky odpadov v tejto obci. Z výsledkov vychádza, že v tejto skupine sa účtuje poplatok za vytriedených 5 zložiek odpadov vo vyše 84 % prípadov. Zloženie všetkých ukladaných odpadov je možné vidieť na grafe 1 a zloženie ukladaných komunálnych odpadov na grafe 2.

Podľa priameho prepočtu množstva odpadov a sumy 6,09 €/t by sa v SR malo vyzbierať za rok 2011 celkovo 23,26 mil. €. Podľa detailnejšieho prepočtu druhým postupom by sa v SR malo vyzbierať za rok 2011 celkovo 23,67 mil. €, teda veľmi podobná suma.

Cieľom nie je zistiť presnú výšku poplatkov, ale hrubý predpokladaný objem finančných prostriedkov, s ktorými obce a mestá nakladajú v súčasnosti. Výsledky prieskumu môže ovplyvniť viacero faktorov, ako je napr. celkové množstvo odpadov, výška poplatkov, nepresnosť v evidovaných údajoch, či napríklad aj fakt, že poplatok sa neplatí za inertné odpady, ktoré sa na skládkach použijú na stavebné, sanačné, či zásypové práce. Množstvo takéhoto odpadu nepoznáme, nepočítame s ním teda ani v našej analýze.

Tabuľka 1: Rozdelenie odpadov podľa skupín

Sk.

Odpady 2010 (t)

% z celku

O odpad (t)

Poplatok (€/t)

suma O (€)

N odpad (t)

suma N (€)

Spolu (€)

1

103 611,63

2,70%

103 611,63

6,64

687 846,53

,00

,00

687 846,53

2

21 263,74

0,60%

21 261,45

6,64

141 148,39

2,29

76,01

141 224,40

3

28 370,73

0,70%

28 351,67

6,64

188 218,23

19,06

632,68

188 850,91

4

4 500,89

0,10%

4 500,71

6,64

29 878,86

,17

5,64

29 884,51

5

155,31

0,00%

6,26

6,64

41,56

149,05

4 947,55

4 989,11

6

763,41

0,00%

411,82

6,64

2 733,95

351,59

11 670,64

14 404,59

7

19 217,78

0,50%

18 030,86

6,64

119 701,47

1 186,92

39 398,50

159 099,97

8

3 819,73

0,10%

980,75

6,64

6 510,91

2 838,98

94 236,82

100 747,72

9

92,99

0,00%

88,65

6,64

588,52

4,34

144,06

732,58

10

1 138 945,67

29,80%

1 096 267,80

6,64

7 277 793,04

42 677,87

1 416 644,95

8 694 437,99

11

4 143,82

0,10%

2 283,00

6,64

15 156,15

1 860,82

61 767,87

76 924,03

12

6 046,22

0,20%

2 150,75

6,64

14 278,18

3 895,48

129 306,17

143 584,36

13

518,63

0,00%

,00

6,64

,00

518,63

17 215,35

17 215,35

14

53,02

0,00%

,00

6,64

,00

53,02

1 759,94

1 759,94

15

70 276,14

1,80%

65 775,02

6,64

436 660,63

4 501,12

149 409,73

586 070,35

16

21 091,81

0,60%

16 007,56

6,64

106 269,39

5 084,25

168 766,09

275 035,47

17

633 277,48

16,60%

485 541,99

,33

161 151,39

13 963,72

463 510,33

624 661,71

133 771,77

6,64

888 070,66

888 070,66

18

2 425,76

0,10%

2 316,32

6,64

15 377,35

109,45

3 633,07

19 010,43

19

338 675,14

8,90%

319 828,70

6,64

2 123 246,79

18 846,44

625 586,84

2 748 833,64

20

1 420 911,91

37,20%

1 395 965,54

5,66

7 901 164,96

1 415,03

46 970,36

8 260 572,69

23 531,34

13,28

312 437,37

Spolu

3 818 161,81

100,00%

3 720 683,59

 

20 428 274,33

97 478,23

3 235 682,62

23 663 956,94

/Pozn.: Nebezpečný odpad je spoplatňovaný sadzbou 33,19 €/t/

Pre výpočet objemu poplatkov do roku 2017 vychádzame z výšky poplatkov, aké boli predložené v stiahnutom zákone o odpadoch, navýšené o 3 percentá inflácie (náš predpoklad) od roku 2016. Ťažko však možno predpokladať množstvo uložených odpadov za toto budúce obdobie. Priemerné ročné množstvo ukladaných odpadov je za roky 2005 -2010 4,84 mil. ton (prepočet podľa údajov z POH SR 2011-2015 a údajov ŠÚ).


Čítajte: Ako sú využívané príjmy z poplatkov za uloženie odpadov?


Nedá sa jednoznačne povedať, že ukladané odpady klesajú, či rastú, hoci v roku 2010 bolo za toto obdobie vyprodukovaného odpadu najmenej. Pre potreby analýzy vychádzame preto opäť z údajov za rok 2010 aj pre roky 2013 – 2017, čo predstavuje množstvo odpadov 3,82 mil. ton.

V tabuľke 2 je možné vidieť objem finančných prostriedkov z poplatku za uloženie odpadov na skládkach odpadov za roky 2013 - 2017. V tejto tabuľke vidno, že do roku 2017 by bolo možné na zvýšení poplatkov vyzbierať 618,5 mil. €. Ak by sme počítali s priemerne ukladaným množstvom za roky 2005 – 2010, vyzbierané poplatky by boli oveľa vyššie – približne 784 mil. €.

Tabuľka 2: Objem finančných prostriedkov z poplatku za uloženie odpadov na skládkach odpadov

 Poplatok navýšený o infláciu 3% od roku 2016 (€/t)


2013

2014

2015

2016

2017

Podiel odpadov

Inertný odpad (€/t)

1

1

1

1

1

12,72%

Ostatný odpad (€/t)

25

28

31

32

33

47,55%

Zmesový komunálny odpad (€/t)

31

34

37

38

39

37,18%

Nebezpečný odpad (€/t)

170

180

190

196

202

2,55%

Množstvo uložených odpadov (t)

3 818 162

3 818 162

3 818 162

3 818 162

3 818 162

 

 Objem vyzbieraných financií za uloženie odpadov (€)


2013

2014

2015

2016

2017

Spolu (€)

Inertný odpad (€)

485 670

485 670

485 670

500 240

515 247


Ostatný odpad (€)

45 388 399

50 835 006

56 281 614

57 970 063

59 709 165


Zmesový komunálny odpad (€)

44 007 370

48 266 147

52 524 925

54 100 673

55 723 693


Nebezpečný odpad (€)

16 551 731

17 525 363

18 498 994

19 053 964

19 625 583


Spolu (€)

106 435 183

117 114 201

127 793 218

131 626 956

135 573 688

618 543 245

Z čoho postaviť spaľovne?

Z analýzy možno vidieť obrovský nárast poplatkov za uloženie odpadov, v prípade, ak by boli poplatky schválené v navrhovanej výške.

Kým za rok 2011 sú tieto poplatky cca. 23,5 mil. €, po ich navýšení by táto ročná čiastka mohla predstavovať v roku 2017 sumu 135,5 mil. €.

Podľa stiahnutého zákona o odpadoch by polovica z poplatkov mala pripadnúť obciam a polovica Environmentálnemu fondu. Kým je čas, je dôležité položiť si otázku, či je takéto rozdelenie správne. Obce a mestá by v takomto prípade v roku 2017 mohli získať približne 68 mil. €, čo je takmer trikrát viac ako teraz.

Tieto financie by pravdepodobne použili na rôzne účely, no na rozvoj odpadového hospodárstva by sa použila zrejme len malá časť, tak ako naznačujú aj výsledky prieskumu, ktoré boli uverejnené v minulom čísle.

Pre obce a mestá, na ktorých územiach sa nachádzajú skládky odpadov, by to bolo určite zaujímavé, no z celospoločenského hľadiska určite nie. Ak by sme však mestám a obciam ponechali len tú časť poplatkov, aká im prislúcha v súčasnosti, do Environmentálneho fondu by sa tak za nasledujúcich päť rokov mohlo dostať cca. 500 mil. €.

Za túto sumu by sa na Slovensku dokázali vybudovať pravdepodobne 3-4 veľké regionálne spaľovne odpadov, či desiatky regionálnych stredísk na materiálovú recykláciu odpadov. Iná možnosť využitia týchto prostriedkov by bola v dotovaní prevádzok na zhodnocovanie odpadov podľa množstva zhodnotených odpadov.

Je však potrebné, aby boli vyzbierané prostriedky v prospech Environmentálneho fondu – alebo iného nástroja – účelovo viazané na rozvoj odpadového hospodárstva.

Aj takýmito opatreniami vieme prejsť k reálnemu rozvoju odpadového hospodárstva a približovať sa k cieľom Európskej únie, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo.

(Článok vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo, 2012/11)


Diskusia (3)

  1. Marek Hrabčák18.12.2012 (12:41)
    Veľmi zaujímavy príspevok, ktorý načal tému skládkovej dane na Slovensku a jej smerovania. Dovolím si ale trochu polemizovať so záverom, resp. výpočtom výnosov zo skládkovej dane v druhej časti tohto príspevku:
    1.Výnosy skládkovej dane - dolná časť tabuľky č. 2 sú cca 110 mil EUR a vyššie. Ak sa porovnáne s ostatnými krajinami EU27, takého sumy vyzbiera len Anglicko, Francúzsko a Taliansko. (s ich počtom obyvateľov a ekonomikou).
    Subjektívne si myslím, že Slovensko nedokáže takúto sumu skládkovej dane nikdy vyzbierať - najprv by to totiž musel NIEKTO zaplatiť... 
    Kto  ?

    2.Ako je zrejme z tabuľky č.1 tvoria komunálne odpady (20) cca 38 % z celkového množstva skládkovaného odpadu = 1,421 mil. ton.
    (v  skutočnosti to je viac, nakoľko k "MSW" je potrebné pripočítať aj časť 15+17+19, teda odhadom sa "komunál" u nás podieľa na skládkovani priblžne 50 %  t.j. cca 1,8 mil. ton )
    - teda 50% bude hradiť občan.

    2. Stačí ale pohľad do IS Odpady a zistíme, že podobné množstvo 1,227 mil. t skládkovaných odpadov produkuju.dva okresy = Prievidza a Košice II (firmy nebudem menovať, stačí si domyslieť).
    Ak tieto firmy "vylobuju" výnimku - (čo nie je nič zvláštne, v mnohých krajinách EU sa rôzne priemyselne odpady zdaňuju nižšími sadzbami resp.sú oslobodené od dane) a rázom klesne sľubný ročný výnos 110 mil. EUR na polovicu alebo ešte menej.

    Nakoniec to zase ostane len na občana - zvýšena skládkova daň sa automaticky premietne do ceny "na bráne skládky", čo povedie samosprávy k zvyšovaniu poplatku sa odpady...
    Dobre to poznajú v Irsku - kde sú najvyššie ceny za skládkovanie v EU (aj vďaka vysokej skládkovej dani) ale zároven vysoké poplatky za komunálne odpady pre domácnosť = cca 300 EUR/rok

    Hľadajme -
    nie ako VIAC vyzbierať za odpady,
    ale ako EFEKTIVNEJŠIE nakladať s tým, čo máme k dispozícií


  2. Ing. Tomáš Schabjuk18.12.2012 (16:10)

    Áno, je predpoklad, že sa priemyslu podarí vylobovať lepšie podmienky, tak ako sa to pravdepodobne podarí aj spoločnosti zo Žiaru nad Hronom pri cene za elektrinu.

    Poplatok je však potrebné chápať z pohľadu akéhosi motoru vzniku alternatív, či už materiálových alebo energetických. Bez tejto regulácie je len ťažko dúfať že sa trh postará o plnenie cieľov do roku 2020 alebo že naše povedomie stúpne tak vysoko, že začneme využívať všetky odpady dobrovoľne.

    Ani ja sa však nepozerám na tento poplatok (daň) ako na atribút, ktorý nás vytiahne z biedy. Bude to musieť byť komplex opatrení v reforme odpadového hospodárstva, no nie s cieľom výberu čo najvyšších poplatkov (daní), ale s cieľom rozvoja a zlepšovania našej spoločnosti, zamestnanosti, obchodu, toku surovín, výrobkov až po následné vrátenie hodnôt do systému.

    Nakoniec možno aj tie spoločnosti z okresov Košice a Prievidza pochopia, že ich energeticky náročné procesy je možné zabezpečiť aj pomocou energie z odpadov. Keď to nerobia takto teraz, zrejme im to ekonomicky nevychádza, no zmenou pravidiel hry možno bude.

  3. Uvaha09.01.2013 (17:39)

    Ako vyberať za skládkovné a odpad je lepšie ich spracovávať. Je dávno projektu ktoré využívajú odpady ako suroviny a produkujú hotové výrobky. Na slovenskú bili pripravené projekty na kompletnú využitie odpadu a zníženie objemov. nebil potreba vynakladať veľké finančné prostriedky a dokonca bol hotový projekt pre východné Slovensko kde bola priorita vytváranie nových pracovných miest pre Rómov Projekty sa zastavili. Investor dnes je mimo Slovensko a pripravuje výstavbu inde. Ďalším investorom bola Bratislavská firma a investor Green. Machines a.s. Pripravila komplexné riešenie využitia TKO a brko vrátane financovania. Ale hlavne pripravila konštrukčne a výrobne technológie, ktoré sa mali vyrábať na slovenskú a tým nielen priniesť nové pracovné miesta (300 miest vo výrobe a 500 miest priamo v prevádzkach) ale aj zaistiť aby dotácie končili u slovenských firiem a nie nemeckých. Pre nezáujem zo strany miest sa pilotný projekt nerealizoval, a dnes sa bude miesto Slovenska realizovať projekt v okolitých štátoch ako je Maďarsko a ďalšie krajiny Mnoho technológií na využitie odpadu je dnes dováža zo zahraničia a to aj napriek tomu že Slovenská strojné priemysel. Dnes je situácia taká že sa stavia pr Kompostové (ekonomická hlúposť a neuveriteľné výdavky bez návratnosti) rozdávajú sa dotácie a technológie sa vozia z Nemecka. Slovenských robotník je na pracáku a nemecky vyrába stroje do kompostární pre Slovenskú mestá a obce. Dotácie v podstate doputujú do nemeckých firiem cez predajcu strojov na slovenskú. Nie je to zvrhlosť. Alebo snáď Slovenská strojár alebo robotník je horší než Nemecký Prečo nevyužiť zdroje na slovenskú a podporovať výrobu ktorú navrhnú Slovenského firmy a to tak aby dotácie končili o slovenských výrobkoch. Zaráža ma potom článok ako je dobré že sa veľa vyberie za poplatky na skládkovném namiesto toho aby sa podporovali nové technológie.v

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Komentár. Ministerstvo nie je hračka, hoci sa jeho vedenie tak správa

Komentár. Ministerstvo nie je hračka, hoci sa jeho vedenie tak správa

Komentár Radovana Kazdu vyšiel v úvodníku júnového vydania štvrťročníka Odpadové hospodárstvo 04-06/2024 s prílohou ENERGO a VODA.

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 07-09/2024

Čo by vám nemalo ujsť. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO, 07-09/2024

Čo obsahuje tretie tohtoročné vydanie magazínu o odpadovom hospodárstve, energetike a vodách?

Multifunkčný stroj znie lákavo, ale nebude efektívny. Zametač má zametať (ROZHOVOR)

Multifunkčný stroj znie lákavo, ale nebude efektívny. Zametač má zametať (ROZHOVOR)

Čistenie ulíc je neoddeliteľnou súčasťou odpadového hospodárstva miest a obcí. V komunálnej technike ponúkame vozidlá svetovej kvality, hovorí Martin Fábian, obchodný riaditeľ spoločnosti NORWIT SLOVAKIA, spol. s r. o.

X
X
X
X