NATUR-PACK
MEVA SK
MARIUS PEDERSEN

Monopol vs. voľná súťaž v zbere a zhodnocovaní odpadov z obalov

Nemecký kartelový úrad analýzoval dopady vzniku konkurenčného prostredia v zabezpečovaní plnenia limitov zhodnotenia odpadov z obalov. Protrhové opatrenie prinieslo v mnohých aspektoch lepšie výsledky.

Monopol vs. voľná súťaž v zbere a zhodnocovaní odpadov z obalov

Dreamstime.com

  • Publicistika |  01.03.2013 |  Michal Sebíň, NATUR-PACK a.s.

V roku 2011 sa spoločne s prípravou nového zákona o odpadoch otvorila otázka ďalšieho fungovania kolektívnych systémov. V procese prípravy nového zákona, ktorý bol v konečnom dôsledku v auguste 2012 po medzirezortnom pripomienkovom konaní stiahnutý, sa objavili snahy o vytvorenie štátneho koordinačného centra resp. transformáciu Recyklačného fondu pod plnú kontrolu štátu.

Zjednodušene povedané, išlo o vytvorenie jednej monopolnej národnej organizácie, ktorá zabezpečí výrobcom plnenie cieľov, ktoré im ukladajú smernice a obciam fungovanie systémov triedeného zberu.

Aj v súčasnosti sa objavujú iniciatívy na podporu monopolného systému, dokonca priamo z prostredia samotných výrobcov obalov či zástupcov samospráv. Hlavným argumentom je to, že obce doplácajú na separovaný zber, náklady na systém sú príliš vysoké a úroveň recyklácie nízka. Skrátka trh sa nedokáže efektívne postarať o zber a zhodnotenie odpadov z obalov.

Najnovšia štúdia Nemeckého kartelového úradu však dokazuje opak. Voľná súťaž viacerých kolektívnych systémov zvyšuje úroveň triedeného zberu, prináša na trh inovácie, kvalitnejšie služby a najmä je podstatne lacnejšia.

Dôsledky otvorenia trhu

Štúdia porovnáva v európskom kontexte veľmi vzácne 19-ročné dáta fungovania kolektívneho zabezpečovania zberu a zhodnocovania odpadov z obalov z domácností tzv. duálneho systému v Nemecku. Od roku 1990 pôsobil na nemeckom trhu iba jediný duálny systém, ktorý prevádzkovala spoločnosť DSD. Po viacerých konaniach Európskej komisie a Nemeckého kartelového úradu sa v roku 2004 trh otvoril a v súčasnosti tu pôsobí 9 duálnych systémov, pričom trhové podiely DSD najmä v posledných rokoch prudko klesajú (obr. 1).

Obr. 1 Vývoj trhových podielov DSD

Dopady liberalizácie trhu sa na základe výsledkov štúdie dajú zhrnúť do 3 oblastí:

1. Úroveň recyklácie odpadov z obalov je vyššia alebo rovnaká ako v období pôsobenia monopolu DSD aj napriek krízovým rokom 2008 a 2009 (obr. 2).

Obr. 2 Plnenie cieľov recyklácie

Nepotvrdili sa tak obavy z postupného zhoršovania úrovne recyklácie v dôsledku častých presunov výrobcov medzi systémami a netransparentného prístupu konkurenčných systémov voči štátnej správe.

2. Výrazne klesli náklady celého systému

Kým náklady monopolného systému sa do roku 2004 pohybovali vo výške 2 mld. EUR ročne, v súčasnosti sa náklady deviatich súťažiacich systémov pohybujú na úrovni menej ako 1 mld. EUR ročne (obr. 3). To predstavuje ročnú úsporu 50 EUR na priemernú štvorčlennú rodinu, na ktorú sú recyklačné poplatky prenesené v cene produktov.

Obr. 3 Vývoj nákladov duálneho systému

3. Otvorenie trhu prinieslo vlnu inovácií zberových a dotrieďovacích technológií.

Nové moderné triediace linky neznižujú iba náklady samotného systému, ale zvyšujú aj kvalitu vytriedeného materiálu a recyklácie. Od roku 2005 sa ročná kapacita liniek na triedenie a úpravu odpadov zvýšila o 675 000 ton.

Napriek týmto výsledkom pôsobia aj na nemeckom trhu subjekty, ktoré žiadajú obmedzenie súťaže a preferujú  jedno „centrálne riešenie“ pre všetky samosprávy a výrobcov. Takéto tendencie sa objavujú aj v procese prípravy nového tzv. Recyklačného zákona. Podstatná časť odbornej verejnosti však tieto snahy odmieta, čoho signálom je skutočnosť, že najväčšie nemecké priemyselné združenia, zahŕňajúce výrobcov, obchodníkov, zberové spoločnosti a recyklátorov, podpísali pod spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zaviazali pokračovať v úspešne fungujúcom systéme zodpovednosti  výrobcov, ktorí sú vlastníkmi vyseparovaného odpadu z obcí. Napokon, štúdia poukazuje na jednoznačné benefity takéhoto systému pre samosprávy, zberové spoločnosti, ale aj pre spotrebiteľov.

K výsledkom štúdie sa vyjadril aj prezident Nemeckého kartelového úradu Andreas Mundt: „Monopolizácia systému by znamenala návrat do čias DSD iba pod inou značkou. Výsledkom budú vyššie náklady systému a strata inovačného potenciálu. Samosprávy by nemali stavať svoje podnikateľské záujmy pred záujmy občanov.“ Zároveň dodal, že štúdia odhalila ešte niekoľko bariér, ktoré bránia plnému rozvinutiu súťaže a tie budú v budúcnosti odstránené.

Voľná súťaž prináša lepšie výsledky

Štúdia bola vypracovaná v kontexte iniciatívy OECD, ktorej cieľom je hodnotenie opatrení súťažných orgánov, čo deklarovali súťažné orgány členských štátov OECD ako strategickú prioritu pre roky 2012 až 2014. Ročné úspory vo výške 1 mld. EUR pre nemeckých spotrebiteľov, ktoré sú výsledkom liberalizácie trhu, predstavujú 40-násobok rozpočtu celého Nemeckého kartelového úradu.

Pre Slovensko sú výstupy štúdie dobrou správou. Základný koncept voľnej súťaže medzi kolektívnymi systémami je nastavený. Otázkou však zostáva ako s ním naložia zákonodarcovia pri príprave novej legislatívy.

Michal Sebíň, NATUR-PACK
/medzititulky: redakcia/


Diskusia (2)

  1. Ing. Tomáš Schabjuk01.03.2013 (10:58)
    Dobrý článok. Pre porovnanie oboch modelov by bolo vhodné získať podobné údaje aj z iných krajín. Následne zvážiť pre a proti.
  2. Michal Sebíň01.03.2013 (16:56)
    Ak sú takéto údaje z iných krajín dostupné možno sa tu čoskoro objaví ďalší príspevok. Na celý systém však vplýva množstvo vonkajších faktorov a preto porovnanie rôznych krajín nemusí byť úplne objektívne. Nemecké údaje sú unikátne práve preto, že popisujú obidva modely v rámci jednej krajiny.

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Nahradí aj „pikérov“. Dve slovenské firmy naučili robota čítať odpad a predvídať

Nahradí aj „pikérov“. Dve slovenské firmy naučili robota čítať odpad a predvídať

Klasické optické triedenie už nestačí. Nové technológie majú z odpadu vyťažiť viac a zároveň znížiť počet ľudí potrebných na linkách.

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

Marián Kobolka: Problémový bioodpad skončil. Dnes je to riadená surovina s profitom (rozhovor)

To, čo ešte donedávna končilo na skládke alebo v komposte nízkej kvality, dnes firmy zhodnocujú ako palivo, hnojivo či surovinu.

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Množstvový zber nezafunguje, ak nebude ochota systém akceptovať a platiť, myslí si šéf Mevy (rozhovor)

Uzamykateľné kontajnery či nové prúdy odpadu nič nevyriešia, keď mestá nezvládnu rast nákladov, osvetu a správanie ľudí.

X
X
X
X