Nemecký kartelový úrad analýzoval dopady vzniku konkurenčného
prostredia v zabezpečovaní plnenia limitov zhodnotenia odpadov
z obalov. Protrhové opatrenie prinieslo v mnohých aspektoch
lepšie výsledky.
V roku 2011 sa spoločne s prípravou nového zákona
o odpadoch otvorila otázka ďalšieho fungovania kolektívnych
systémov. V procese prípravy nového zákona, ktorý bol v konečnom
dôsledku v auguste 2012 po medzirezortnom pripomienkovom konaní
stiahnutý, sa objavili snahy o vytvorenie štátneho koordinačného
centra resp. transformáciu Recyklačného fondu pod plnú kontrolu
štátu.
Zjednodušene povedané, išlo o vytvorenie jednej
monopolnej národnej organizácie, ktorá zabezpečí výrobcom plnenie
cieľov, ktoré im ukladajú smernice a obciam fungovanie systémov
triedeného zberu.
Aj v súčasnosti sa objavujú iniciatívy na podporu monopolného
systému, dokonca priamo z prostredia samotných výrobcov obalov
či zástupcov samospráv. Hlavným
argumentom je to, že obce doplácajú na separovaný zber, náklady na
systém sú príliš vysoké a úroveň recyklácie nízka. Skrátka trh
sa nedokáže efektívne postarať o zber a zhodnotenie odpadov
z obalov.
Najnovšia štúdia Nemeckého kartelového úradu však
dokazuje opak. Voľná súťaž viacerých kolektívnych systémov zvyšuje
úroveň triedeného zberu, prináša na trh inovácie, kvalitnejšie služby
a najmä je podstatne lacnejšia.
Dôsledky otvorenia trhu
Štúdia porovnáva v európskom kontexte veľmi vzácne 19-ročné
dáta fungovania kolektívneho zabezpečovania zberu a zhodnocovania
odpadov z obalov z domácností tzv. duálneho systému
v Nemecku. Od roku 1990 pôsobil na nemeckom trhu iba jediný
duálny systém, ktorý prevádzkovala spoločnosť DSD. Po viacerých
konaniach Európskej komisie a Nemeckého kartelového úradu sa
v roku 2004 trh otvoril a v súčasnosti tu pôsobí 9 duálnych
systémov, pričom trhové podiely DSD najmä v posledných
rokoch prudko klesajú (obr. 1).

Obr. 1 Vývoj trhových podielov DSD
Dopady liberalizácie trhu sa na základe výsledkov štúdie dajú
zhrnúť do 3 oblastí:
1. Úroveň recyklácie odpadov z obalov je vyššia alebo rovnaká
ako v období pôsobenia monopolu DSD aj napriek krízovým rokom
2008 a 2009 (obr. 2).

Obr. 2 Plnenie cieľov recyklácie
Nepotvrdili sa tak obavy
z postupného zhoršovania úrovne recyklácie v dôsledku
častých presunov výrobcov medzi systémami a netransparentného
prístupu konkurenčných systémov voči štátnej správe.
2. Výrazne klesli náklady celého systému
Kým náklady monopolného systému sa do roku 2004 pohybovali vo
výške 2 mld. EUR ročne, v súčasnosti sa náklady
deviatich súťažiacich systémov pohybujú na úrovni menej ako
1 mld. EUR ročne (obr. 3). To predstavuje ročnú úsporu
50 EUR na priemernú štvorčlennú rodinu, na ktorú sú recyklačné
poplatky prenesené v cene produktov.

Obr. 3 Vývoj nákladov duálneho systému
3. Otvorenie trhu prinieslo vlnu inovácií zberových
a dotrieďovacích technológií.
Nové moderné triediace linky
neznižujú iba náklady samotného systému, ale zvyšujú aj kvalitu
vytriedeného materiálu a recyklácie. Od roku 2005 sa ročná
kapacita liniek na triedenie a úpravu odpadov zvýšila o 675 000
ton.
Napriek týmto výsledkom pôsobia aj na nemeckom trhu subjekty,
ktoré žiadajú obmedzenie súťaže a preferujú jedno „centrálne
riešenie“ pre všetky samosprávy a výrobcov. Takéto
tendencie sa objavujú aj v procese prípravy nového tzv.
Recyklačného zákona. Podstatná časť odbornej verejnosti však tieto
snahy odmieta, čoho signálom je skutočnosť, že najväčšie nemecké
priemyselné združenia, zahŕňajúce výrobcov, obchodníkov, zberové
spoločnosti a recyklátorov, podpísali pod spoločné vyhlásenie,
v ktorom sa zaviazali pokračovať v úspešne fungujúcom
systéme zodpovednosti výrobcov, ktorí sú vlastníkmi
vyseparovaného odpadu z obcí. Napokon, štúdia poukazuje na
jednoznačné benefity takéhoto systému pre samosprávy, zberové
spoločnosti, ale aj pre spotrebiteľov.
K výsledkom štúdie sa vyjadril aj prezident Nemeckého
kartelového úradu Andreas Mundt: „Monopolizácia systému by
znamenala návrat do čias DSD iba pod inou značkou. Výsledkom
budú vyššie náklady systému a strata inovačného potenciálu.
Samosprávy by nemali stavať svoje podnikateľské záujmy pred záujmy
občanov.“ Zároveň dodal, že štúdia odhalila ešte niekoľko
bariér, ktoré bránia plnému rozvinutiu súťaže a tie budú
v budúcnosti odstránené.
Voľná súťaž prináša lepšie výsledky
Štúdia bola vypracovaná v kontexte iniciatívy OECD, ktorej
cieľom je hodnotenie opatrení súťažných orgánov, čo deklarovali
súťažné orgány členských štátov OECD ako strategickú prioritu pre
roky 2012 až 2014. Ročné úspory vo výške 1 mld. EUR pre
nemeckých spotrebiteľov, ktoré sú výsledkom liberalizácie trhu,
predstavujú 40-násobok rozpočtu celého Nemeckého kartelového úradu.
Pre Slovensko sú výstupy štúdie dobrou správou. Základný koncept
voľnej súťaže medzi kolektívnymi systémami je nastavený. Otázkou však
zostáva ako s ním naložia zákonodarcovia pri príprave novej
legislatívy.
Michal Sebíň,
NATUR-PACK
/medzititulky: redakcia/
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.