Nedávno som mal možnosť navštíviť rakúsku spolkovú krajinu
Burgenland a niekoľko zariadení na nakladanie s komunálnymi
odpadmi. Zaujímavá príležitosť porovnávať vyspelý región so
situáciou na Slovensku. Náklady na nakladanie s odpadmi sú v
tejto oblasti pomerne porovnateľné s niektorými mestami či
obcami na Slovensku, v ktorých odpadové hospodárstvo už
ako-tak funguje.
Služby a ceny
Vývoz odpadov z domácností realizujú nasledovne: papier
v intervale jedenkrát za 8 týždňov (240 l nádoba), zmesový
komunálny odpad jedenkrát za 4 týždne (120 l nádoba, za príplatok aj
väčšie), bioodpad jedenkrát za 2 týždne (80 l nádoba, za príplatok aj
väčšie), kovy či sklo priebežne.
Samozrejme, že k dispozícii je zberný dvor na odovzdávanie iných
odpadov. Na zbernom dvore sa niektoré odpady zbierajú zadarmo;
napríklad kartóny, plasty, papier, elektroodpady, oleje či nebezpečné
odpady. Za niektoré odpady však musia občania platiť. Samozrejmosťou
sú nádoby na zber odpadov v cene služby.

Iba malá časť odpadov končí na skládke odpadov a aj tá až po
predchádzajúcej úprave, pri ktorej sa najskôr z odpadu vytriedia
komodity vhodné na predaj, bioodpad sa kompostuje a zvyšný
spáliteľný odpad sa energeticky využije. Takéto služby majú v cene
157,19 € za domácnosť, čo je v prepočte na štvorčlennú
rodinu cca. 39 €/osobu/rok. V prípade potreby väčších
nádob na odpady je poplatok samozrejme vyšší, čo ich núti správne
a v čo najvyššej miere triediť odpady.
Táto suma nie je až taká vysoká. Aj v niektorých slovenských
mestách a obciach s kvalitnejším odpadovým hospodárstvom sa
poplatok pohybuje v rozmedzí 27 – 30 € na osobu
a rok. Je to hlavne tam, kde obce a mestá nedoplácajú na
nakladanie s odpadmi z vlastného rozpočtu príliš veľa,
resp. nič. Na Slovensku sú síce obce, v ktorých je poplatok 3 –
5 € na osobu a rok, zvyšné náklady však musia obvykle
vykrývať z iných zdrojov, zväčša z obecných rozpočtov.

Združenie efektívnym nástrojom
Na mieste je otázka, čím to je, že obce a mestá v Burgenlande
majú za porovnateľné poplatky pre občanov neporovnateľne lepšie
služby a neporovnateľne lepšie „čísla“ v oblasti
nakladania s komunálnymi odpadmi. Bezpochyby v tom hrá úlohu aj
vyššia miera environmentálneho povedomia a životná úroveň.
Podstatnú úlohu v tom však môže zohrávať i skutočnosť, že
všetky obce a mestá kraja sa spojili a vytvorili spoločnú
organizáciu na nakladanie s odpadmi. Tá má na starosti čo
najefektívnejšie nakladanie s odpadmi na ich území. 171 obcí
a miest založilo spoločnosť BMV – Burgendl?ndischer
Müllverband, teda Burgenladské združenie pre odpady (www.bmv.at).
BMV vykonáva komplexné služby v oblasti nakladania
s komunálnymi odpadmi pre svojich členov: zber, zhodnocovanie,
kompostovanie odpadov, predaj druhotných surovín, komunikáciu
s občanmi, environmentálnu výchovu, ako aj iné služby v tejto
oblasti. Obce tak majú spoločné náklady na fungovanie takéhoto
systému, ale aj spoločné výnosy z predaja druhotných surovín. Zjavne
vidia výhody združovania sa.

A čo Slovensko?
U nás je tento prístup zatiaľ len v začiatkoch. Drvivá
väčšina obcí a miest na Slovensku sa
„hrá na svojom piesočku“. Podstatná časť obcí
a miest má na nakladanie s komunálnymi odpadmi zazmluvnenú
jednu či viacero zberových spoločností. Zvyšná časť samospráv využíva
služby svojich, prípadne iných technických služieb. V prvom
prípade ostáva zisk z činnosti zberovej spoločnosti. V druhom
prípade sa zisk až tak neočakáva, no vo väčšine prípadov technické
služby sú len krátkodobou výhodou, nakoľko nie sú schopné rozvíjať sa
a promptne reagovať na zmeny na trhu.

Takýto individualizmus vedie automaticky k tomu, že väčšina
subjektov je obchodne taká slabá, že si nedokáže vybojovať lepšie
podmienky na trhu. A to nielen na poli predaja druhotných
surovín, ale aj vo vlastných prevádzkových a investičných
nákladoch, či nákladoch na zber odpadov.
Združovaniu obcí by mohol napomôcť štát vo svojich strategických
plánoch i reguláciách. Zatiaľ sa to nedeje a ani zo strany
vyšších územných celkov necítiť podobné smerovanie. Práve VÚC
by mali byť tou aktívnou zložkou, ktorá docieli manažovanie
nakladania s odpadmi v obciach a mestách, napríklad aj
spoločne nastavenou stratégiou kraja, rokovaním so zmluvnými
partnermi, či obchodovaním s druhotnými surovinami. Netreba však
čakať na rozhodnutie štátu či VÚC. Samosprávy majú túto možnosť aj
teraz.

Zdá sa, že spoločný postup samospráv v oblasti nakladania
s odpadmi má svoje opodstatnené výhody. Aj na Slovensku sú už
príklady obcí, ktoré riadia svoje odpadové hospodárstvo spoločne.
Napríklad združenia v Šamoríne, v oblasti Nitry, Spiša a
niektoré ďalšie. Aj napriek ich snahe sú však stále relatívne malé
a obchodne, či investične slabé.
Rozvoj spoločného nakladania s odpadmi v komunálnej
oblasti by mohol byť preto podporený aj v pripravovanom zákone
o odpadoch. Združenia obcí a miest by mohli mať následne aj
lepšiu možnosť čerpania dotácií z eurofondov v nasledujúcom
programovom období a najmä ich efektívnejšie využitie v záujme
spoločnej veci.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.