Minister životného prostredia Peter
Žiga vytvoril ešte v decembri minulého roku expertnú skupinu na
prípravu legislatívneho zámeru zákona o odpadoch. Malo ísť
o užší realizačný tím na prípravu legislatívneho zámeru a
paragrafového znenia zákona o odpadoch. Ministerstvo následne
zverejnilo aj zoznam členov tejto komisie.

Potiaľto by bolo všetko v poriadku, lenže ak chce niekto
vedieť, na čom sa experti na stretnutiach dohodli, tak má smolu.
Zápisnice zo stretnutí sú skrátka tajné, ministerstvo ich po
našej žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám
nezverejnilo. Dokonca ani po odvolaní a následnom rozklade. Takže
skupina je síce oficiálna, ale pracovné výstupy z oficiálnej
skupiny sú neverejné. Hra na demokraciu a odborný konsenzus bola v
tomto prípade naozaj iba hrou.
Nasvedčuje tomu i spôsob, akým sa rezort vyrovnal s jednou z
dôležitých otázok v odpadovom hospodárstve. O tom, či sa majú,
alebo nemajú zvyšovať poplatky za uloženie odpadu na skládku.
Zatiaľ čo pracovná skupina hútala, problém vyriešil minister
sám. Stačilo, aby prišiel vlastník košických železiarní a
spravil na vládu bu-bu-bu s predajom fabriky inému vlastníkovi.
Výsledkom je zmätočná konštrukcia ministerstva o tom, že
poplatky za uloženie odpadu na skládku sa síce do roku 2015
zvyšovať nebudú (ako je uvedené v memorande), ale napokon možno
aj budú – s výnimkou podnikov, ktoré majú vlastné skládky.
Prečo má byť jedna súkromná obchodná transakcia dôvodom,
aby vláda poskytla úľavy jednému účastníkovi tejto transakcie,
aby ju nezrealizoval? To vie asi iba samotná slovenská vláda.
Medzitým sa na redakčnom stole objavila pracovná verzia
legislatívneho zámeru nového zákona o odpadoch. Aj tu sa zdá,
akoby sa navrhovanie navzájom sa vylučujúcich riešení do jedného
riešenia stávalo pravidlom.
Napríklad, ambíciou navrhovateľov je presne definovať, kto
bude zodpovedať za nakladanie s vytriedenými zložkami komunálneho
odpadu, teda s obalmi. Čo je veľmi chvályhodné. Navrhovatelia sa
tak rozhodli pokračovať v rozšírenej zodpovednosti firiem, ktorá
sa uplatňuje aj v mnohých vyspelých krajinách. To znamená, že
zodpovednosť za obaly majú niesť jednoznačne výrobcovia
príslušných výrobkov prostredníctvom kolektívnych organizácií.
Vrátane finančnej zodpovednosti. No hneď vzápätí predkladatelia
navrhujú, aby oprávnené organizácie museli uzavrieť zmluvu s
každou obcou, ktorá o to požiada.
Zhrnuté a podčiarknuté, výrobcovia by síce mali mať fyzickú
i finančnú zodpovednosť za druhotnú surovinu, ale o nakladaní s
ňou ani o nákladoch za nakladanie s ňou by nemali rozhodovať.
Finálne znenie návrhu zákona by síce malo uzrieť svetlo sveta
už do prázdnin, ale je to ešte dostatok času na to, aby si
ministerstvo ujasnilo základnú vec.
To, že dôjsť niekam peši i na voze naraz sa nedá.
(Komentár vyšiel v mesačníku Odpadové
hospodárstvo, apríl 2013)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.