Pešo aj na voze

Potiaľto by bolo všetko v poriadku, lenže ak chce niekto vedieť, na čom sa experti na stretnutiach dohodli, tak má smolu. Zápisnice zo stretnutí sú skrátka tajné, ministerstvo ich po našej žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám nezverejnilo. Dokonca ani po odvolaní a následnom rozklade. Takže skupina je síce oficiálna, ale pracovné výstupy z oficiálnej skupiny sú neverejné. Hra na demokraciu a odborný konsenzus bola v tomto prípade naozaj iba hrou.

Nasvedčuje tomu i spôsob, akým sa rezort vyrovnal s jednou z dôležitých otázok v odpadovom hospodárstve. O tom, či sa majú, alebo nemajú zvyšovať poplatky za uloženie odpadu na skládku. Zatiaľ čo pracovná skupina hútala, problém vyriešil minister sám. Stačilo, aby prišiel vlastník košických železiarní a spravil na vládu bu-bu-bu s predajom fabriky inému vlastníkovi. Výsledkom je zmätočná konštrukcia ministerstva o tom, že poplatky za uloženie odpadu na skládku sa síce do roku 2015 zvyšovať nebudú (ako je uvedené v memorande), ale napokon možno aj budú – s výnimkou podnikov, ktoré majú vlastné skládky.

Prečo má byť jedna súkromná obchodná transakcia dôvodom, aby vláda poskytla úľavy jednému účastníkovi tejto transakcie, aby ju nezrealizoval? To vie asi iba samotná slovenská vláda.

Medzitým sa na redakčnom stole objavila pracovná verzia legislatívneho zámeru nového zákona o odpadoch. Aj tu sa zdá, akoby sa navrhovanie navzájom sa vylučujúcich riešení do jedného riešenia stávalo pravidlom.

Napríklad, ambíciou navrhovateľov je presne definovať, kto bude zodpovedať za nakladanie s vytriedenými zložkami komunálneho odpadu, teda s obalmi. Čo je veľmi chvályhodné. Navrhovatelia sa tak rozhodli pokračovať v rozšírenej zodpovednosti firiem, ktorá sa uplatňuje aj v mnohých vyspelých krajinách. To znamená, že zodpovednosť za obaly majú niesť jednoznačne výrobcovia príslušných výrobkov prostredníctvom kolektívnych organizácií. Vrátane finančnej zodpovednosti. No hneď vzápätí predkladatelia navrhujú, aby oprávnené organizácie museli uzavrieť zmluvu s každou obcou, ktorá o to požiada.

Zhrnuté a podčiarknuté, výrobcovia by síce mali mať fyzickú i finančnú zodpovednosť za druhotnú surovinu, ale o nakladaní s ňou ani o nákladoch za nakladanie s ňou by nemali rozhodovať.

Finálne znenie návrhu zákona by síce malo uzrieť svetlo sveta už do prázdnin, ale je to ešte dostatok času na to, aby si ministerstvo ujasnilo základnú vec.

To, že dôjsť niekam peši i na voze naraz sa nedá.

(Komentár vyšiel v mesačníku Odpadové hospodárstvo, apríl 2013)

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.