Dynamika na domácom odpadárskom poli opäť pripomína uhorkovú
sezónu a dé javu súčasne. Zmena legislatívy sa v miestnych
končinách považuje sa jav trvalý. Nikoho preto neprekvapuje, keď
rezort rutinne pripravuje dvadsiatuôsmu úpravu zákona o odpadoch.
Táto situácia však zakaždým pokropí sťaby živou vodou miestnych
lobistov. Štartujú svoje terénne vozy a intenzívne rokujú vo
všakovakých zväzoch, združeniach, na ministerstvách, Úrade vlády,
v kabinetoch a keď treba – hoci aj pod mostom.
Slovenským lobistom vždy ide o verejné blaho – zachovanie
pracovných miest, či slovenského recyklačného priemyslu. So
starostlivosťou hospodára dobromyseľne upozorňujú, že schválenie
nového zákona narušuje status quo, čo by okamžite znamenalo
likvidáciu podnikov a zavedených zberových systémov v SR.
Sodoma a Gomora.
Lobista však nie je ten, čo by iba negoval. Má hneď naporúdzi
kopec originálnych riešení, zlepšovákov, ba priam by sa žiadalo
povedať patentov, ktoré celú situáciu zachránia. Väčšinou ide
o špecifické slovenské riešenia, aké by ste v celej Európe
nenašli (možno s výnimkou Islandu).
Medzi skutočné klenoty patria osvedčené schémy clearing
house-ov, princíp rozšírenej zodpovednosti spracovateľov,
metodiky na spracovanie plastov, recyklačných fondov a podobné
best available riešenia. Lobisti, aj keby boli iba dvaja,
robia dojem, že sú ich tisíce. Spoločnou koordináciou spustia riadenú
mediálnu paľbu a jeden minister by sa čudoval, odkiaľ sa nabralo
toľko spolkov, ktoré sa hotujú zachraňovať slovenský odpad,
zamestnanosť, sociálne istoty. A všetky majú unisono jednotný
názor na vec.
Nuž, ako z tejto prekérnej situácie vybŕdnuť? Každá rada ťažká.
Rysujú sa tri možné riešenia.
Vyhovieť „záchranárom“, nevyhovieť im, alebo nájsť
kompromis. Prvý scenár je u nás udomácnený – lobisti vždy
presadili v legislatíve, čo potrebovali. To je aj dôvod všetkých
pretrvávajúcich deformácií trhu s odpadmi. Scenár druhý nás
prenáša na nevychodené chodníčky, ale tiež má svoje úskalia. Pokiaľ
mal však predkladateľ zákona nejaké vízie, ktorými chcel dosiahnuť
novú kvalitu, asi by sa ich nemal vzdať. Kompromis – je
politicky najobľúbenejší. Výsledkom sú však neuchopiteľné, zmutované
riešenia, s ktorými nakoniec nie je nikto spokojný.
Hľadanie správneho riešenia pripomína hru so škrupinkármi. Pod
ktorým pohárom sa skrýva to, čo hľadáme? To vie naozaj len dobrý
pozorovateľ.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.