Analýza. Znečistenie a efektivita separovaného zberu

Jedným z  často diskutovaných problémov miestnych samospráv je separovaný zber a predovšetkým náklady na jeho prevádzkovanie. Náklady na prevádzku separovaného zberu tvoria významnú položku v rámci rozpočtov miest a obcí, a preto je veľmi dôležité zaoberať sa otázkou organizácie separovaného zberu a snažiť sa tieto náklady optimalizovať aj na úrovni miestnej samosprávy.

Typickým rysom separovaného zberu na Slovensku je, že sa vyvíja do značnej miery nekoordinovane a nerovnomerne. Mestá a obce pri zavádzaní separovaného zberu papiera, plastov, skla a kovov zvolili často najjednoduchší spôsob zberu bez predchádzajúcej analýzy vhodnosti zvoleného systému zberu vzhľadom na štruktúru druhov zástavieb vo svojom katastri len preto, aby formálne splnili legislatívnu povinnosť.

Na Slovensku sú zavedené dva systémy zberu separovaných zložiek komunálnych odpadov (KO) a to:

1. „Bring“ systém – pre separovaný zber komodít: papier, sklo a plasty, ide o kontajnerový zber, to znamená – zber prostredníctvom kontajnerov stredných objemov (1 000 l, 1 100 l) na jednotlivé separované zložky KO sústredených (osadených) do tzv. zberných hniezd. Tento systém zberu je na Slovensku typický hlavne pre sídliskovú zástavbu, ale používa sa aj v niektorých oblastiach so zmiešanou zástavbou, kde prevládajú rodinné domy. Do tohto systému je možné zahrnúť i zber prostredníctvom zberných dvorov a výkupní druhotných surovín, ale my sa v tomto prípade budeme zaoberať separovaným zberom prostredníctvom kontajnerov.

2. „Curbside“ systém (vrecový zber separovaných zložiek KO alebo zber prostredníctvom kontajnerov nižších objemov (120 l, 240 l distribuovaných do jednotlivých domácností) – tento systém sa vyznačuje systémom zvozu priamo od domov, ku ktorému prichádza v pravidelných intervaloch. Tento systém zberu je na Slovensku typický hlavne pre zástavbu, kde prevládajú rodinné domy.

Sídlisková zástavba je zástavbou bytových domov, kde nie je možnosť akéhokoľvek využitia odpadu na mieste vzniku.

Zmiešaná zástavba je staršia zástavba mestských štvrtí skladajúca sa z bytových domov (prevažuje), ako aj z území s domovou zástavbou so zmiešaným vykurovaním ušľachtilými palivami (plyn, nafta), prípadne elektrinou, ústredným vykurovaním z domových a blokových kotolní i individuálnym (lokálnym) vykurovaním tuhými palivami. Je to územie, na ktorom je separovaný odpad zbieraný spoločne z bytových aj z rodinných domov.

Domová zástavba je zástavbou rodinných domov s vykurovaním prevažne tuhými palivami a možnosťou spaľovania, kompostovania, resp. skrmovania značnej časti odpadu.

Spôsobov, ako znížiť náklady na separovaný zber, je viacero. Celkové náklady na separovaný zber tvoria položky, ktoré sú ovplyvnené mnohými parametrami. Predovšetkým hustotou inštalovanej zbernej siete, to znamená disponibilný objem zberných nádob alebo vriec v prepočte na obyvateľa, vyťažiteľnosťou miestnych systémov, to znamená, aké množstvo odpadu sa vyzbiera z inštalovanej zbernej siete, a najmä efektivitou zbernej siete.

Efektivita zbernej siete, t. j. množstvo vyseparovanej zložky komunálneho odpadu z jednotky inštalovanej zbernej siete za príslušné časové obdobie (teda koľko kg vyseparovanej komodity sa vyzbieralo v jednom litri zbernej nádoby za rok). Tento údaj nám udáva, ako efektívne a racionálne využívame existujúcu nainštalovanú infraštruktúru (vrecia, kontajnery) na zber odpadov. Čím je efektivita zbernej siete nižšia, tým sú náklady na prevádzkovanie tohto systému vyššie (zberné vozidlá vozia vzduch, prípadne vysoký podiel nečistôt).

Vplyv miery znečistenia separovane zbieraných zložiek na efektivitu separovaného zberu

Z množstva parametrov sledovaných v rámci analýzy výstupov z miestnych integrovaných systémov separovaného zberu komunálnych odpadov priamo vplývajúcich na efektivitu zbernej siete je najdôležitejšia miera znečistenia separovaného zberu.

Na základe analýz vykonaných v rámci celého územia SR vo všetkých druhoch zástavieb možno stanoviť priemerné miery znečistenia jednotlivých komodít separovaného zberu v závislosti od spôsobu zberu nasledovne:

Tab. č. 1: Percentuálne znečistenie v jednotlivých komoditách. Percentá vyjadrujú hmotnosť nečistôt vzhľadom na celkovú hmotnosť vyzbieraného odpadu.

Komodita	Spôsob zberu	% znečistenie prímesami
Papier	vrecia	1,66
	kontajner	2,23
Sklo	vrecia	0,99
	kontajner	1,4
Plasty	vrecia	5,31
	kontajner	11,35

Zdroj: Databáza ENVI- PAK

Z tabuľky č. 1 pozorujeme, že najnižšie percentuálne znečistenie je v komodite sklo pri vrecovom spôsobe zberu (menej ako 1 % znečistenia). V zbernej nádobe určenej na zber skla sa nachádzali okrem komodity sklo rôzne prímesi z papiera, kovové zátky, kovové štuple, keramika, zrkadlá.

V zberných nádobách určených na separovaný zber papiera boli okrem papiera rôzne prímesi textilu, PET fliaš, plienky, špinavé hygienické vreckovky a rôzne ďalšie, miera znečistenia v tejto komodite bola 2,23 % pri kontajnerovom spôsobe zberu, resp. 1,66 % pri vrecovom spôsobe zberu.

V znečistení dominujú plasty

Najviac znečistenou komoditou sú plasty, pri kontajnerovom spôsobe zberu takmer 12 %, pri vrecovom spôsobe zberu bola miera znečistenia v priemere 5,31 %. V zbernej nádobe určenej na separovaný zber plastu sa nachádzali okrem plastov aj rôzne prímesi (nečistoty) charakterizované ako ostatný komunálny odpad. Ide predovšetkým o biologicky rozložiteľný odpad a silne znečistený plastový odpad, ktorý nie je vhodný na materiálovú recykláciu.

Aký spôsob zberu je teda pre mestá a obce z pohľadu dosiahnutia čo najnižšej miery znečistenia najvhodnejší? Odpoveď na túto otázku je rôzna pre sídla do 2 000 obyvateľov a  pre sídla s vyšším počtom obyvateľov.

Tab. č. 2: Pomer vrecového a kontajnerového spôsobu zberu v 20 mestách, resp. obciach do 2 000 obyvateľov s najnižšou mierou znečistenia.

Komodita	Pomer vrecového spôsobu zberu ku kontajnerovému	Spôsob zberu
Papier	65	vrecia
	35	kontajner
Sklo	15	vrecia
	85	kontajner
Plasty	95	vrecia
	5	kontajner

Zdroj: Databáza ENVI-PAK

Z analýz vykonaných v období rokov 2009 – 2011 (tab. č. 2) možno konštatovať, že v obciach s počtom obyvateľov do 2 000, typických predovšetkým domovou zástavbou, je odporúčaným spôsobom zberu pri komoditách papier a plasty tzv. vrecový zber. Druhotné suroviny získané z vrecového zberu majú nízky podiel prímesí, sú menej znečistené. Pre komoditu sklo možno odporučiť kontajnerový zber.

Tab. č. 3: Pomer vrecového a kontajnerového spôsobu zberu v 20 mestách, resp. obciach od 2 000 do 10 000 obyvateľov s najnižšou mierou znečistenia.

Komodita	Pomer vrecového spôsobu zberu ku kontajnerovému	Spôsob zberu
Papier	35	vrecia
	65	kontajner
Sklo	5	vrecia
	95	kontajner
Plasty	85	vrecia
	15	kontajner

Zdroj: Databáza ENVI-PAK

V mestách a obciach od 2 000 do 10 000 obyvateľov, charakteristických najmä zmiešanou zástavbou, je situácia odlišná. Pre komodity papier a sklo možno odporučiť kontajnerový zber, pre komoditu plast prináša vrecový spôsob zberu nižšiu mieru znečistenia ako kontajnerový zber.

Mestá a obce nad 10 000 obyvateľov musia pri nastavovaní vhodného spôsobu zberu rešpektovať miestne špecifiká, najmä štruktúru jednotlivých druhov zástavieb. V sídliskovej zástavbe je napr. takmer nepredstaviteľný vrecový spôsob zberu akejkoľvek komodity. Tu je možné racionálne realizovať len kontajnerový spôsob zberu, naopak v mestských častiach s domovou zástavbou, na ktoré možno pozerať ako na obce do 2 000 obyvateľov, je možné zaviesť aj vrecový spôsob zberu.

ZÁVER

Ak by sme vzali do úvahy množstvo odpadov vyseparovaných v komodite papier, plast a sklo v roku 2008, tak pri priemernom znečistení separovaného zberu by sme dostali takmer 4 700 t nečistôt, ktoré boli v rámci systému zozbierané, prešli triediacimi linkami a následne museli byť skládkované.

Celkové náklady, ktoré boli zbytočne vynaložené na nakladanie s týmito 4 700 tonami nečistôt, predstavujú približne 1,2 mil. eur.

Eliminácia obsahu týchto nečistôt je jedným z nástrojov, ako zvyšovať efektivitu miestneho integrovaného systému separovaného zberu a tým znižovať náklady na separovaný zber v mestách a obciach.

Výsledky analýzy dokazujú potrebu zamyslieť sa nad organizáciou separovaného zberu v mestách, resp. obciach. Správnou voľbou vhodného systému zberu je možné vplývať na čistotu separovanej komodity. Rovnako analýza poukazuje na nevyhnutnosť zintenzívnenia osvetovej činnosti a environmentálneho vzdelávania našich obyvateľov. Investované náklady sa isto prejavia v znížených nákladoch na prevádzku separovaného zberu v mestách a obciach.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.