Priority Srbska v súvislosti s pripravovanou stratégiou
sa zameriavajú na zásadné zvyšovanie energetickej efektívnosti
národného hospodárstva do roku 2020 a po ňom, ako
aj využívanie potenciálu rozličných zdrojov energie
s výrazným dôrazom na obnoviteľné zdroje (OZE). Srbskí
experti v snahách o zosúladenie domácej legislatívy
s tretím energetickým balíčkom EÚ vychádzajú aj z
konzultácií a spolupráce so slovenskými odborníkmi.
Témami konferencie tak boli napríklad stav transpozície
európskych smerníc týkajúcich sa energetickej efektívnosti
a využívania obnoviteľných zdrojov energií v štátoch
juhovýchodnej Európy, príprava a implementácia Národných
akčných plánov pre OZE v štátoch daného regiónu,
perspektívy rozvoja biopalív druhej generácie či nastavenie
a riziká podporných schém pre OZE.
Riaditeľ odboru medzinárodnej spolupráce a projektov SIEA
Pavel Starinský sa vo svojej prezentácii zameral na tému zlepšenia
udržateľného odpadového hospodárstva a produkcie energie
z odpadu. Na základe slovenských skúseností sa snažil
upozorniť na možné bariéry, ako aj odporúčania, ktoré by mali
prispieť k zvyšovaniu produkcie energie z odpadu
v štátoch juhovýchodnej Európy.
Nevyhnutnosťou je
motivujúce nastavenie výkupných cien pre energiu produkovanú
prostredníctvom bioplynu alebo biometánu vyrobeného
z biologického odpadu, podpora investícií do spaľovní a
bioplynových staníc či zvyšovanie povedomia verejnosti o výhodách
a nevýhodách energetického zhodnocovania odpadu.
Účastníkmi konferencie boli napríklad podpredseda vlády
a minister pre územné plánovanie Bosny a Hercegoviny
Desnica Radivojevič, štátny tajomník srbského ministerstva
energetiky, rozvoja a ochrany životného prostredia Dejan
Novakovič, riaditeľka slovinskej energetickej agentúry Irena
Praček či nemecký veľvyslanec v Srbsku Heinz Wilhelm.
(Zdroj: SIEA)
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.