Uhlíková stopa a odpady

Európa 2020 je stratégia, ktorá bola prijatá v Lisabone v roku 2010 a zaoberá sa nie len prekonaním krízy v Európe, ale aj odstránením nedostatkov súčasného vývoja Európy. Stratégia Európa 2020 má tri priority, a to:

• inteligentný rast (hospodárstvo založené na znalostiach a inováciách),

• udržateľný rast (ekologickejšie a konkurencieschopnejšie hospodárstvo) a

• inkluzívny rast (hospodárstvo s vysokou mierou zamestnanosti na zabezpečenie sociálnej a územnej súdržnosti).

Prečo Európa potrebuje udržateľný rast?

Jednak preto, že sme príliš závislí na fosílnych palivách (rope, plyne či uhlí), postupne sa znižujú zásoby prírodných zdrojov, neefektívnym a nekontrolovaným spotrebovávaním dochádza k zmene klímy a potrebujeme zvýšiť svoju produktivitu a konkurencieschopnosť voči ostatným veľmociam sveta.

Aby bolo možné hodnotiť pokrok pri plnení zámerov tejto stratégie, stanovilo sa päť hlavných cieľov, ktoré by mala EU dosiahnuť do roku 2020. Ciele sa týkajú piatich oblastí, a to:

1. zamestnanosť

2. výskum, vývoj a inovácie

3. zmeny klímy a energia

4. vzdelávanie

5. chudoba a sociálne vylúčenie.

Cieľ „Zmena klímy a energia“ má tri podciele, týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov o 20 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990, získavať 20 % energie z obnoviteľných zdrojov a dosiahnuť 20 %-ný nárast efektívnosti vo využívaní energie. Stratégia v sebe zahŕňa aj iniciatívy, prostredníctvom ktorých by sa ciele mali dosiahnuť.

Stratégia udržateľného rastu sa zakladá aj na vybudovaní konkurencieschopnejšieho nízkouhlíkového hospodárstva (efektívne a udržateľné využívanie zdrojov), ochrane životného prostredia (zníženie emisií, zachovanie biologickej rozmanitosti) či využívaní BAT technológií. Aby sa mohlo prejsť na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje, je potrebné oddeliť hospodársky rast od jeho závislosti na energiách, a to prostredníctvom zníženia emisií CO₂, presadzovaním vyššej energetickej bezpečnosti či znížením energetickej náročnosti výrobkov a služieb.

Metóda uhlíkovej stopy

Všetky takéto opatrenia je potrebné mať stanovené na európskej úrovni, aby sa celkový výsledok na tejto úrovni aj prejavil, je ale dôležité začať ich budovať od tých najnižších štruktúr, a to podnikov a občanov samotných. Jedným z nástrojov ako znížiť produkciu skleníkových plynov je aj metóda uhlíkovej stopy. Environmentálne zmýšľajúce spoločnosti si túto metódu už osvojili a využívajú ju ako demonštráciu pokroku.

Čo vlastne znamená „uhlíková stopa“? Je to sumár skleníkových plynov (hlavne CO₂, CH₄ a N₂O) ktoré sú priamo alebo nepriamo uvoľnené do ovzdušia činnosťou jednotlivých firiem alebo aj obyvateľov samotných, prepočítané na CO₂ ekvivalent (CO₂e). CO₂e je univerzálna jednotka, používajúca sa na porovnanie potenciálov jednotlivých skleníkových plynov prispievať ku globálnemu otepľovaniu.

Uhlíkovú stopu je možné počítať na rôznych úrovniach, od globálnej, cez úroveň štátov, regiónov, miest až spoločností a jednotlivcov, ale taktiež na úrovní výrobkov či služieb. Uhlíková stopa teda definuje sumu skleníkových plynov, ktoré boli vyprodukované pri činnosti spoločnosti, výrobe produktu alebo každodenných činnostiach obyvateľa, dá sa povedať, že je merítkom dopadu ľudskej činnosti na životné prostredie.

Uhlíková stopa slúži k výberu tých činností alebo produktov, ktoré majú menší dopad na životné prostredie. Pre spoločnosti je uhlíková stopa nástroj zviditeľnenia environmentálnych vlastností svojich výrobkov alebo služieb.

Výpočet uhlíkovej stopy

Výpočet pre výrobky a služby je sofistikovanejší ako pre bežných občanov a práve v tomto prípade sa vo výraznejšej miere ukazuje nejednoznačnosť definícii a určenia hraníc životného cyklu. Existujú rôzne štandardy zaoberajúce sa uhlíkovou stopou, podľa ktorých je možné ju stanoviť, ako napríklad GHG Protokol alebo PAS 2050, ktorý je založený na BS EN ISO 14 0440 a BS EN ISO 14 044.

Pre výpočet uhlíkovej stopy jednotlivca sú napríklad potrebné informácie o ročnej spotrebe energií (teplo, elektrická energia), ovplyvnené aj podielom energetických zdrojov z ktorých boli energie vyrábané.

Pri výpočte uhlíkovej stopy spoločnosti alebo produktu, sa zdroje skleníkových plynov rozdeľujú na priame emisie, nepriame emisie z energie a ďalšie nepriame emisie.

Priame emisie predstavujú činnosti, ktoré podnik sám kontroluje a emisie sú uvoľňované priamo do ovzdušia. Patria sem napríklad emisie z kotlov v podniku, emisie z firemných automobilov či emisie z priemyselných procesov. Nepriame emisie z energie sú zo zdrojov, ktoré podnik priamo nekontroluje, ako napríklad emisie spojené so spotrebou nakupovaných energií (elektriny, tepla,...), ktoré nevznikajú priamo v podniku, ale sú dôsledkom jeho aktivít. Ďalšie nepriame emisie sú následkom aktivít podniku, ktoré vznikajú zo zdrojov mimo kontrolu podniku, ako napríklad služobné cesty lietadlom alebo zneškodňovanie odpadov na skládkach odpadov.

Pri určovaní uhlíkovej stopy produktu sa berie do úvahy celý životný cyklus produktu, tzv. LCA (Life Cycle Assessment), od spotreby prírodných zdrojov, cez samotnú produkciu výrobku, jeho distribúciu, využitie spotrebiteľom až po samotné zneškodnenie alebo recykláciu. Len jednoduchou zmenou z primárnych surovín na sekundárne, recyklované, suroviny alebo zabezpečením recyklácie produktu si vie firma znížiť svoju uhlíkovú stopu.

Prečo je výhodné pre spoločnosť stanoviť si svoju uhlíkovú stopu?

Dôvodov je hneď niekoľko: úspora nákladov – identifikácia, ktorá časť aktivít spotrebuje najviac energií a kde by bolo možné náklady znížiť, úspora nákladov vedie k rastu konkurencieschopnosti a tým pádom k možnému rozšíreniu biznisu, taktiež budete atraktívnejší pre svojich odberateľov a budete mať výhodu oproti konkurencii, zlepšite si postavenie v očiach spotrebiteľov, znížite emisie skleníkových plynov produkovaných spoločnosťou.

Postup výpočtu sa môže rozdeliť do 5 krokov. V prvom kroku sa vytvorí tzv. procesná mapa, kde sa, napríklad v prípade výrobku, identifikujú všetky materiály, aktivity a procesy, ktoré sa zúčastňujú na celom životnom cykle daného produktu. Je dôležité mať stanovenú „funkčnú jednotku produktu“ na ktorú sa bude vzťahovať uhlíková stopa (1 kg alebo 1 t výrobku, 1 kus výrobku).

Následne sa stanovia hranice, aká časť podnikania sa zahrnie do výpočtu alebo aká časť výrobného cyklu. Mali by tu byť zahrnuté všetky emisie, či už priame alebo nepriame. Do týchto hraníc sa napríklad nezahrňujú ľudské zdroje alebo transport zákazníkov.

Ďalším krokom je zber údajov (vstupné a výstupné materiály, použitá energia, transport, ...) a následne prevod týchto aktivitných dát z predchádzajúceho kroku na emisie skleníkových plynov pomocou emisných faktorov. Posledným, dobrovoľným, krokom je určenie nepresností a návrh opatrení na zníženie emisií. Môžeme si to demonštrovať na príklady výroby croissantov.

Do výpočtu uhlíkovej stopy sa zahrnú dáta o surovinách, samotnej výrobe, distribúcii, spotrebe a následne zneškodnenia. Dáta o surovinách budú obsahovať údaje o transporte pšenice a následnej výrobe múky z nej a transportu do závodu na výrobu croissantov ako aj nakladanie s odpadom zo spracovania. Údaje o výrobe obsahujú informácie o procesoch súvisiacich s pečením výrobkov, balením a nakladaním s odpadom z výroby.

Distribúcia môže v sebe obnášať údaje o transporte do distribučných centier a následne k samotným obchodníkom ako aj procesy spojené s uskladnením výrobkov. Spotreba výrobkov zahŕňa procesy uskladnenia u zákazníka, napríklad ohrev výrobku v mikrovlnnej rúre alebo uskladnenie v chladničke. Zneškodnenie obsahuje procesy nakladania s odpadom z výrobkov, ako transport do zariadenia na zhodnotenie/zneškodnenie a samotné nakladanie s týmto odpadom.

Na základe uhlíkovej stopy si teda vie spoločnosť zadefinovať jednotlivé články v reťazci procesov, ktoré spotrebujú najviac energií a následne môže aplikovať opatrenia na zníženie tejto spotreby. Výsledok sa prejaví nie len v znížení nákladov, ale aj výhodami voči konkurencii, stanú sa atraktívnejšími či už pre odberateľov alebo spotrebiteľov. Malými postupnými krokmi na lokálnej úrovni sa nám ľahšie podarí dosiahnuť ciele, ktoré sme si stanovili na národnej či európskej úrovni a tak aj ciele a priority stratégie 2020 budú môcť byť ľahšie dosiahnuteľné.

Treba na to už použiť len správne podporné mechanizmy a nástroje.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.